Mačacia
| Mačacia | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Východná |
| Časť | Priehyba |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 410,0 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′31″S 19°52′45″V / 48,9586°S 19,8793°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zo Svarína (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mačacia (1 410,0 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Svarínom, približne 14 km juhovýchodne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a na katastrálnom území obce Východná.[5] Najbližšími sídlami sú severne ležiace osady Svarín a Čierny Váh, západným smerom sa nachádza Nižná Boca a Malužiná, severozápadne Kráľova Lehota. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Mačacia je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha severným smerom z masívu Veľkého boku (1 727 m n. m.) a je pokračovaním výrazného bočného hrebeňa, smerujúceho severným smerom zo Zadnej hole (1 620 m n. m.) v hlavnom hrebeni medzi Bacúšskym sedlom a sedlom Priehybka. Masív Mačacej je zovretý od východu údolím Torysa a od západu dolinou Ústredok. Západným smerom susedí Pavlová (1 380 m n. m.) a Pukanec (1 302 m n. m.), severným Vysoké (1 200 m n. m.) a Pálenica (1 370 m n. m.), východným Mendička (1 411 m n. m.), Holica (1 575 m n. m.), Chmelinec (1 509 m n. m.) a Nemecká (1 535 m n. m.) a južným Veľký bok (1 727 m n. m.) a Malý bok (1 534 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu z východnej časti odvádza Svarínka a zo západnej jej prítok Bystrý potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú časť pokrýva súvislý, miestami riedky les s viacerými holinami v okolí, umožňujúcimi obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy a časť Oravskej Magury.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no severovýchodným úpätím prechádza dolinou Torysa chodník zo Svarína na Nemeckú.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-02]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-02]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-02]. Dostupné online.