Sojuz 17

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sojuz 17
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 17
Volací znak:Зенит (Zenit)
Posádka:Georgij Grečko, Alexej Gubarev
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 10. január 1975 21:43:37 UTC
Pristátie: 9. február 1975 11:03:22 UTC 110 km severovýchodne od Celinogradu
Trvanie: 29 dní 13 hodín 19 minút 45 sekúnd
Počet obehov:479
Apogeum:249 km
Perigeum:185 km
Doba obehu:88,8 min
Inklinácia:51,6 stupňov
Cieľ spojenia:Saľut 4
Spojenie:12. január 1975, 01:25 UTC
Odpojenie:9. február 1975, 06:08 UTC
Hmotnosť:6 800 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Gubarev (vľavo) a Grečko (vpravo)
Gubarev (vľavo) a Grečko (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 16Sojuz 18a

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 17 (rus. Союз-17) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Vyniesol kozmonautov Georgija Grečka a Alexeja Gubareva na kozmickú stanicu Saľut 4 na dlhotrvajúci pobyt.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Technické parametre[upraviť | upraviť kód]

Hlavné údaje o misii[upraviť | upraviť kód]

Pri vstupe do novej stanice našli vtipnú poznámku od jej staviteľov, ktorá hovorila: "Utrite si nohy!". Keď sa Sojuz 17 pripojil, stanica bola na neobyčajne vysokej kruhovej dráhe vo výške 350 km. Astrofyzika bola hlavnou súčasťou ich misie (z toho dôvodu bola taká veľká výška). Posádka objavila, že hlavné zrkadlo solárneho ďalekohľadu bolo zničené kvôli priamemu vystaveniu slnečnému žiareniu, keď zlyhal navádzací systém. Obnovili kryt zrkadla a napravili navádzanie ďalekohľadu pomocou stetoskopu, stopiek a signálov, ktoré vydávalo zrkadlo v jeho kryte. Experimenty uskutočnené na stanici boli väčšinou astronomického charakteru, ako pozorovania Slnka, Zeme a planét.


Predchádzajúca misia:
Sojuz 16
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 18a