Franská ríša: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5777613 používateľa 109.236.122.118 (diskusia) bola vrátená
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Riadok 73: Riadok 73:


{{Dejepisný výhonok}}
{{Dejepisný výhonok}}
[[Kategória:Franská ríša| ]]

[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
[[Kategória:Dejiny Francúzska]]
[[Kategória:Dejiny Francúzska]]

[[Kategória:Franská ríša| ]]


{{Link GA|de}}
{{Link GA|de}}

Verzia z 20:56, 1. júl 2014

Franská ríša
 Západorímska ríša
 Neustria
 Syagriova ríša
5. storočie843 Západofranská ríša 
Stredofranská ríša 
Východofranská ríša 
Geografia
Mapa štátu
Tournai (431 - 508) Paríž (508 - 768)
Rozloha
1 000 000 km²
Obyvateľstvo
germánske, slovanské, taliančina
Štátny útvar
Byzantské mince, denár
Vznik
5. storočie
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Západorímska ríša Západorímska ríša
Neustria Neustria
Syagriova ríša Syagriova ríša
Nástupnícke štáty:
Západofranská ríša Západofranská ríša
Stredofranská ríša Stredofranská ríša
Východofranská ríša Východofranská ríša

Franská ríša (regnum Francorum) bol včasnostredoveký štát, ktorý vznikol koncom 5. storočia po obsadení rímskej provincie Galie germánskym kmeňom salických Frankov (nazývaných aj sálski Frankovia).

Dejiny

Za vlastného zakladateľa Franskej ríše (486) sa považuje Chlodovik I. (481511), súčasne zakladateľ dynastie Merovejovcov. Po jeho smrti si ríšu rozdelili medzi sebou jeho synovia (Neustria, severozápadná časť Galie s Parížom; Austrázia, severovýchodná časť Francúzska; Burgundsko).

V prvej polovici 6. storočia sa Franská ríša rozprestierala už na celom území dnešného Francúzska a západnej časti Nemecka. V 7. storočí stratili franskí králi (z rodu Merovejovcov) faktickú moc a skutočnými vládcami sa stali majordómovia.

V roku 687 majordóm Austrázie Pipin II. opäť trvalo zjednotil celú ríšu a stal sa zakladateľom dynastie Karolovcov, ktorá však ešte nemala kráľovský titul. Dobyl aj pre pápeža územie Ravenského exarchátu. Majordóm Karol Martel (714 - 741) porazil moslimov v bitke medzi mestami PoitiersTours, a (732); tak zastavil ich prenikanie do vnútrozemia Európy z Pyrenejského polostrova. Jeho syn Pipin III. Mladší, Krátky poslal pápežovi Zachariášovi list, v ktorom sa spytoval, či môže byť kráľ bez moci, alebo má byť kráľom ten, kto vládne. Prinútil merovejovského kráľa Childericha III., aby vstúpil do kláštora a sám sa stal kráľom; predstavitelia dynastie tak od roku 751 získali kráľovský titul. Najvýznamnejším franským panovníkom bol Karol Veľký (768814), ktorý od r. 800 prijal titul rímskeho cisára. Súdna reforma Karola Veľkého kodifikovala vývoj feudalizmu, lebo ňou sa vyššia právomoc vo vojenstve a súdnictve stala atribútom pozemkového vlastníctva. Takisto pripel ku kultúre reformou písma - mních Alkunín zaviedol latinskú minuskulu. Vo Franskej ríši najlepšie možno sledovať vznik feudalizmu.

Po smrti Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta Pobožného (840) sa verdunskou zmluvou rozdelila (r. 843) Franská ríša na Východofranskú (Ľudovít Nemec; Nemecko) a Západofranskú ríšu (Karol Holý; Francúzsko) a na Talianske kráľovstvo (Lothar; spolu s Burgundskom).

K prvým priamym bojovým kontaktom našich predkov s Franskou ríšou došlo v prvej polovici 7. storočia, keď kráľ Austrázie Dagobert I. († 638) prenikol až na územie naddunajských Slovanov, kde vtedy vládol Samo, ktorý bol franským kupcom. Stretli sa v bitke pri Vogastisburgu v roku 631. Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše: Fredegarova kronika.

Pozri aj



Šablóna:Link GA