Železničná trať Havlíčkův Brod – Kúty

Havlíčkův Brod – Kúty
Brniansky viadukt polovica 19. stor.
Základné informácie
Číslo trate	250
Prevádzkovateľ	SŽDC/ŽSR
Dĺžka	191 km
Parametre trate
Rozchod	1 435 mm
Počet koľají	2
Traťová trieda	D4
Napájacia sústava	25 kV 50 Hz
v úseku	v celom úseku
Max. sklon	17 ‰
Max. rýchlosť	160
Priebeh trate
Legenda od Prahy a Humpolca Stará spojka 118,413 Havlíčkův Brod Sázava trať do Jihlavy Šlapanka 116,401 Havlíčkobrodský (623 m) 116,069 Havlíčkův Brod Stanoviště Tunel Sázava stará trať smer HB Stanovište Kubešův Mlýn a ďalej do Pardubíc 114,675 Pohledští Dvořáci Sázava Pohled st.nádraží Sázava 111,071 Pohled Sázava 109,100 Stříbrné Hory Sázava Český Šicndorf Sázava Sázava Hesov 105,695 Přibyslav zastávka Sázava Sázava 103,443 Přibyslav Sázava Sázava 101,026 Ronov nad Sázavou Sázava Sázava 98,884 Nížkov Sázava Sázava 94,154 Sázava u Žďáru 90,342 Hamry nad Sázavou Sázava 86,314 Žďár nad Sázavou trať do Tišnova Jámy Oslava 77,532 Ostrov nad Oslavou Oslava 73,375 Laštovičky 68,621 Sklené nad Oslavou Libochůvka 61,623 Křižanov trať do Studence 55,603 Ořechov 52,307 Osová Bítýška 48,832 Vlkov u Tišnova 43,974 Níhov 42,581 Níhovský (531 m) 41,836 Lubenský (213 m) Libochůvka 38,915 Řikonín 35,868 Dolní Loučky 34,533 Loučský (633 m) Svratka trať do Žďáru nad Sázavou 30,041 Tišnov 27,808 Hradčany Drásov 25,172 Čebín trať do Veverské Bítýšky 18,655 Kuřim 15,495 Česká Jehnice Brno-Řečkovice staré n. 10,913 Brno-Řečkovice 8,535 Brno-Královo Pole Brno-Královo Pole staré n. 7,735 Královopolský (88 m) 6,1 Brno-Lesná 5,384 Husovický (260 m) 4,970 Cacovický (70 m) 3,389 Obřanský (64 m) Svitava trať do Českej Třebovej 2,422 Brno-Maloměřice Brno-Husovice 0,202 Odb. Brno-Židenice 0,000 157,978 zmena staničenia Odb. Táborská trať do Veselí nad Moravou Brno-Zábrdovice odb. Posvitavská 156,029 143,765 143,496 Brno hlavní nádraží Brno dolní nádraží Svratka trať do Veselí nad Moravou trať do Přerova 140,736 Brno-Horní Heršpice trať do Střelic Diaľnica D1 139,311 Brno juh 137,023 Modřice 133,597 Popovice u Rajhradu 131,634 Rajhrad 128,293 Vojkovice nad Svratkou 125,833 Hrušovany u Brna trať do Židlochovic 123,325 Žabčice trať do Pohořelic 117,902 Vranovice Svratka 114,725 Pouzdřany 111,296 Popice 108,274 Šakvice trať do Hustopečí u Brna 102,208 Zaječí trať do Hodonína 98,252 Rakvice Trkmanka 94,207 Podivín 90,812 Ladná trať do Přerova pôvodné zaústenie trate Břeclav-Kúty Břeclav přednádraží 83,131 0,000 Břeclav Dyje trať do Hrušovan nad Jevišovkou trať do Viedne Dyje 7,806 Lanžhot Kyjovka Diaľnica D2 11,475 74,386 Morava – štátna hranica Česko/Slovensko 71,711 Brodské trať do Sudoměřic nad Moravou 67,463 Kúty trať do Trnavy trať do Bratislavy

Železničná trať Havlíčkův Brod – Brno – Kúty (ŽSR) (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom 250) je dvojkoľajná elektrifikovaná trať, ktorá je v úseku Brno – štátna hranica so Slovenskom súčasťou 1. koridoru. Trať vedie z Prahy cez Kolín a Kutnú Horu do Havlíčkovho Brodu a ďalej pokračuje cez Přibyslav, Sázavu, Žďár nad Sázavou, Křižanov, Tišnov, Kuřim, Brno, Zaječí a Břeclav do slovenskej stanice Kúty. Na trati sa nachádza celkom osem tunelov. Prevádzka v úseku trate z Havlíčkovho Brodu do Brna bola začatá v roku 1898, v roku 1953 bola preložená a v roku 1966 elektrifikovaná. V roku 1953 bolo pri preložení trate zmenené jej zaústenie v Havlíčkovom Brode zo severného do južného záhlavia. Úsek z Brna po Břeclav bol sprevádzkovaný v roku 1838 a elektrifikovaný v roku 1967.

História

Úsek Břeclav – Kúty

Tento úsek bol uvedený do prevádzky v roku 1900 ako miestna trať. Na moravskej strane ju vystavala a prevádzkovala Severná dráha cisára Ferdinanda (KFNB), ktorá bola v roku 1906 zoštátnená. V Břeclavi bola táto trať napojená na severnom záhlaví stanice. Na hraničnom moste cez rieku Moravu na ňu nadväzovala trať Uhorských štátnych dráh z Trnavy, sprevádzkovaná v rovnakom roku.

Po vzniku Československa sa trať stala súčasťou hlavnej spojnice medzi Prahou a Bratislavou, pričom nemohla uspokojiť nároky na ňu kladené. Trať bola zdvojkoľajnená a v roku 1929 bolo preložené jej zaústenie do Břeclavi tak, aby bolo možné jazdiť medzi Brnom a Bratislavou bez úvrate. Vtedy bola tiež postavená staničná budova v Lanžhote. Elektrická trakcia v striedavej sústave bola začatá v roku 1967 a v rokoch 2005 – 2007 bola trať rekonštruovaná ako súčasť 1. koridoru, pritom bol tiež zvýšený hraničný most s ohľadom na uvažované splavnenie Moravy.

Břeclav – Brno

Trať z Břeclavi do Brna je najstaršou parostrojnou železnicou v Česku, nakoľko úsek Brno – Rajhrad bol zjazdný už od konca roku 1838. Pravidelná prevádzka na celom úseku sa začala 7. júla 1839. (Trať z Viedne do Břeclavi bola sprevádzkovaná o mesiac skôr.) Táto trať patrila k sieti KFNB, ale sprevádzkovaním celého spojenia z Viedne do Krakova prestala byť hlavnou traťou spoločnosti. Tým skôr, že v 70. rokoch 19. storočia vybudovala konkurenčná Spoločnosť štátne dráhy (Steg) spojenie z Viedne do Brna cez Laa an der Thaya a Hrušovany nad Jevišovkou.

Zdvojkoľajnenia sa trať dočkala až za Prvej republiky v roku 1936, pričom bola upravená pre prevádzku motorových vlakov Slovenská strela. Tie tu mohli jazdiť rýchlosťou až 130 km/h, zatiaľ čo ostatné vlaky do 120 km/h. Ešte pred zdvojkoľajnením v roku 1928, došlo v Zaječí k zrážke dvoch vlakov, ktorá si vyžiadala 28 obetí na ľudských životoch.

Po Mníchovskej dohode bola táto trať na siedmich miestach prerušená novou hranicu. Súčasťou Ríše sa stalo mesto Břeclav, Zaječí, Šakvice a Vojkovice nad Svratkou. Po skončení druhej svetovej vojny sa trať stala opäť súčasťou spojenia medzi Prahou a Bratislavou, elektrifikovaná bola v roku 1967. V 80. rokoch boli niektoré úseky experimentálne upravené na rýchlosť 140 km/h, v 90. rokoch bola v rámci výstavby prvého koridoru rýchlosť zvýšená na 160 km/h.

Na úseku medzi Hrušovanmi a Podivínom bývajú za mimoriadnych bezpečnostných opatrení vykonávané rýchlostné skúšky nových vozidiel. 18. novembra 2004 tu jednotka ČD 680 Pendolino vytvorila český rýchlostný rekord 237 km/h, za čo ale nasledovala pokuta dráhového úradu, ktorý povolil skúšky len do 230 km/h.

Brno – Havlíčkův Brod

Nová trať Brno – Havlíčkův Brod v blízkosti Moravských Knínic

Brno a vtedajší Nemecký Brod boli na prelome 19. a 20. storočia spojené tromi nadväzujúcimi miestnymi dráhami. Roku 1885 bola sprevádzkovaná lokálka z Brna do Tišnova a v roku 1898 dráha z Nemeckého Brodu do Žďáru, ktorá bola v roku 1905 predĺžená až do Tišnova (dnešná trať 251). Toto spojenie malo iba miestny význam, jazda osobného vlaku trvala 5 hodín a diaľkový vlak spájajúci Prahu a Brno by navyše v Havlíčkovom Brode prechádzal úvraťou. Spojenie bolo preto realizované cez Českú Třebovú alebo cez Jihlavu.

Až v 30. rokoch sa začala pripravovať výstavba novej spojnice Bratislavy a Brna. Úsek z Kolína do Nemeckého Brodu by využil existujúcu trať, ktorá bola preto zdvojkoľajnená. Z Brodu do Brna by viedla novostavba, ktorá by nahradila nevyhovujúcu lokálku. Zo strategických dôvodov sa mala vyhnúť údoliu rieky Jihlavy, v Brne mala nadväzovať na nové zoradiská v Maloměřiciach a na Vlársku dráhu. Impulzom k začatiu stavby sa stala Mníchovská dohoda, v dôsledku ktorej sa na nemeckom území ocitla aj časť trate cez Českú Třebovú. Po vypuknutí druhej svetovej vojny však stavebná aktivita ustala. Niektoré tunely na nedokončenom úseku boli za vojny využité ako podzemné továrne.

Výstavba bola obnovená v roku 1948, v decembri 1953 bola uvedená (zatiaľ jednokoľajová) do prevádzky ako nová trať medzi Žďárom a Tišnovom cez Křižanov, kam bola napojená aj miestna trať z Veľkého Meziříčí. Druhá koľaj bola dokončená v roku 1958, elektrická prevádzka v tomto úseku sa začala 6. novembra 1966. Trať prevzala väčšinu osobnej aj nákladnej dopravy medzi Prahou a Brnom, jazdili tadiaľ expresné vlaky, v 90. rokoch aj vlaky EuroCity. Až od modernizácie väčšiny úsekov 1. koridoru je trať cez Českú Třebovú rýchlejšia a prevzala vlaky kategórie EC.

Prevádzka (stav 2010)

V úseku Brno – Kúty trať využívajú vlaky EC (Berlín -) Praha – Pardubice – Brno – Břeclav – Viedeň / Bratislava (- Budapešť). Ďalej tu jazdia rýchliky Brno – Břeclav – Olomouc doplnené rýchlikmi Brno – Hodonín. "Horný" úsek je obsluhovaný rýchlikmi Praha – Havlíčkův Brod – Brno v dvojhodinovom intervale.

Osobné vlaky v úseku Žďár nad Sázavou – Břeclav plní funkciu brnianskej prímestskej dopravy, v úseku z Tišnova do Vranovíc je v špičke pracovného dňa prevádzka zahustená až na polhodinový interval. Úsek Níhov – Břeclav je začlenený do Integrovaného dopravného systému Juhomoravského kraja. Tieto vlaky sú väčšinou vedené lokomotívou radu 242; skôr typicky používané elektrické jednotky radu 560 boli prevedené na iné výkony. Medzi Žďárom a Havlíčkovým Brodom je prevádzka osobných vlakov slabá.

V nákladnej doprave má trať naďalej významnú úlohu, táto trasa je preferovaná pred trasou cez Českú Třebovú jednak z dôvodu nižšej vyťaženosti osobnou dopravou a tiež kvôli možnosti prepriahať lokomotívy v mieste zmeny elektrickej napájacej sústavy v Kutnej Hore.

Budúcnosť

Správa železnic v decembri 2020 vypísala súťaž na spracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie a EIA pre vysokorýchlostnú trať na úseku Modřice – Šakvice. Trať dlhá 33 kilometrov by mala byť prevázkovaná pre rýchlosť 320 km/h.

Pozri aj

• Zoznam železničných tratí v Česku

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Havlíčkův Brod – Kúty

Externé odkazy

• [1] Na ZelPage.cz
• [2] História železničných tratí

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železniční trať Havlíčkův Brod – Kúty na českej Wikipédii.