Mak siaty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mak siaty
Mak siaty
Mak siaty
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Krytosemenné Angiospermae
Oddelenie Magnóliorasty Magnoliophyta
Trieda (classis) Magnólie Magnoliopsida
Rod (genus) Mak Papaver
Druh (species) Mak siaty Papaver somniferum
Vedecký názov
Papaver somniferum
Linné, 1753
Pestovanie rôznych druhov maku

Mak siaty (Papaver somniferum) je rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae). Ide o významný zdroj ópia, čo má za následok, že je v niektorých štátoch jeho pestovanie zakázané. Čo sa týka legálnej produkcie, Česká republika patrí vo svetovom meradle k najvýznamnejším pestovateľským štátom.

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Papaver officinale

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoročná rastlina s kvetmi, ktoré sú bielej, ružovej, červenej alebo fialovej farby.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mak sa využíva už niekoľko tisíc rokov. Najstaršie stopy dokladajúce jeho využívane pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. O tisíc rokov neskôr sa v Mezopotámii využíval ako zdroj pre ópium. Niektoré civilizácie, ako napr. Egypťania, využívali ópium ako sedatívum.[1]

V 9. storočí sa mak siaty dostal z oblasti Perzie na územie Číny, kde sa neskoršie, približne v 18. storočí, stalo ópium významnou silou ovplyvňujúcou spoločnosť.

Obsahové látky[upraviť | upraviť zdroj]

Mak siaty je bohatým zdrojom vápnika (obsahuje ho 12 násobne viacej, ako kravské mlieko), ale aj iných minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín.

100 gramov zrelého maku siateho obsahuje: 41,56 g tukov, 28,13 g sacharidov, 17,99 g bielkovín, 19, 5g vlákniny, minerály a vitamíny.

Minerály

názov obsah v 100g % odporúčanej dennej dávky
Vápnik 1438 mg 144%
Fosfor 870 mg 124%
Draslík 719 mg 15%
Horčík 347 mg 87%
Sodík 26 mg 2%
Železo 9,76 mg 122%
Mangán 6,707 mg 292%
Meď 1,627 mg 181%
Zinok 7,9 mg 72%
Selén 13,5 µg 24%

Vitamíny

názov obsah v 100g % odporúčanej dennej dávky
Vitamín E 1,770 mg 12%
Vitamín C 1,000 mg 2%
Niacín 0,896 mg 5,5%
Tiamín 0,854 mg 71%
Kyselina pantoténová 0,324 mg 65%
Pyridoxín 0,247 mg 19%
Riboflavín 0,100 mg 8%
Foláty 82 µg 20%

V Českej republike[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešnej Českej a aj Slovenskej republiky sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať počiatkom 19. storočia po katastrofálnych škodách na olivových plantážiach v južnom Francúzsku. V roku 1896 sa mak pestoval na ploche 1 772 ha, s priemerným výnosom 0,71 t/ha, najviac v stredných Čechách okolo Prahy a v okolí Tábora a Čáslavi.[2] Do roku 1946 vzrástla plocha, na ktorej sa mak pestoval, na 31 000 ha a od tej doby postupne klesala na menej než 8 000 v roku 1989, potom začala prudko vzrastať až k 30 000 ha v roku 1994. Ďalší prudký skok nasledoval po roku 2004 (hektárové výnosy 0,9 t/ha) a v roku 2007 bolo makom osiatych temer 60 000 ha (0,58 t/ha).[3] Pestovanie maku postupne nahradilo plodiny regulované EÚ, ako je cukrová repa.

Medzi odrody vyšľachtené na českom území patrí Azur (pestovaný počas rokov 1928 – 73), Hanácký modrý (1934 – 80) a Amarin (1975).

Podľa zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15) a pestovanie maku na výmere väčšej než 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29).

Produkcia makového semena v tonách za rok 2008
Zdroj: FAOSTAT[4] (FAO)

Česko 49 248 62 %
Turecko 10 384 13 %
Francúzsko 5 000 6 %
Maďarsko 3 300 4 %
Nemecko 2 800 4 %
Rumunsko 1 600 2 %
Rakúsko 1 567 2 %
Slovensko 1 215 2 %
Zostávajúce štáty 1 536 5 %
Svet celkom 83 435 100 %
Vplyvom zaokrúhľovania presahuje súčet podielov 100 %
makový závin

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Semená maku siateho

Takmer všetka produkcia je určená pre potravinárstvo, makovina (makovica) sa využíva vo farmácii. Mak sa široko používa predovšetkým pri príprave makového pečiva. Viac než 4/5 produkcie je exportovanej, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou. V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín).

V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Českej republike, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča. Pri hodnotení policajnou hliadkou by veľkých pojedačov makových koláčov preto mohlo čakať aj obvinenie z riadenia pod vplyvom omamných a psychotropných látok.[5]

Pri zbere maku je nutné klásť dôraz na zrelosť semena. Nedozreté semeno maku môže obsahovať viacej kodeínu, ktorý má sedatívne účinky.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Enpsyro - mák setý [online]. [Cit. 2008-05-18]. Dostupné online.
  2. Sdružení Český mák informuje [online]. 2002, [cit. 2012-04-26]. S. 8. Dostupné online. (česky)
  3. POTMĚŠILOVÁ, Ing. Jitka. Světoví v produkci makového semene [online]. 20.2.2009, [cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (česky)
  4. FAOSTAT [online]. [Cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (anglicky)
  5. ŠRÁMKOVÁ, Jitka. Lékaři varují: Nejezte před jízdou makové koláče. Budete zfetovaní [online]. MF DNES, 2010, [cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (česky)
  6. Alkaloidy jsou přírodní látky obsažené v některých rostlinách, z jejichž částí se izolují. [online]. [Cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mák setý na českej Wikipédii.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]