Európa (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Europa (mesiac))
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Európa
Europa-moon.jpg
Európa, jeden z Galileiho mesiacov
Základné informácie
Objaviteľ Galileo Galilei, Simon Marius
Dátum objavenia 7. január 1610
Satelit Jupiter
Orbitálne (obehové) vlastnosti
(Epocha: 8. január2004)
Excentricita 0.009
Pericentrum 664 862 km
Apocentrum 676 938 km
Perióda obehu 3.551181 dňa
Priemerná obežná rýchlosť 13,740 km/s
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 1 569 km (0.245 Zeme)
Povrch: 3,09×107 km² (0.061 Zeme)
Hmotnosť 4,80×1022 kg[1] (0.008 Zeme)
Priemerná hustota 3,01 g/cm3
Gravitácia na rovníku 1,314 m/s2
Úniková rýchlosť 2,025 km/s
Perióda rotácie synchrónna
Albedo 0.67 ± 0.03[2]
Priemerná povrchová teplota 102 K
Atmosférické vlastnosti
Atmosferický tlak 1 Pa
Ďalšie odkazy
Commons Európa

Celestia.png Pozri aj Portál Slnečná sústava
Kráter Pwyll. Tmavšiu stredovú oblasť s priemerom 40 km obklopuje lúčovito usporiadaná oblasť svetlejšieho materiálu.

Európa alebo Europa je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileiho mesiacov. Je to najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera, a zároveň je najzáhadnejší. Pomenovaný bol po jednej z mileniek najvyššieho gréckeho boha Dia (Jupitera), Európe, ktorú Zeus v podobe bieleho býka uniesol na Krétu. Mesiac po prvýkrát pozoroval pravdepodobne Galileo Galilei 7. januára 1610.

Európa obieha Jupiter ako v poradí šiesty najbližší známy mesiac v strednej vzdialenosti 671 000 km. Jeden obeh jej trvá 86 hodín a rovnako dlho trvá aj otočenie okolo svojej rotačnej osi, pretože má viazanú rotáciu. Obežná rýchlosť je 13,740 km/s, sklon dráhy k Jupiterovmu rovníku je 0,464° (1,78° k ekliptike). Jej priemer 3138 km je len nepatrne menší ako priemer nášho Mesiaca (3476 km). Hmotnosť Europy je 4,80 × 1022 kg a stredná hustota 2,99 g/cm3. Povrchová teplota na rovníku dosahuje približne –140 °C, smerom k pólom teploty klesajú až na -220 °C. Teploty boli zistené z infračervených pozorovaní.

Vnútorná stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútorná stavba Európy

Zvlášnosťou mesiaca je jeho mimoriadne hladký povrch. Zábery zo sond Voyager 1 a 2 ukázali, že Európa je celá pokrytá ľadom. Podrobne ju skúmala a zmapovala sonda Galileo v roku 1996. Vďaka ľadovému povrchu má vysoké albedo, čiže odráža relatívne veľké množstvo svetla (64%) - päťkrát viac ako Mesiac. Odhady hrúbky povrchového ľadu sú rôzne, hrúbka tejto ľadovej kôry je možno až desiatky kilometrov. Predpokladá sa, že pod ňou môže ležať oceán kvapalnej vody s hrúbkou 80 až 170 km. V tom prípade by Európa obsahovala viac vody, ako všetky pozemské oceány. Existencia kvapalnej vody je možná vďaka slapovým silám Jupitera, ktoré deformujú povrch a tým vytvárajú teplo potrebné pre udržanie kvapalnej vody. Pod ňou je pravdepodobne kamenný plášť tvorený silikátovými horninami a obaľujúci kovové jadro. Európa má aj tenkú atmosféru, ktorá obsahuje vodu. Atmosférický tlak je zanedbateľne malý, dosahuje hodnotu asi 1 mikropascal.

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch Európy je v porovnaní s ostatnými mesiacmi mimoriadne hladký a navyše neobsahuje nijaké veľké krátery. Brázdia ho tisíce kilometrov dlhé a stovky kilometrov široké trhliny, ktoré vytvárajú jej charakteristický vzhľad. Povrch mesiaca sa zdá byť geologicky mladý, trhliny vznikli pravdepodobne popraskaním ľadovej kôry v dôsledku slapových síl Jupitera. Ďalšie povrchové útvary sú hladké ľadové planiny a okrúhle či podlhovasté škvrny - lentikuly. Vznikajú vtedy, keď sa odspodu pretláčajú veľké masy teplejšieho kašovitého ľadu, ktoré rýchlo roztopia povrchový ľad. Čiary križujúce povrch Európy sú trhliny v ľade, ktoré vznikli pravdepodobne pri vzájomnom pohybe ľadových krýh. Spočiatku menšie praskliny sa postupne rozpínali. Predpokladá sa, že mesiac je geologicky aktívny a že rozlámané ľadové dosky sa postupne presúvajú po povrchu.

Hoci bolo teleso od svojho vzniku podrobené intenzívnemu bombardovaniu asteroidmi a meteoroidmi, geologické aktivity na Európe zahladili väčšinu impaktných kráterov. Jeden z mála veľkých kráterov je nápadný kráter Pwyll (názov pochádza z keltskej mytológie). Stredová tmavá oblasť krátera má priemer 40 km a môže obsahovať zvyšky dopadnutého telesa. Tmavé jadro je obklopené svetlejšou kruhovou oblasťou. Dno krátera je rovnako vysoko ako povrch mesiaca a stredový vrchol je dokonca oveľa vyšší, ako obvodový val krátera. Ďalšie útvary, za ktorých vznik je zodpovedná zrážka s asteroidom alebo kométou, sú tmavé elipsovité koncentrické praskliny. Jedna z týchto oblastí má šírku približne 140 km (asi ako šírka Slovenska) a prechádzajú ňou tenké modrozelené praskliny, ktoré vznikli až neskôr.

Špekulácie o možnosti existencie života[upraviť | upraviť zdroj]

Podpovrchový oceán Európy je podľa mnohých vedcov[chýba zdroj] najvhodnejším miestom v slnečnej sústave (okrem Zeme), na ktorom by mohol vzniknúť život. Hlboký oceán je ľadovou kôrou čiastočne chránený pred smrtiacou radiáciou Jupitera a zahrievaný jeho slapovými silami. Život na takomto mieste by sa musel úplne zaobísť bez slnečného svetla a musel by odolávať silnému tlaku. Vedci sa domnievajú[chýba zdroj], že by sa tu mohli nachádzať podobné formy života, ako na dne hlbokých oceánov v blízkosti výverov lávy.

Ku koncu životnosti sondy Galileo sa NASA rozhodla sondu zničiť, aby sa zabránilo možnej zrážke s Európou a prípadnou kontamináciou jej povrchu. Preto bola sonda navedená na kolíznu dráhu s Jupiterom a 21. septembra 2003 zanikla v jeho atmosfére.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]