Jeleň lesný: Rozdiel medzi revíziami
hbnusne obrazi anuda o zvy |
d Verzia používateľa 213.81.161.78 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano |
||
| Riadok 30: | Riadok 30: | ||
Titulok2= |
Titulok2= |
||
}} |
}} |
||
'''Jeleň lesný''' (iné názvy: '''jeleň obyčajný, jeleň hôrny, jeleň európsky'''; [[latinčina|lat]]. ''Cervus elaphus'') je veľký [[Párnokopytníky|párnokopytník]] z [[čeľaď (taxonómia)|čeľad]]e [[jeleňovité|jeleňovitých]] (''Cervidae''). Vyskytuje sa na rozľahlom území [[Európa|Európy]], na [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]], v [[Malá Ázia|Malej]], Strednej a Západnej Ázii a izolovane aj na území medzi [[Maroko]]m a [[Tunisko]]m, čo z neho robí jediný druh jeleňa v [[Afrika|Afrike]]. Človekom bol neskôr rozšírený aj do iných častí sveta ako do [[Austrália (svetadiel)|Austrálie]], na [[Nový Zéland]] alebo do [[Argentína|Argentíny]]. |
|||
Po celé storočia je jeleň lesný veľmi obľúbenou [[lovná zver|lovnou zverou]], čo na značnej časti jeho areálu rozšírenia platí dodnes. Aj keď bol jeho počet často viditeľne oslabený, vďaka spätnej [[reintrodukcia|reintrodukcii]] do voľnej prírody a mnohým ochranárskym opatreniam prežíva v pomerne hojnom počte aj v súčasnej dobe.<ref>{{Citácia periodika|autor=Milner, J. M., Bonenfant, C., Mysterud, A., Gaillard, J.-M., Csányi, S. és Stenseth, N. C.|rok=2006|titul=Temporal and spatial development of red deer harvesting in Europe: biological and cultural factors|periodikum=Journal of Applied Ecology|vydanie=43|strany=721-734}}</ref> |
|||
==Opis== |
|||
Jeleň lesný patrí medzi najväčších zástupcov svojej čeľade. Samce dorastajú do 175 – {{cm|230|m}} a ich [[hmotnosť]] sa pohybuje medzi 160 – {{kg|240}}. Samice sú oproti samcom výrazne menšie, dorastajú do 160 – {{cm|210|m}} a dosahujú hmotnosť medzi 120 – {{kg|170}}. Chvost pritom meria 12 – {{cm|19|m}} a v kohútiku dosahujú výšku 120 až {{cm|150|m}}. Veľkosť a hmotnosť je však veľmi premenlivá a viditeľne sa líši medzi jednotlivými poddruhmi, kde najťažší (C. e. elaphus) môže vážiť až {{kg|500}},<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://animaldiversity.ummz.umich.edu/site/accounts/information/Cervus_elaphus.html| titul = Senseman, R. 2002. "Cervus elaphus" (On-line), Animal Diversity Web.| dátum prístupu = 2007-08-26| jazyk = en}}</ref> oproti tomu jelene žijúce v menej priaznivých podmienkach môžu dorastať do {{cm|70|m}} a vážiť sotva {{kg|100}}.<ref>{{Citácia knihy |
Jeleň lesný patrí medzi najväčších zástupcov svojej čeľade. Samce dorastajú do 175 – {{cm|230|m}} a ich [[hmotnosť]] sa pohybuje medzi 160 – {{kg|240}}. Samice sú oproti samcom výrazne menšie, dorastajú do 160 – {{cm|210|m}} a dosahujú hmotnosť medzi 120 – {{kg|170}}. Chvost pritom meria 12 – {{cm|19|m}} a v kohútiku dosahujú výšku 120 až {{cm|150|m}}. Veľkosť a hmotnosť je však veľmi premenlivá a viditeľne sa líši medzi jednotlivými poddruhmi, kde najťažší (C. e. elaphus) môže vážiť až {{kg|500}},<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://animaldiversity.ummz.umich.edu/site/accounts/information/Cervus_elaphus.html| titul = Senseman, R. 2002. "Cervus elaphus" (On-line), Animal Diversity Web.| dátum prístupu = 2007-08-26| jazyk = en}}</ref> oproti tomu jelene žijúce v menej priaznivých podmienkach môžu dorastať do {{cm|70|m}} a vážiť sotva {{kg|100}}.<ref>{{Citácia knihy |
||
| url = http://books.google.com/books?id=bcWZX-IMEVkC&pg=PA202 |
| url = http://books.google.com/books?id=bcWZX-IMEVkC&pg=PA202 |
||
| Riadok 52: | Riadok 56: | ||
Hoci jeho početnosť všeobecne rastie (zvlášť na území štátov, kde boli takmer úplne vyhubení jeho prirodzení predátori), v niektorých častiach sveta je jeho [[populácia]] stále na poklese. Príkladom je napríklad [[severná Afrika]]. V niektorých štátoch bol v minulosti úplne vyhubený ([[Albánsko]], [[Izrael]], [[Jordánsko]], [[Libanon]], [[Mexiko]], [[Nepál]], [[Turkménsko]]) sa nevyskytuje sa tu dodnes, v niektorých bola jeho populácia zachránená vďaka vypúšťaniu umelo odchovaných jedincov späť do voľnej prírody ([[Grécko]], [[Kazachstan]], [[Maroko]]). Človekom bol úplne zavedený napr. do Austrálie, [[Čile]], [[Portugalsko|Portugalska]], Argentíny alebo na Nový Zéland. |
Hoci jeho početnosť všeobecne rastie (zvlášť na území štátov, kde boli takmer úplne vyhubení jeho prirodzení predátori), v niektorých častiach sveta je jeho [[populácia]] stále na poklese. Príkladom je napríklad [[severná Afrika]]. V niektorých štátoch bol v minulosti úplne vyhubený ([[Albánsko]], [[Izrael]], [[Jordánsko]], [[Libanon]], [[Mexiko]], [[Nepál]], [[Turkménsko]]) sa nevyskytuje sa tu dodnes, v niektorých bola jeho populácia zachránená vďaka vypúšťaniu umelo odchovaných jedincov späť do voľnej prírody ([[Grécko]], [[Kazachstan]], [[Maroko]]). Človekom bol úplne zavedený napr. do Austrálie, [[Čile]], [[Portugalsko|Portugalska]], Argentíny alebo na Nový Zéland. |
||
== Ekológia == |
|||
| ⚫ | Vďaka svojej veľkej veľkosti dospelé jelene nemajú v súčasnosti okrem človeka veľa prirodzených nepriateľov. Najväčšou hrozbou pre nich predstavuje [[vlk dravý|vlk]], občas na nich môže zaútočiť aj [[medveď hnedý|medveď]].<ref name="Thomas" |
||
Samce sa okrem [[ruja|ruje]] zdržujú väčšinou samostatne, samice naopak v skupinách, ktoré môžu pozostávať až z 50 jedincov. Aktívny býva až počas súmraku, kde ho môžeme vidieť na pastve a na lesných lúkach. |
|||
Dosahujú rýchlosť 40 [[kilometer za hodinu|km/h]], krátkodobo aj {{km|78|m}}/h. |
|||
Jeleň lesný je typický [[bylinožravec]]. V jeho strave prevažujú najmä zelené byliny, ale často ohrýza aj kôru stromov alebo požiera lesné plody (bukvice, gaštany, žaluďe) a puky.<ref name="Thomas">{{Citácia knihy| priezvisko = Thomas| meno = Jack Ward| spoluautori = Dale Toweill| titul = Elk of North America, Ecology and Management | vydavateľ = HarperCollins| rok = 2002| miesto = New York| isbn = 1-58834-018-X}}</ref> |
|||
== Predátori == |
|||
| ⚫ | Vďaka svojej veľkej veľkosti dospelé jelene nemajú v súčasnosti okrem človeka veľa prirodzených nepriateľov. Najväčšou hrozbou pre nich predstavuje [[vlk dravý|vlk]], občas na nich môže zaútočiť aj [[medveď hnedý|medveď]].<ref name="Thomas"/> Mláďatá sa môžu stať ľahkou obeťou [[rys ostrovid|rysov]]. Pri pokuse o napadnutie sa samce väčšinou oháňajú svojimi parohmi a snažia sa tak predátora zastrašiť, samice sa obvykle spoliehajú na svoju ostražitosť a pri [[pastvina|pastve]] na otvorenej ploche nad bezpečnosťou stáda dohliada niekoľko z nich, ktoré v prípade ohrozenia vydajú poplašný signál a celé stádo sa stiahne späť do [[les|lesného porastu]].<ref name="Thomas"/> |
||
== Rozmnožovanie == |
== Rozmnožovanie == |
||
Verzia z 17:57, 25. október 2015
| Jeleň lesný | |
  Samec (hore) a samica (dole) Jeleňa lesného | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Cervus elaphus Linné, 1758 | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jeleň lesný (iné názvy: jeleň obyčajný, jeleň hôrny, jeleň európsky; lat. Cervus elaphus) je veľký párnokopytník z čeľade jeleňovitých (Cervidae). Vyskytuje sa na rozľahlom území Európy, na Kaukaze, v Malej, Strednej a Západnej Ázii a izolovane aj na území medzi Marokom a Tuniskom, čo z neho robí jediný druh jeleňa v Afrike. Človekom bol neskôr rozšírený aj do iných častí sveta ako do Austrálie, na Nový Zéland alebo do Argentíny.
Po celé storočia je jeleň lesný veľmi obľúbenou lovnou zverou, čo na značnej časti jeho areálu rozšírenia platí dodnes. Aj keď bol jeho počet často viditeľne oslabený, vďaka spätnej reintrodukcii do voľnej prírody a mnohým ochranárskym opatreniam prežíva v pomerne hojnom počte aj v súčasnej dobe.[1]
Opis
Jeleň lesný patrí medzi najväčších zástupcov svojej čeľade. Samce dorastajú do 175 – 230 cm a ich hmotnosť sa pohybuje medzi 160 – 240 kg. Samice sú oproti samcom výrazne menšie, dorastajú do 160 – 210 cm a dosahujú hmotnosť medzi 120 – 170 kg. Chvost pritom meria 12 – 19 cm a v kohútiku dosahujú výšku 120 až 150 cm. Veľkosť a hmotnosť je však veľmi premenlivá a viditeľne sa líši medzi jednotlivými poddruhmi, kde najťažší (C. e. elaphus) môže vážiť až 500 kg,[2] oproti tomu jelene žijúce v menej priaznivých podmienkach môžu dorastať do 70 cm a vážiť sotva 100 kg.[3]
Cez leto má jelenia srsť obvykle hnedú farbu s červeným nádychom a u samcov je väčšinou navyše viditeľná aj menšia srsť na krku.
Najtypickejším znakom pre samcov sú parohy, ktoré každý rok, zvyčajne na konci zimy, zhadzuje. Na jar, keď jeleňom rastú nové parohy, sú porastené jemnou ochrannou sametovou vrstvou, ktorá neskôr zmizne. Parohy sú tvorené z kosti, ktorá môže denne vyrásť v priemere o 2,5 cm. Pri dospelých samcoch sa na parožiach objavujú akési výrastky, ktorým sa odborne hovorí výsady, a ktoré s pribúdajúcim vekom rastú a pribúdajú. Samec s jednou výsadou, ktorá sa nazýva očník, sa v poľovníckej reči označuje ako vidlák. Druhá výsada sa označuje ako nadočník. Tretia (rastie však ako druhá v poradí), posledná potom ako operák; samce sa potom s ňou nazývajú šesťtoráci. Rozvetvené zakončenie parožia sa za výsadu už nepovažuje a označuje sa ako koruna.
Rozšírenie
Jeleň lesný je rozšíreným v mnohých krajinách a je hojným druhom párnokopytníkov. Obýva prakticky celú Európu, úplne chýba iba v jej najsevernejšej časti. Na území Ázie obýva jej strednú a západnú časť a zasahuje tiež na územie Malej Ázie.[4] Ide pritom o typického obyvateľa starých lesov s občasnými lúkami a pásmi krovín.[5]
V minulosti sa predpokladalo, že obýva aj územie Severnej Ameriky, vďaka DNA testom je však dnes populácia žijúca na tomto území považovaná za úplne samostatný druh – jeleň wapiti (Cervus canadensis).
Hoci jeho početnosť všeobecne rastie (zvlášť na území štátov, kde boli takmer úplne vyhubení jeho prirodzení predátori), v niektorých častiach sveta je jeho populácia stále na poklese. Príkladom je napríklad severná Afrika. V niektorých štátoch bol v minulosti úplne vyhubený (Albánsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Mexiko, Nepál, Turkménsko) sa nevyskytuje sa tu dodnes, v niektorých bola jeho populácia zachránená vďaka vypúšťaniu umelo odchovaných jedincov späť do voľnej prírody (Grécko, Kazachstan, Maroko). Človekom bol úplne zavedený napr. do Austrálie, Čile, Portugalska, Argentíny alebo na Nový Zéland.
Ekológia
Samce sa okrem ruje zdržujú väčšinou samostatne, samice naopak v skupinách, ktoré môžu pozostávať až z 50 jedincov. Aktívny býva až počas súmraku, kde ho môžeme vidieť na pastve a na lesných lúkach.
Dosahujú rýchlosť 40 km/h, krátkodobo aj 78 km/h.
Jeleň lesný je typický bylinožravec. V jeho strave prevažujú najmä zelené byliny, ale často ohrýza aj kôru stromov alebo požiera lesné plody (bukvice, gaštany, žaluďe) a puky.[6]
Predátori
Vďaka svojej veľkej veľkosti dospelé jelene nemajú v súčasnosti okrem človeka veľa prirodzených nepriateľov. Najväčšou hrozbou pre nich predstavuje vlk, občas na nich môže zaútočiť aj medveď.[6] Mláďatá sa môžu stať ľahkou obeťou rysov. Pri pokuse o napadnutie sa samce väčšinou oháňajú svojimi parohmi a snažia sa tak predátora zastrašiť, samice sa obvykle spoliehajú na svoju ostražitosť a pri pastve na otvorenej ploche nad bezpečnosťou stáda dohliada niekoľko z nich, ktoré v prípade ohrozenia vydajú poplašný signál a celé stádo sa stiahne späť do lesného porastu.[6]
Rozmnožovanie
Samce jeleňa lesného počas ruje charakterizuje ich hlasné trúbenie, pri ktorom sa snaží upútať pozornosť samíc a udržať tak svoje stádo pohromade. Tento jav môžeme najčastejšie počuť pri svitaní alebo pri súmraku, kedy sú jelene najaktívnejšie. Samotné trúbenie však používajú aj pri súbojoch medzi sebou, kedy sa snažia pomocou svojich parohov vyhnať svojho konkurenta od blízkosti samíc.
Samice pohlavne dospievajú v druhom roku života a gravidita u nich trvá 240 až 262 dní.[7] Rodia 1, vzácne aj 2 mláďatá vážiace približne 15 kg, ktoré sú niekoľko prvých dní po narodení skryté v trávnatom poraste. Po dvoch týždňoch sú mláďatá schopné pripojiť sa k stádu, ale na matke sú závislé 3 mesiace. Ich charakteristické biele škvrny obvykle miznú, ale pomerne často sa stáva, že niekoľko bielych škvŕn je na srsti mladých jeleňov viditeľných ešte nasledujúci rok.
Vo voľnej prírode sa jeleň lesný dožíva priemerne 10 až 13 rokov, v zajatí sa môže dožiť aj viac ako 20 rokov.[7]
Referencie
- ↑ Milner, J. M., Bonenfant, C., Mysterud, A., Gaillard, J.-M., Csányi, S. és Stenseth, N. C.. Temporal and spatial development of red deer harvesting in Europe: biological and cultural factors. Journal of Applied Ecology, 2006, s. 721-734.
- ↑ Senseman, R. 2002. "Cervus elaphus" (On-line), Animal Diversity Web. [online]. [Cit. 2007-08-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GEIST, Valerius. Deer of the world: their evolution, behaviour, and ecology. [s.l.] : Stackpole Books, 1998. Dostupné online. ISBN 0811704963. S. 202.
- ↑ The Ecology of Red Deer [online]. Deer-UK, [cit. 2006-10-02]. Dostupné online.
- ↑ Szunyoghy, J.. A magyarországi szarvas. Kandidátusi értekezés. Budapest : [s.n.], 1963. S. 193.
- ↑ a b c THOMAS, Jack Ward, Dale Toweill Elk of North America, Ecology and Management. New York : HarperCollins, 2002. ISBN 1-58834-018-X.
- ↑ a b Stacja Badawcza Rolnictwa Ekologicznego i Hodowli Zachowawczej Zwierząt PAN w Popielnie [online]. [Cit. 2007-08-27]. Dostupné online. (po poľsky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jeleň lesný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jeleň lesný
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jelen lesní na českej Wikipédii.