Karol Volucki
| Karol Volucki | |
| jezuita a maliar | |
| Štát pôsob. | Republika oboch národov, habsburská monarchia |
|---|---|
| Narodenie | okolo roku 1750 |
| Úmrtie | 1783 |
| Odkazy | |
| Commons |  Karol Volucki |
Karol Volucki[1] alebo Karol Wolucki,[2] SJ (lat. Carolus Wolucki, poľ. Karol Wołucki; * okolo roku 1750 – † 1783) bol poľský ex-jezuita a maliar ukrajinského pôvodu pôsobiaci na severovýchode dnešného Slovenska, najmä na Šariši.[1][2]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Pravdepodobne podchádzal z rodu Voluckých, vetva rodu Rawicz.[3] Po odchode z Poľska sa usadil v Toryskách, kde tvoril pre okolitú šľachtickú klientelu. Neskôr sa vrátil naspäť do Poľska.[1]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
V sakrálnej tvorbe roku 1777 realizoval súbor klenbových a nástenných malieb v interiéri Chrámu Povýšenia svätého Kríža v Nižnom Tvarožci. Ústredným motívom je Nájdenie svätého Kríža spolu s iluzívnymi kartušami, osteniami a kvetinovými festónmi v rokokovom tvarosloví. V presbytériu je maľba Piety a na jeho klenbe maľba svätej Trojice. Nad chórusom je motív Panny Márie Ochrankyne s kartušou, vročením a štyrmi biblickými výjavmi.[1] V Bardejove roku 1775 namaľoval výzdobu priečelia meštianskeho domu s tradičným námetom Panny Márie so svätou Trojicou.[4]
V profánnej tvorbe využíval hravú aj satiricky zacielenú polohu rokoka, ktoré prenikalo do interiérov príslušníkov nižšej šľachty.[1] V roku 1770 realizoval najrozsiahlejšiu maliarsku výzdobu v neskorobarokovom letohrádku (bývalý letný kaštieľ Szirmayovcov, zbúraný roku 1905) v Šarišských Michaľanoch. Predstavu o vymaľbe dokladá podrobný opis a fotografie maďarského historika umenia Kornela Divalda. Maliarska výzdoba sa vyznačovala bohatosťou mytologických námetov a rokokovo charakteristických žánrových scén s moralizujúcim až rozmarným poňatím, ktorým mu predlohou boli francúzske rytinové ilustrácie.[2] Zachovala sa iba kaplnka s motívmi Nanebovzatia Panny Márie a freskou Sen Ľudovíta Veľkého.[1] Ďalší prácami z jeho tvorby sú olejomaľby členov rodiny Dežőfiovcov (cca. 1782; dnes Východoslovenskom múzeu, Košice),[5]maľba Amora (1781, sign.: „Pinxit Carolus Wolucko in Olijso“ [Olesie?]; od roku 1894 v Historickom múzeu mesta Ľvov, Ľvov), portrét (1781; Nedecký hrad)[6] a oltárny obraz svätej Kataríny medzi učencami (1779; Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, Šarišské Dravce).[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g VOLUCKI, Karol. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. ISBN 80-7090-111-X. S. 314.
- ↑ a b c Jozef Medvecký. Johann Lucas Kracker, Jasov a východoslovenské rokoko. In: RUSINA, Ivan, et al. Barok: dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 1998. ISBN 80-8059-014-1. S. 84.
- ↑ WOŁUCKI KAROL. In: RASTAWIECKI, Edward. Słownik malarzów polskich tudzież obcych w Polsce osiadłych lub czasowo w niej przebywających. Tom. III. Warszawa : Nakładem autora, 1857. S. 68 – 70. (po poľsky)
- ↑ Bardkontakt 2008 problematika mestských pamiatkových centier: zborník prednášok: Bardejov: 26. – 27. august 2008. Bardejov : Mestský úrad Bardejov, 2008. ISBN 978-80-969988-7-6. S. 89.
- ↑ BRUSS, Samuel. Pavol Dessewffy (1839 - 1912) a jeho pozostalosť. Nové obzory (Prešov: Krajské múzeum v Prešove), 2019, roč. 35, čís. 1, s. 233. ISSN 0546-8051.
- ↑ Wołucki, Karol. In: VOLLMER, Hans. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 36. Wilhelmy–Zyzywi. Leipzig : E. A. Seemann, 1947. S. 238. (po nemecky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- DIVALD, Kornel. Felvidéki séták. Budapest : Szent István Társulat, 1929. S. 382 – 387. (po maďarsky)
- WAGNER, Vladimír. Profil slovenského výtvarného umenia. Martin : Matica slovenská, 1935. S. 15.
- GARAS, Klára. Magyarországi festészet a XVIII. században. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1955. S. 124 – 125. (po maďarsky)
- PETROVÁ-PLESKOTOVÁ, Anna. Maliarstvo 18. storočia na Slovensku. Bratislava : VEDA, 1983. S. 15.
- KOLBIARZ CHMELINOVÁ, Katarína. Skarby baroku: między Bratysławą a Krakowem. Kraków : Muzeum Narodowe w Krakowie, 2017. ISBN 978-83-7581-236-7. S. 20. (po poľsky)
Heslá v slovníkoch a encyklopédiách[upraviť | upraviť zdroj]
- Volucki, Wolucki, Karol. In: Művészeti lexikon. Vol. 4. R – Z. Budapest : Akadémiai Kiadó, 1968. S. 709. (po maďarsky)
- POPLATEK, Jan, et al. Słownik jezuitów artystów. Kraków : Wydawnictwo Apostolstwa Modlitwy, 1973. S. 240. (po poľsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Volucki
