Ladislav Ťažký

	Ladislav Ťažký
	slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista
Narodenie	19. september 1924; Čierny Balog, Slovensko
Odkazy
Commons	Ladislav Ťažký
	Biografický portál

Ladislav Ťažký (* 19. september 1924, Čierny Balog) je slovenský prozaik, publicista, dramatik a scenárista.

Životopis

Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka a vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom kartografickom ústave. Krátko pôsobil ako pekárenský učeň, v rokoch 1938-1940 pracoval ako lesný robotník a na stavbe cesty v Brezne. Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1941 bol nasadený na Východnom fronte, z tohto prostredia je aj významná časť jeho tvorby. Neskôr účastník odboja počas SNP, následne internovaný Rumunsku. Z internátneho tábora ušiel, opätovne chytený v Maďarsku a prevezený do zajateckého tábora v Rakúsku. Po vojne pracoval krátko ako kreslič v Košiciach, v rokoch 1946-1948 bol sociálnym referentom v Brezne. V rokoch 1948-1952 študoval na Vysokej škole politicko-hospodárskych vied v Prahe. V rokoch 1952-1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959-1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v ÚV KSČ v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967-1968 pracoval v redakcii denníka Smena. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov. Neskôr pracoval v Ústredí ľudovej umeleckej kultúry (ÚĽUV). Od roku 1979 sa venuje len tvorbe. Počas normalizačného obdobia bol v určitých obdobiach pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 Alexandrom Dubčekom. Po vzniku samostanej Slovenskej republiky v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku 1990 čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej, externý poradca prezidenta. V súčasnosti žije v Bratislave a je aj naďalej literárne a publicisticky činný.

Tvorba

Knižne debutoval zbierkami poviedok, neskôr písal i novely a najmä romány. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku 1968 režisér Juraj Jakubisko filmový triptych Zbehovi, Pútnici, Dominika.

Dielo

1963 - Vojenský zbeh, zbierka poviedok
1963 - Hosť majstra Čerta, zbierka poviedok
1964 - Dunajské hroby, novela z druhej svetovej vojny
1964 - Amenmária. Samí dobrí vojaci, román
1965 - Kŕdel divých Adamov, zbierka noviel
1966 - Hriešnica žaluje tmu, novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
1968 - V páse zlomená, televízny film
1969 - Pivnica plná vlkov, román
1969 - Ozveny svedomia, spomienková kniha (zošrotovaná)
1970 - Pochoval som ho nahého, súbor piatich noviel
1979 - Evanjelium čatára Matúša, román, voľné pokračovanie románu Amenmária. Samí dobrí vojaci
1983 - Jánošíkova slza, povesť
1983 - Márie a Magdalény, krátke prózy
1986 - Aj v nebi je lúka, autobiografický román
1988 - Pred potopou, reportážny román
1990 - Smrť obchádza štadióny, súbor poviedok pre mládež
1991 - Kto zabil Ábela?, román s detektívnou zápletkou
1991 - Fantastická Faidra, alegorický novelistický triptych
1992 - Dvanásť zlatých monarchov, dobrodružný román
1993 - Maršalova dcéra, dobrodružný román
1996 - Testament svedomia, súbor rozhovorov s Jozef Leikert|Jozefom Leikertom
1997 - Literárne vrásky, spomienkové eseje
1997 - Zastavte paľbu! Prosím…, publicistické texty z rokov 1989-1996
1997 - Očami pútnika, cestopis
1997 - Zjavenie Sabíny, štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
1999 - Útek z Neresnice, román