1. máj: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 194.160.142.4 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Kelovy
dinosauri
Riadok 5: Riadok 5:
* [[Svetový deň astmy]]
* [[Svetový deň astmy]]


Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku [[1889]] v [[Paríž]]i na pamäť všeobecného [[štrajk]]u a masových demonštrácii [[Chicago|chicagských]] robotníkov ktoré sa konali roku [[1886]] za osemhodinový pracovný čas. V roku [[1886]] sa všade v [[Spojené štáty|USA]] – od [[New York (mesto)|New Yorku]] po [[San Francisco]] zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo [[Chicago]], do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale [[3. máj]]a využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v [[Chicago|Chicagu]] rozpútali úrady v celých [[Spojené štáty|USA]] štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.
Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres I55. internacionály roku [[1889]] v [[Paríž]]i na pamäť všeobecného [[štrajk]]u a masových demonštrácii [[Chicago|chicagských]] robotníkov ktoré sa konali roku [[1886]] za osemhodinový pracovný čas. V roku [[1886]] sa všade v [[Spojené štáty|USA]] – od [[New York (mesto)|New Yorku]] po [[San Francisco]] zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo [[Chicago]], do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale [[3. máj]]a využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v [[Chicago|Chicagu]] rozpútali úrady v celých [[Spojené štáty|USA]] štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.
Po vzniku [[Česko-Slovensko|ČSR]] bol od roku [[1919]] 1. máj vyhlásený za [[štátny sviatok]]. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch [[1933]] – [[1938]] vyjadrovali protest proti [[fašizmus|fašizmu]] a vojne.
Po vzniku [[Česko-Slovensko|ČSR]] bol od roku [[1919]] 1. máj vyhlásený za [[štátny sviatok]]. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch [[1933]] – [[1938]] vyjadrovali protest proti [[fašizmus|fašizmu]] a vojne.



Verzia z 10:33, 9. október 2013

1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31

1. máj je 121. deň roka v gregoriánskom kalendári (122. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 244 dní.

Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres I55. internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii chicagských robotníkov ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Po vzniku ČSR bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.

Udalosti

Narodenia

Súbor:Joseph heller 1986.jpg
Joseph Heller (* 1923)
Peter Lax (* 1926)
Allen Johnson (* 1971)

Úmrtia

David Livingstone († 1873)


Január · Február · Marec · Apríl · Máj · Jún · Júl · August · September · Október · November · December