Ríšsky komisariát Ukrajina: Rozdiel medzi revíziami
d mapa |
infobox |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox štát |
{{Infobox zaniknutý štát |
||
| |
| názov = Ríšsky komisariát Ukrajina |
||
⚫ | |||
| 2. pád názvu = |
|||
| rok vzniku = 1941 |
|||
| Vlajka = Flag of Germany 1933.svg |
|||
| rok zániku = 1944 |
|||
| Znak = Reichsadler.svg |
|||
| viac pred = |
|||
⚫ | |||
| pred 1 = Ukrajinská sovietska socialistická republika |
|||
| Motto = |
|||
| pred 1 vlajka = Flag of Ukrainian SSR (1937-1949).svg |
|||
| Hymna = |
|||
| pred 2 = |
|||
⚫ | |||
| pred 2 vlajka = |
|||
| Krátky miestny názov = |
|||
| pred info = |
|||
⚫ | |||
| viac po = |
|||
| ŠírkaSt = 50 |
|||
| po 1 = Ukrajinská sovietska socialistická republika |
|||
| ŠírkaMin = 50 |
|||
| po 1 vlajka = Flag of Ukrainian SSR (1937-1949).svg |
|||
| ŠírkaSJ = S |
|||
| po 2 = |
|||
| DĺžkaSt = 26 |
|||
| po 2 vlajka = |
|||
| DĺžkaMin = 15 |
|||
| šírka 1. sloupce = |
|||
| DĺžkaVZ = V |
|||
| vlajka = Flag of German Reich (1935–1945).svg |
|||
| Najväčšie mesto = [[Charkov]] |
|||
| článok o vlajke = |
|||
| Úradné jazyky = [[Nemčina]] |
|||
| vlajka veľkosť = |
|||
| Štátne zriadenie = [[Diktatúra]] |
|||
| znak = Reichsadler der Deutsches Reich (1933–1945).svg |
|||
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Ríšsky komisár]] |
|||
| článok o znaku = |
|||
| Politickí predstavitelia = [[Erich Koch]] |
|||
| znak veľkosť = |
|||
| Vznik = [[17. júl]] [[1941]] |
|||
| rámček znak = |
|||
| Susedia = |
|||
| hymna = |
|||
| Rozloha = |
|||
| článok o hymne = |
|||
| Poradie rozloha = |
|||
| motto = |
|||
| Rozloha vody = |
|||
| článok o motte = |
|||
| Percento vody = |
|||
⚫ | |||
| Odhad počtu obyvateľov = |
|||
| mapa veľkosť = |
|||
| Rok odhad počtu obyvateľov = |
|||
| mapa poznámka = |
|||
| Poradie odhad počtu obyvateľov = |
|||
⚫ | |||
| Sčítanie počtu obyvateľov = 37 000 000 |
|||
| rozloha = |
|||
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 1941 |
|||
| rozloha poznámka = |
|||
| Hustota obyvateľstva = |
|||
| najvyšší bod = |
|||
| Poradie hustota = |
|||
| najvyšší bod poznámka = |
|||
| HDP = |
|||
| najdlhšia rieka = |
|||
| Rok HDP = |
|||
| najdlhšia rieka poznámka= |
|||
| Poradie HDP = |
|||
| počet obyvateľov = 37 000 000 |
|||
| HDP na hlavu = |
|||
| |
| počet obyvateľov poznámka = |
||
| jazyky = [[Nemčina]], [[Ukrajinčina]], [[Poľština]] |
|||
| HDI = |
|||
| národnostné zloženie = |
|||
| Rok HDI = |
|||
| náboženstvo = |
|||
| Poradie (HDI) = |
|||
| štátne zriadenie = Občianska správa |
|||
| Kategória HDI = |
|||
| materská zem = |
|||
| |
| mena = [[Karbovanec]] |
||
| Kód meny = |
|||
| vznik = 1941 |
|||
| Časové pásmo = |
|||
| zánik = 1944 |
|||
| UTC posun = |
|||
| Letný čas = |
|||
| UTC posun leto = |
|||
| Medzinárodný kód = |
|||
| Kód motorových vozidiel = |
|||
| Internetová doména = |
|||
| Smerové telefónne číslo = |
|||
| Poznámky = |
|||
}} |
}} |
||
'''Ríšsky komisariát Ukrajina''' ({{V jazyku|deu|Reichskommissariat Ukraine}}) bola civilná administratívna jednotka vytvorená nacistami na podstatnej časti územia okupovanej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a čiastočne aj [[Bielorusko|Bieloruska]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Administratíva vznikla na základe [[Hitler]]ovho dekrétu zo [[17. júl]]a [[1941]]. Od septembra 1941 do marca 1944 oblasť spravoval ríšsky komisár [[Erich Koch]] ako nemeckú [[kolónia (geopolitika)|kolóniu]]. Úlohy administratívy spočívali v pacifikácii oblasti a jej využívaní prírodného bohatstva a ľudských síl pre potreby nemeckého vojnového úsilia. Pred [[operácia Barbarossa|vpádom nacistického Nemecka]], bola Ukrajina [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|zväzovou republikou]] [[ZSSR]], obývali ju hlavne etnickí [[Ukrajinci]] a [[Rusi]], žili tu i menšiny [[Nemci|Nemcov]], [[Židia|Židov]], [[Poliaci|Poliakov]], [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]] a [[Rómovia|Rómov]]. Oblasť bola stredobodom nacistického povojnového plánovania a civilizačnej expanzie. |
'''Ríšsky komisariát Ukrajina''' ({{V jazyku|deu|Reichskommissariat Ukraine}}) bola civilná administratívna jednotka vytvorená nacistami na podstatnej časti územia okupovanej [[Ukrajina|Ukrajiny]] a čiastočne aj [[Bielorusko|Bieloruska]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Administratíva vznikla na základe [[Hitler]]ovho dekrétu zo [[17. júl]]a [[1941]]. Od septembra 1941 do marca 1944 oblasť spravoval ríšsky komisár [[Erich Koch]] ako nemeckú [[kolónia (geopolitika)|kolóniu]]. Úlohy administratívy spočívali v pacifikácii oblasti a jej využívaní prírodného bohatstva a ľudských síl pre potreby nemeckého vojnového úsilia. Pred [[operácia Barbarossa|vpádom nacistického Nemecka]], bola Ukrajina [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|zväzovou republikou]] [[ZSSR]], obývali ju hlavne etnickí [[Ukrajinci]] a [[Rusi]], žili tu i menšiny [[Nemci|Nemcov]], [[Židia|Židov]], [[Poliaci|Poliakov]], [[Krymskí Tatári|Krymských Tatárov]] a [[Rómovia|Rómov]]. Oblasť bola stredobodom nacistického povojnového plánovania a civilizačnej expanzie. |
||
Verzia z 19:30, 7. august 2016
Ríšsky komisariát Ukrajina Reichskommissariat Ukraine
| |||||||
Geografia
| |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
37 000 000
| ||||||
Štátny útvar | |||||||
Občianska správa
| |||||||
Vznik
|
1941
| ||||||
Zánik
|
1944
| ||||||
|
Ríšsky komisariát Ukrajina (nem. Reichskommissariat Ukraine) bola civilná administratívna jednotka vytvorená nacistami na podstatnej časti územia okupovanej Ukrajiny a čiastočne aj Bieloruska počas druhej svetovej vojny. Administratíva vznikla na základe Hitlerovho dekrétu zo 17. júla 1941. Od septembra 1941 do marca 1944 oblasť spravoval ríšsky komisár Erich Koch ako nemeckú kolóniu. Úlohy administratívy spočívali v pacifikácii oblasti a jej využívaní prírodného bohatstva a ľudských síl pre potreby nemeckého vojnového úsilia. Pred vpádom nacistického Nemecka, bola Ukrajina zväzovou republikou ZSSR, obývali ju hlavne etnickí Ukrajinci a Rusi, žili tu i menšiny Nemcov, Židov, Poliakov, Krymských Tatárov a Rómov. Oblasť bola stredobodom nacistického povojnového plánovania a civilizačnej expanzie.
Ukrajinci pod okupáciou Nemecka
V rokoch 1939 - 1941 bolo ukrajinské územie súčasťou mnohých väčších štátnych útvarov. Asi 550 000 Ukrajincov žijúcich vo východnej časti Poľska, sa ocitlo v okupačnej zóne Nemecka. Ukrajinci obkľúčení v tejto oblasti - pod dozorom nemeckého gestapa - mali na základe rozkazu Adolfa Hitlera, ktorý túto časť Poľska považoval za nemeckú kolóniu (tzv. Generálny gouvernement), len minimálne práva.
Aby sa aspoň trocha vyhovelo základným požiadavkám ukrajinského obyvateľstva, čoskoro po príchode Nemcov vzniklo desiatky svojpomocných zväzov, ktorých členmi boli väčšinou členovia a prívrženci Organizácie ukrajinských nacionalistov z Haliče. Tieto zväzy na jar roku 1940 za mlčanlivého súhlasu Hansa Francka vytvorili v Krakove koordinovaný orgán pod názvom Ukrajinský centrálny výbor, na čele ktorého bol geograf Vladimir Kubijovič. Úlohou tohto orgánu bolo zastrešovať a prezentovať záujmy ukrajinského pracujúceho ľudu, čo Nemci kruto potláčali. Aj napriek tomu sa im podarilo zriadiť niekoľko ukrajinských škôl a mládežníckych skupín takmer vo všetkých oblastiach, ktoré viac-menej obývala väčšina Ukrajincov, ba dokonca zriadiť ukrajinské vydavateľstvo kníh a tlače v Krakove.
Po vpáde Nemecka do Sovietskeho zväzu a pripojení Haliče ku Generálnemu guvernátorstvu bola Ukrajinský centrálny výbor jedinou organizáciou, ktorá mohla počas druhej svetovej vojny - hoci len v ohraničenej miere - chrániť sociálno-ekonomické záujmy Ukrajincov v zóne okupovanej Nemcami. Činnosť rady nielenže pomohla ukrajinskému obyvateľstvu kompenzovať straty z rokov poľského útlaku, no často ho obmäkčovala od ťažkej vojny a nemeckej okupácie. Počas vojny vznikla na území Ukrajiny i tzv. Ukrajinská povstalecká armáda, ktorá viedla bojovú činnosť proti nemeckým, poľským ako aj sovietskym vojskám.
Zdroj
- O. Subteľnyj. Ystorija Ukrajiny. Kyjiv, 2006.