1. máj: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 194.160.142.4 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Kelovy |
dinosauri |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
* [[Svetový deň astmy]] |
* [[Svetový deň astmy]] |
||
Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres |
Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres I55. internacionály roku [[1889]] v [[Paríž]]i na pamäť všeobecného [[štrajk]]u a masových demonštrácii [[Chicago|chicagských]] robotníkov ktoré sa konali roku [[1886]] za osemhodinový pracovný čas. V roku [[1886]] sa všade v [[Spojené štáty|USA]] – od [[New York (mesto)|New Yorku]] po [[San Francisco]] zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo [[Chicago]], do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale [[3. máj]]a využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v [[Chicago|Chicagu]] rozpútali úrady v celých [[Spojené štáty|USA]] štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. |
||
Po vzniku [[Česko-Slovensko|ČSR]] bol od roku [[1919]] 1. máj vyhlásený za [[štátny sviatok]]. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch [[1933]] – [[1938]] vyjadrovali protest proti [[fašizmus|fašizmu]] a vojne. |
Po vzniku [[Česko-Slovensko|ČSR]] bol od roku [[1919]] 1. máj vyhlásený za [[štátny sviatok]]. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch [[1933]] – [[1938]] vyjadrovali protest proti [[fašizmus|fašizmu]] a vojne. |
||
Verzia z 10:33, 9. október 2013
<< | Máj | >> | ||||
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | ||
6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |
13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |
20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 |
27 | 28 | 29 | 30 | 31 | ||
2024 |
1. máj je 121. deň roka v gregoriánskom kalendári (122. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 244 dní.
- Sviatok práce
- Sviatok jari (Grécko)
- Svetový deň astmy
Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres I55. internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii chicagských robotníkov ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Po vzniku ČSR bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Udalosti
- 305 – rímsky cisár Dioklecián sa vzdal vlády
- 1711 – podpísanie Satmárskeho mieru, znamenajúceho koniec protihabsburských stavovských povstaní
- 1786 – vo Viedni sa konala svetová premiéra opery Figarova svadba
- 1890 – konala sa prvá medzinárodná oslava Sviatku práce
- 1897 – v Budapešti vyšlo prvé číslo slovenského robotníckeho časopisu Nová doba. Časopis zanikol 1. júna 1899
- 1912 – otvorenie hotela Thermia Palace v meste Piešťany
- 1918 – na prvomájovej manifestácii v Liptovskom Mikuláši bola prijatá tzv. Mikulášska rezolúcia
- 1931 – bol otvorený mrakodrap Empire State Building v New Yorku
- 1948 – bola založená Kórejská ľudovodemokratická republika
- 1949 – Gerard Kuiper objavil mesiac Neptúna Nereid
- 1953 – spustenie vysielania Československej televízie
- 1955 – v Prahe na Letnej bol odhalený pomník sovietskeho komunistického diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina; odstrelený bol v roku 1962
- 1960 – bola vyhlásená nezávislosť Nigérie
- 1994 – jazdec Formuly 1 Ayrton Senna zahynul pri havárii na Veľkej cene San Marína
- 2003 – USA a ich spojenci v Iraku ustanovili tzv. Dočasnú koaličnú správu
- 2004 – rozšírenie Európskej únie o Cyprus, Česko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Slovinsko
- 2011 – pápež Benedikt XVI. vyhlásil svojho predchodcu Jána Pavla II. za blahoslaveného
Narodenia
- 1218 – Rudolf I. Habsburský, rímsky kráľ a cisár († 1291)
- 1591 – Adam Schall von Bell, jezuitský misionár a astronóm († 1666)
- 1672 – Joseph Addison, anglický spisovateľ, učenec a politik († 1719)
- 1825 – Johann Jakob Balmer, švajčiarsky matematik († 1898)
- 1881 – Pierre Teilhard de Chardin, francúzsky filozof, paleontológ, geológ, antropológ a jezuita († 1955)
- 1895 – Nikolaj Ivanovič Ježov, ruský komunistický funkcionár († 1940)
- 1896 – Šrí Ánandamáji Má, indická svätica († 1982)
- 1908 – Vojtech Križan, významný slovenský včelár († 1975)
- 1909 – Július Barč-Ivan, slovenský prozaik a dramatik († 1953)
- 1913 – Koloman Berényi, slovenský astronóm († 1995)
- 1916 – Glenn Ford, kanadský herec († 2006)
- 1918 – Marie Motlová, česká herečka († 1985)
- 1923 – Joseph Heller, americký spisovateľ († 1999)
- 1924 – Karel Kachyňa, český režisér († 2004)
- 1925 – Scott Carpenter, americký astronaut
- 1926 – Peter Lax, americký matematik
- 1929 – Stanislaw Mikulski, poľský herec
- 1947 – Jacob Bekenstein, izraelský fyzik
- 1954 – Ray Parker, Jr., americký spevák
- 1961 – Jan Čenský, český herec
- 1965 – Jan Antonín Duchoslav, český herec
- 1968 – D'arcy Wretzky, americký hudobník (The Smashing Pumpkins)
- 1968 – Oliver Bierhoff, nemecký futbalista a funkcionár
- 1971 – Allen Johnson, atlét USA
- 1973 – Zsolt Hornyák, slovenský futbalista
- 1975 – Marc-Vivien Foé, kamerunský futbalista († 2003)
- 1979 – Michelle Perryová, atlétka USA
- 1981 – Aľaksandr Pavlavič Hleb, bieloruský futbalista
- 1985 – Eva Kolenová, slovenská futbalistka
- 1987 – Šachar Peerová, izraelská tenistka
Úmrtia
- 408 – Arkadius, byzantský cisár (* 377)
- 1118 – Matilda Škótska, prvá manželka anglického kráľa Henricha I. (* asi 1080)
- 1308 – Albrecht I. Habsburský, rímsko-nemecký kráľ (* 1255)
- 1539 – Izabela Portugalská, španielska kráľovná (* 1503)
- 1555 - Marcel II., pápež (* 1501)
- 1572 – Pius V., pápež (* 1504)
- 1788 – Dmitrij Sergejevič Aničkov, ruský filozof, osvietenec a matematik (* 1733)
- 1873 – David Livingstone, škótsky misionár (* 1813)
- 1904 – Antonín Dvořák, český hudobný skladateľ (* 1841)
- 1945 – Joseph Goebbels, nacistický minister propagandy, spáchal samovraždu (* 1897)
- 1946 – Bill Johnston, americký tenista (* 1884)
- 1954 – Ľudovít Jakubóczy, slovenský herec (* 1898)
- 1978 – Aram Iľjič Chačaturjan, arménsky hudobný skladateľ (* 1903)
- 1994 – Ayrton Senna, trojnásobný majster sveta Formuly 1 (* 1960)
- 2009 – Július Vašek, slovenský herec (* 1926)
Január · Február · Marec · Apríl · Máj · Jún · Júl · August · September · Október · November · December |