MVRDV

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
WOZOCO obytný komplex v Amsterdame
Budova Edificio Mirador v Madride (Španielsko). (MVRDV a Blanca Lleó) (2005)
Holandskí pavilón na EXPO 2000
Obytný komplex Parkrand (2007)

MVRDV je architektonický ateliér, ktorý bol založený v Rotterdame, (Holandsko) roku 1991. Zakladajúcimi členmi sa stali Winy Maas, Jacob van Rijs a Nathalie de Vriesová. Názov MVRDV obsahuje začiatočné písmená priezvisk jeho zakladateľov. Práce ateliéru nie sú nijak vyhranené a majú obrovský rozsah. Týkajú sa nie len veľkých projektov, ale aj drobnej architektúry. Projekty tohto ateliéru veľmi často rozmanito komunikujú s okolím. Okrem navrhovania a realizácie budov sa MVRDV rovnako zaoberá urbanizmom, interiérovou tvorbou i navrhovaním nábytku.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Maas, Van Rijs a De Vriesová ukončili štúdium na Technical University of Delft v roku 1990. Pred založením MVRDV pracovali Maas a Van Rijs v kancelárii OMA (Office for Metropolitan Architecture), ktorú viedol Rem Koolhaas. Maas, Van Rijs a De Vriesová sa spolu zúčastnili na Europan 2 v Berlíne. Bola to prezentácia mladých architektov z cca 20 krajín, ktorí tam prezentovali svoje práce. Títo traja vyhrali s ich návrhom „Berlin Voids“ a dohodli sa na ďalšej spolupráci. Takto založili ateliér MVRDV, ktorý sa okrem tvorby architektúry venuje i publikovaniu. V súčasnosti pracuje v tomto ateliéri okolo 30 spolupracovníkov.

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

MVRDV sú architekti pochádzajúci z Holandska, takže je pre nich viac než samozrejmé, že človek si životné podmienky vytvára a neprijíma ich proste ako danosť. Súčasťou holandskej tradície je práve tak kultivácia krajiny ako logistika. Najskôr starostlivá analýza, potom strategické plánovanie zámeru a presná náväznosť detailov v procese realizácie. Všetko prevedené ekonomicky, úsporne. Jednotlivosti neexistujú izolovane, vždy sú súčasťou väčšieho celku, do ktorého zapadajú. MVRDV vstupuje do každého projektu s čistou mysľou a bez predsudkov. Podmienky zadania, požiadavky, rôzne obmedzenia a komplikované situácie sú dôkladne študované a vstrebávané, kým, nie je nájdené riešenie. Priania, normy a podmienky sú vpracované do tvarovo organizovaného diagramu. Proces návrhu je u MVRDV skutočne prepracovaný. V ich návrhoch chýba tradičná hranica medzi rôznymi architektonickými druhmi – je jedno, či ide o územné plánovanie, alebo návrh interiéru, základné princípy sú už na začiatku stanovené okolím a kontextom. Ich projekty zaujímajú celú škálu možných pozícií vo vzťahu k realite od hypotetických vízií až k praktickým riešeniam celkom konkrétneho zadania. Čo je však pre ich prácu spoločné, je práve ona myslená línia kontaktu so životnou skutočnosťou. MVRDV vidia architektúru ako kolektívnu vec, ako produkt tímovej práce.

„Nenásytná krabica“ a „nekonečný interiér“ či „labyrint“ sú dve charakteristické stratégie, ktoré MVRDV vyvinuli k zavŕšeniu svojho projektu. Sú metaforou pre princíp utvárania priestoru ako „lego stavebnice“. Na expanzívny rast miest, urbanistického prostredia a zväčšujúceho sa meradla stavieb reagujú MVRDV zdanlivo paradoxne: zahusťovaním priestoru pri zachovaní jeho priechodnosti a dostupnosti. Vyrovnávajú obidva aspekty tak, aby prostredie, v ktorom žijeme, spĺňalo súčasné i budúce prevádzkové nároky a pritom nestrácalo ľudské dimenzie.

Stratégia „nekonečného interiéru" bola zrejmá už v prvom spoločnom návrhu, ktorý traja spoločníci, Winy Maas, Jacob van Rijs a Nathal de Vriesová, vypracovali pre Európsku súťaž bývania v Berlíne v roku 1991. Nespočetné možnosti kombinácií prvkov bývania ich viedli k návrhom skladačky odstupňovaných a pretínajúcich sa interiérov, ktoré spolu vytvárajú komplexné a rozmanité životné prostredie. Rovnakú stratégiu použili neskôr pre návrh VPRO Villa v roku 1995. Táto budova bola tiež „nenásytnou krabicou“, ktorá spojila rôzne programové prvky do jediného pravouhlého telesa. Z kombinácie oboch prístupov vznikli budovy ktoré nemajú začiatok ani koniec, nemajú žiadnu hierarchiu ani zreteľne rozlíšené stavebné prvky.

Zakladatelia MVRDV sú príslušníkmi generácie, ktorá dospievala v dobe, keď sa počítač stával bežnou súčasťou – Generácia 1.0 sa zaoberá otázkou – Aká architektúra je vhodná pre informačný vek? Generácia 1.0 sa snaží dať nulám a jedničkám tvar.

MVRDV teda môžeme popísať ako združenú architektúru Generácie 1.0, ktorá sa zaoberá tvorbou orientovanou na projekt. Ako pokračovatelia storočnej tradície usilovania o definíciu architektúry v rámci kultúry, ktorá je stále viac abstraktná a jej hybnou silou sú informácie, MVRDV sa rozhodli pre určitú alternatívu k inžinierskym, organizačným, či na výskum orientovaným systémom. Ich projekt prevádza štatistickú informáciu do konkrétnej formy. To znie ako paradox, abstrakciou predsa nemôže byť konkrétne a štatistika nemôže mať jedinú formu. MVRDV našli z tejto dilemy východisko: aspoň sčasti ju vteliť do svojich budov a zároveň prišli s takými formami architektúry ktoré majú potenciál zrušiť rozdiel medzi abstraktným a konkrétnym, informáciou a formou, reálnym a nereálnym.

Podľa Winy Maasa práce MVRDV sa vyznačujú tým, že „spájajú morálne s normálnym“.

Projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2002 – Cena NAI, Rotterdam (za Hagetieilarid, Ypenbiirgl)
  • 2001 – Grand Prix Rhénan ďArchitecture, Štrasburg (za DoubleVilla Utrecht)
  • 2001 – Finalisti Ceny Miese van der Rohe za Európsku architektúru (za Holandský pavilón na EXPO 2002)
  • 2000 – Čestné uznanie Medzinárodnej ceny za umenie nových médií, ZKM Karlsruhe (za projekt Metacíty/Datatown)
  • 1999 – Belmont Prize, Forber Schneider Stiftung, Mníchov (za Holandský pavilón EXPO 2002)
  • 1999 – Finalisti Ceny Miese van der Rohe za Európsku architektúru (za WoZoCo)
  • 1998 – Čestné uznanie Národnej oceliarskej ceny, Holandsko (za Double Ho use Utracht)
  • 1997 – Cena Betonvereniging, Holandsko (23 Vila VPRO)
  • 1997 – Finalisti Ceny Miese van der Rohe za Európsku architektúru (za trojicu domov vrátnikov v národnom parku Hoge Veluwe)

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1992 – Statics (MVRDV)
  • 1998 – FARMAX: Excursions on density (010 Publishers, Rotterdam)
  • 1999 – Metacity/Datatown (010 Publishers, Rotterdam)
  • 1999 – MVRDV at VPRO (Adar Publíshing, Barcelona)
  • 1999 – Holland Makes Space (V+K Publishing, Blaricum)
  • 1999 – WoZoCo (Aedes, Berlin)
  • 2000 – Costa lberica (ACTAR Publishing, Barcelona)
  • 2002 – MVRDV 1997-2002: Stacking and Layering (El Croquis Editorial, Madrid)
  • 2002 – MVRDV Files. Projects 002-509 (A+U November 2002 Speciál Issue, Tokio)
  • 2003 – Reading MVRDV (NAI Publishers, Rotterdam)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • JODIDIO, P.: Architecture in the Netherlands, TASCHEN GmbH, 2006.
  • DBZ- DEUTSCHE BAUZEITSCHRIFT, 5/1999.
  • ARCH, 01/1999.
  • The architectural REVIEW, september 2000.
  • WORLD ARCHITECTURE, 05/2000.
  • ARCHITECTURAL RECORD, 07/2000.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému MVRDV

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]