Baraniarky (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Baraniarky
vrch
Masív Kraviarskeho a Baraniarok
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Obec Terchová
Časť Krivánske Veterné hole
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Krivánska Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 269,7 m n. m.
Súradnice 49°13′23″S 19°00′41″V / 49,223°S 19,0115°V / 49.223; 19.0115
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke zo Starého dvora
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Baraniarky
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Baraniarky (1 269,7 m n. m.[1]) je vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria v jej bočnom hrebeni, približne 3 km juhozápadne od Terchovej.[2] Z vrcholu sú pekné výhľady na veľkú časť pohoria.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria i geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej najatraktívnejšej časti Krivánske Veterné hole.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Žilina a v katastrálnom území obce Terchová.[4] Nachádza sa v strednej časti bočného hrebeňa, vychádzajúceho severným smerom z Koniarok. Západné svahy klesajú do doliny Veľká Bránica, východné sa zvažujú do Vrátnej doliny. Najbližšími vrcholmi sú južne ležiace Žitné (1 265 m n. m.) a severne susediaci vrch Sokolie (1 172 m n. m.).[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lesnatý, vo vrcholovej časti hôľnato-skalnatý vrch leží v bočnom hrebeni, ktorý vybieha z Koniarok severným smerom po masív Sokolia. Poloha na horskom hrebeni nad údolím Vrátnej umožňujú pekný výhľad na blízke okolie i hlavný hrebeň. Severne ležiaci hrebeň Sokolia oddeľuje výrazné sedlo Príslop, južne ležiace Žitné je oddelené len nevýrazným, plytkým sedlom. Južným smerom vedie značený chodník do sedla Bublen v hlavnom hrebeni pohoria. Východné svahy sa zvažujú do Starej doliny a k osade Starý dvor, pričom ich odvodňujú prítoky Varínky. Západné svahy klesajú do doliny Veľká Bránica a odvodňuje ich potok Bránica.[2] Na západných svahoch sa rozprestiera Národná prírodná rezervácia Veľká Bránica, ktorá je súčasťou Národného parku Malá Fatra.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hôľnatý vrchol s minimom vyššej vegetácie umožňuje zaujímavý kruhový výhľad tak na vrcholy hlavného hrebeňa, ako aj široké okolie. Vďaka nadmorskej výške a polohe na okraji pohoria tak poskytuje i vzdialené horizonty. Východným a južným smerom možno pozorovať okolité vrchy Krivánskej Fatry od Stratenca po Malý Rozsutec, pričom výrazne vyšší hlavný hrebeň zakrýva celý horizont. Severný i západný smer ponúka ďaleký výhľad a dobre pozorovateľná je časť Martinských holí, Žilinská kotlina, Kysucká vrchovina a Kysucké Beskydy. Pri vhodných podmienkach sa na horizonte objavujú vrchy Javorníkov, Súľovských vrchov, Moravsko-sliezskych, Sliezskych a Oravských Beskýd, ako aj hrebeň Oravskej Magury.[5]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 13.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-10-16]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]