Európska organizácia pre jadrový výskum: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 87.197.79.195 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Mikulas1 Značka: rollback |
+ rozšírenie |
||
| Riadok 16: | Riadok 16: | ||
Status pozorovateľa majú: [[Turecko]] (1961), [[Rusko]] (1993), [[Japonsko]] (1995), [[Spojené štáty americké|USA]] (1997), [[India]] (2002) a z medzinárodných organizácií tiež [[Európska únia|EU]] a [[UNESCO]]. |
Status pozorovateľa majú: [[Turecko]] (1961), [[Rusko]] (1993), [[Japonsko]] (1995), [[Spojené štáty americké|USA]] (1997), [[India]] (2002) a z medzinárodných organizácií tiež [[Európska únia|EU]] a [[UNESCO]]. |
||
== Výhody == |
|||
Podľa fyzika Branislava Sitára môžu firmy pôsobiace na Slovensku dostať technológie vyrobené v CERNe zdarma. Slovenské firmy môžu tiež byť dodávateľmi rôznych technológií pre CERN. Podľa Sitára: ''„V niektorých rokoch sa nám do slovenského priemyslu vracalo viac, ako platíme na poplatkoch za členstvo v CERN-e.“''.<ref name="dennikn-slovak-ktory-sefoval-v-cern-e">{{Citácia periodika | priezvisko = Vitková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovák, ktorý šéfoval v CERN-e: Vo vesmíre nie sme sami, ale inteligentný mimozemský život asi nemáme šancu stretnúť | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1953299/fyzik-vo-vesmire-nie-sme-sami-ale-stretnut-inteligentny-mimozemsky-zivot-asi-nemame-sancu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-07-02 | dátum prístupu = 2020-07-11 }}</ref> |
|||
== Poznámky == |
== Poznámky == |
||
# {{pozn|1}} CERN je skratka z ''Conseil européen pour la recherche nucléaire'' – „Európska rada pre jadrový výskum“, čo bol dočasný orgán utvorený v roku 1952 s cieľom vytvoriť európsku organizáciu jadrového výskumu. Keď táto organizácia v roku 1954 napokon vznikla, skratka CERN bola ponechaná ako jej (alternatívny) názov. |
# {{pozn|1}} CERN je skratka z ''Conseil européen pour la recherche nucléaire'' – „Európska rada pre jadrový výskum“, čo bol dočasný orgán utvorený v roku 1952 s cieľom vytvoriť európsku organizáciu jadrového výskumu. Keď táto organizácia v roku 1954 napokon vznikla, skratka CERN bola ponechaná ako jej (alternatívny) názov. |
||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
Verzia z 07:30, 11. júl 2020
Európska organizácia pre jadrový výskum alebo Európska organizácia jadrového výskumu (angl. European Organization for Nuclear Research, fr. Organisation européenne pour la recherche nucléaire) alebo CERN[1] je európska organizácia pre základný a aplikovaný výskum najmä v oblasti časticovej fyziky.
Známa je najmä tým, že vlastní Európske laboratórium pre časticovú fyziku/Európske laboratórium časticovej fyziky (angl. European Laboratory for Particle Physics, fr. Laboratoire européen pour la physique des particules), ktoré je najväčším laboratóriom časticovej fyziky na svete a predstavuje špičku v oblasti výskumu najjemnejšej štruktúry hmoty.
Nachádza sa v švajčiarskom meste Meyrin na švajčiarsko-francúzskej hranici, severozápadne od mesta Ženeva. CERN vznikla 29. septembra 1954 dohodou dvanástich členských štátov. Dnes ich má CERN 20. Hlavnou funkciou CERN je prevádzka časticových urýchľovačov a ďalšej infraštruktúry potrebnej pre výskum v oblasti fyziky vysokých energií. CERN je známa aj ako miesto vzniku siete World Wide Web.
Slovensko je členským štátom od roku 1993, predtým krátko (v roku 1992) ako ČSFR. Ministerstvo školstva je odborným garantom členstva SR v CERN a vykonáva koordináciu a zabezpečovanie účasti slovenských pracovísk.
Členské štáty
Zakladajúcimi členmi boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Juhoslávia (do 1961), Nemecko, Holandsko, Nórsko, Grécko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Švajčiarsko.
Nasledovali ďalšie štáty: Rakúsko (1959), Španielsko (1961-1968 a od 1983), Portugalsko (1986), Fínsko (1991), Poľsko (1991), Maďarsko (1992), Česko (1993), Slovensko (1993), Bulharsko (1999) a Izrael (2013).
Status pozorovateľa majú: Turecko (1961), Rusko (1993), Japonsko (1995), USA (1997), India (2002) a z medzinárodných organizácií tiež EU a UNESCO.
Výhody
Podľa fyzika Branislava Sitára môžu firmy pôsobiace na Slovensku dostať technológie vyrobené v CERNe zdarma. Slovenské firmy môžu tiež byť dodávateľmi rôznych technológií pre CERN. Podľa Sitára: „V niektorých rokoch sa nám do slovenského priemyslu vracalo viac, ako platíme na poplatkoch za členstvo v CERN-e.“.[1]
Poznámky
- ^ CERN je skratka z Conseil européen pour la recherche nucléaire – „Európska rada pre jadrový výskum“, čo bol dočasný orgán utvorený v roku 1952 s cieľom vytvoriť európsku organizáciu jadrového výskumu. Keď táto organizácia v roku 1954 napokon vznikla, skratka CERN bola ponechaná ako jej (alternatívny) názov.
Referencie
- ↑ VITKOVÁ, Zuzana. Slovák, ktorý šéfoval v CERN-e: Vo vesmíre nie sme sami, ale inteligentný mimozemský život asi nemáme šancu stretnúť. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-07-02. Dostupné online [cit. 2020-07-11]. ISSN 1339-844X.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Európska organizácia pre jadrový výskum
