Bodliak tŕnitý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bodliak tŕnitý

Bodliak tŕnitý; úbory v rôznych štádiách kvitnutia
Vedecká klasifikácia
Synonymá
Polycantha acanthoides
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bodliak tŕnitý[1] (lat. Carduus acanthoides)[2] je dvojročná bylina z rodu bodliak (Carduus) z čeľade astrovité (Asteraceae). Bodliak tŕnitý je najvýznamnejší z u nás rastúcich druhov a často sa vyskytuje na pasienkoch a na rumoviskách od nížin až do horského stupňa.[3][4] Bodliaky spolu s pichliačmi, lopúchmi a ďalšími príbuznými rodmi tvoria podčeľaď bodliakovaté.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bodliak tŕnitý je dvojročná pichľavá bylina vysoká 50 až 150 cm. Byľ má kučeravo páperistú, od polovice priamo rozkonárenú a až pod úbory kučeravo krídlatú. Krídla sú široké až 8 mm a zakončené sú ostňami dlhými do 5 mm. Konáre sú nerovnako dlhé s jednotlivými, zriedka nakopenými úbormi.[3][4][5]

Listy sú v obryse podlhovasto kopijovité, perovito laločnaté až perovito zárezové, so 4 alebo 6 pármi dlaňovito laločnatých segmentov. Laloky sú s ostňami do 5 mm. Listy sú na líci lysé, na rube na žilnatine chlpaté a zbiehajú na stonku ako ostnaté krídla.[3][5][6]

Úbory s priemerom 25 až 35 mm sú sediace, vzpriamené a na konci konárikov. Zvyčajne sú jednotlivé, zriedka nakopené po 2 až 5. Zákrov je guľovitý, dlhý 20 až 25 mm a na báze je pavučinatý. Zákrovné listene sú čiarkovito kopijovité, dlho končisté, zakončené žltým ostňom.[3][5][6]

Kvety sú červenofialové, zriedka biele, dlhé 16 až 18 mm. Nažky dlhé 3 až 4 mm sú slabo vráskavé, na vrchole s úzkou korunkou. Chocholec je nedelený, dlhý 10 až 13 mm.[3][5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzeným areálom rozšírenia bodliaka tŕnitého sú mierne oblasti Eurázie. Vyskytuje sa vo všetkých stredoeurópskych štátoch, včítane Pobaltia. Na západe je jeho areál ohraničený Francúzskom, Írskom a Veľkou Britániou, na severe Nórskom a Švédskom, na juhu Talianskom, Gréckom a Tureckom, pričom v Afrike zasahuje aj do Líbye. Na východe sa tiahne cez Bielorusko, Ukrajinu, východné a južné oblasti európskeho Ruska, Krym, Kazachstan, Kirgizsko, severný Kaukaz, Pakistan, Tibet, centrálnu Čínu, vnútorné Mongolsko, Kóreu a Japonsko.[2]

Introdukovaný je v Severnej Amerike od Nového Škótska, cez Quebec, Ontário a Britskú Kolumbiu v Kanade a v USA od atlantického po tichomorské pobrežie (okrem južných štátov). Zavlečený je aj v Uruguaji, v Južnej Amerike a v austrálskej Viktórii.[2]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Bodliak tŕnitý je častý na pasienkoch, úhoroch, rumoviskách a rúbaniskách od nížin až do horského stupňa. Obľubuje výhrevné, vysychavé, výživné, zásadité až neutrálne, hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od júna do októbra.[3][5][6]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Webové stránky POWO uznávané tieto poddruhy:[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  2. a b c d Carduus acanthoides L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-12-28]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b c d e f Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.318. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
  4. a b Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.141. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021.
  5. a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.1107. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  6. a b c Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy, s.117. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000.
  7. Carduus acanthoides subsp. acanthoides [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-12-28]. Dostupné online. (anglicky)
  8. Carduus acanthoides subsp. pakistanicus [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-12-28]. Dostupné online. (anglicky)
  9. Carduus acanthoides subsp. sintenisii [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-12-28]. Dostupné online. (anglicky)