Sojuz 3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sojuz 3
Údaje o misii
Názov misie: Sojuz 3
Kozmická loď:Sojuz 7K-OK
Nosná raketa:Sojuz 11A511 (výr. č. Ja15000-010)
Volací znak:Аргон (Argon – argón)
Posádka:1
Kozmodróm (rampa):Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart: 26. október 1968, 08:34:18,4 UTC
Pristátie: 30. október 1968, 07:25:03 UTC
70 km severne od Karagandy v Kazachstane
Trvanie: 3 dni, 22 hodín, 50 minút, 45 sekúnd
Počet obehov:64
Apogeum:222,2 km
Perigeum:183,5 km
Doba obehu:88,45 minút
Inklinácia:51,69°
Cieľ spojenia:Sojuz 2 (plánované)
Hmotnosť:6 575 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Georgij Beregovoj
Georgij Beregovoj
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sojuz 2Sojuz 4

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 3 (rus. Союз-3) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Zároveň išlo o prvý sovietsky pilotovaný kozmický let po nehode, pri ktorej zahynul kozmonaut Vladimir Komarov v lodi Sojuz 1. V pláne bolo priblíženie a spojenie s nepilotovanou loďou Sojuz 2, ktorá bola vypustená o deň skôr. Systémy automatického spojenia boli niekoľko týždňov predtým vyskúšané pri spoločnom lete Kozmos 212 a Kozmos 213. Pri príprave na túto misiu zahynul pri havárii lietadla Jurij Gagarin.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť kód]

Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]

Loď odštartovala 26. októbra 1968 z kozmodrómu Bajkonur a pilotoval ju sovietsky kozmonaut Georgij Beregovoj. V lodi bol sám. Automatický systém spojenia lodí a pozemná kontrola letu bola schopná dostať obidve lode do vzdialenosti menej ako 200 metrov predtým, ako Beregovoj prevzal kontrolu nad loďou, aby dokončil manéver. Naneštastie bol schopný priblížiť sa iba na jeden meter a všetky tri pokusy na spojenie zlyhali. Pri pokusoch loď spotrebovala skoro všetko palivo a cieľ misie bol zrušený. Ako pravdepodobná príčina boli označené pilotné schopnosti kozmonauta. Okrem tejto operácie sa kozmonaut venoval fotografovaniu planéty a pozorovaniu okolia lode. Kabína s kozmonautom pristála 30. októbra na padáku na území Sovietskeho zväzu neďaleko mesta Karaganda v Kazašskej SSR.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 3

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 2
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 4