Mak siaty
| Mak siaty | ||
|---|---|---|
 Mak siaty |
||
| Vedecká klasifikácia | ||
| Doména | Eukaryoty | |
| Ríša (regnum) | Rastliny Vegetabilia | |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta | |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta | |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta | |
| Skupina | Krytosemenné Angiospermae | |
| Oddelenie | Magnóliorasty Magnoliophyta | |
| Trieda (classis) | Magnólie Magnoliopsida | |
| Rod (genus) | Mak Papaver | |
| Druh (species) | Mak siaty Papaver somniferum | |
| Vedecký názov | ||
| Papaver somniferum Linné, 1753 |
||
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
||
Mak siaty (Papaver somniferum) je rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae). Ide o významný zdroj ópia, čo má za následok, že je v niektorých štátoch jeho pestovanie zakázané. Čo sa týka legálnej produkcie, Česká republika patrí vo svetovom meradle k najvýznamnejším pestovateľským štátom.
Obsah |
Synonymá [upraviť]
- Papaver officinale
Opis [upraviť]
Jednoročná rastlina s kvetmi, ktoré sú bielej, ružovej, červenej alebo fialovej farby.
Dejiny [upraviť]
Mak sa využíva už niekoľko tisíc rokov. Najstaršie stopy dokladajúce jeho využívane pochádzajú zo 6. tisícročia pred Kr. z oblasti Stredomoria. O tisíc rokov neskôr sa v Mezopotámii využíval ako zdroj pre ópium. Niektoré civilizácie, ako napr. Egypťania, využívali ópium ako sedatívum.[1]
V 9. storočí sa mak siaty dostal z oblasti Perzie na územie Číny, kde sa neskoršie, približne v 18. storočí, stalo ópium významnou silou ovplyvňujúcou spoločnosť.
Obsahové látky [upraviť]
Mak siaty je bohatým zdrojom vápnika (obsahuje ho 12 násobne viacej, ako kravské mlieko), ale aj iných minerálov, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín.
100 gramov zrelého maku siateho obsahuje: 41,56 g tukov, 28,13 g sacharidov, 17,99 g bielkovín, 19, 5g vlákniny, minerály a vitamíny.
|
Minerály |
||
| názov | obsah v 100g | % odporúčanej dennej dávky |
| Vápnik | 1438 mg | 144% |
| Fosfor | 870 mg | 124% |
| Draslík | 719 mg | 15% |
| Horčík | 347 mg | 87% |
| Sodík | 26 mg | 2% |
| Železo | 9,76 mg | 122% |
| Mangán | 6,707 mg | 292% |
| Meď | 1,627 mg | 181% |
| Zinok | 7,9 mg | 72% |
| Selén | 13,5 µg | 24% |
|
Vitamíny |
||
| názov | obsah v 100g | % odporúčanej dennej dávky |
| Vitamín E | 1,770 mg | 12% |
| Vitamín C | 1,000 mg | 2% |
| Niacín | 0,896 mg | 5,5% |
| Tiamín | 0,854 mg | 71% |
| Kyselina pantoténová | 0,324 mg | 65% |
| Pyridoxín | 0,247 mg | 19% |
| Riboflavín | 0,100 mg | 8% |
| Foláty | 82 µg | 20% |
V Českej republike [upraviť]
Na území dnešnej Českej a aj Slovenskej republiky sa mak vo veľkom, ako olejnina, začal pestovať počiatkom 19. storočia po katastrofálnych škodách na olivových plantážiach v južnom Francúzsku. V roku 1896 sa mak pestoval na ploche 1 772 ha, s priemerným výnosom 0,71 t/ha, najviac v stredných Čechách okolo Prahy a v okolí Tábora a Čáslavi.[2] Do roku 1946 vzrástla plocha, na ktorej sa mak pestoval, na 31 000 ha a od tej doby postupne klesala na menej než 8 000 v roku 1989, potom začala prudko vzrastať až k 30 000 ha v roku 1994. Ďalší prudký skok nasledoval po roku 2004 (hektárové výnosy 0,9 t/ha) a v roku 2007 bolo makom osiatych temer 60 000 ha (0,58 t/ha).[3] Pestovanie maku postupne nahradilo plodiny regulované EÚ, ako je cukrová repa.
Medzi odrody vyšľachtené na českom území patrí Azur (pestovaný počas rokov 1928 – 73), Hanácký modrý (1934 – 80) a Amarin (1975).
Podľa zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach je zakázané z maku získavať ópium (§ 15) a pestovanie maku na výmere väčšej než 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29).
|
Produkcia makového semena v tonách za rok 2008 |
||
| Česko | 49 248 | 62 % |
| Turecko | 10 384 | 13 % |
| Francúzsko | 5 000 | 6 % |
| Maďarsko | 3 300 | 4 % |
| Nemecko | 2 800 | 4 % |
| Rumunsko | 1 600 | 2 % |
| Rakúsko | 1 567 | 2 % |
| Slovensko | 1 215 | 2 % |
| Zostávajúce štáty | 1 536 | 5 % |
| Svet celkom | 83 435 | 100 % |
| Vplyvom zaokrúhľovania presahuje súčet podielov 100 % | ||
Využitie [upraviť]
Takmer všetka produkcia je určená pre potravinárstvo, makovina (makovica) sa využíva vo farmácii. Mak sa široko používa predovšetkým pri príprave makového pečiva. Viac než 4/5 produkcie je exportovanej, predovšetkým do slovanských krajín, kde je mak tradičnou pochúťkou. V západných štátoch sa makové produkty často považujú za nevhodné, pretože sa čiastočne mylne predpokladá, že obsahujú návykové látky (morfín a kodeín).
V potravinárskom maku, ktorý sa pestuje v Českej republike, by však morfínu a kodeínu malo byť len nepatrné množstvo. Nedávny výskum uskutočnený lekárskym tímom fakultnej nemocnice v Plzni však naznačuje, že hodnoty týchto látok v krvi by mohli vo výnimočných prípadoch dosiahnuť hodnoty, ktoré síce k navodeniu euforického stavu ešte nevedú, ale mohli by postihnúť reakčnú rýchlosť vodiča. Pri hodnotení policajnou hliadkou by veľkých pojedačov makových koláčov preto mohlo čakať aj obvinenie z riadenia pod vplyvom omamných a psychotropných látok.[5]
Pri zbere maku je nutné klásť dôraz na zrelosť semena. Nedozreté semeno maku môže obsahovať viacej kodeínu, ktorý má sedatívne účinky.[6]
Referencie [upraviť]
- ↑ Enpsyro - mák setý [online]. [Cit. 2008-05-18]. Dostupné online.
- ↑ Sdružení Český mák informuje [online]. 2002, [cit. 2012-04-26]. S. 8. Dostupné online. (česky)
- ↑ POTMĚŠILOVÁ, Ing. Jitka. Světoví v produkci makového semene [online]. 20.2.2009, [cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (česky)
- ↑ FAOSTAT [online]. [Cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ ŠRÁMKOVÁ, Jitka. Lékaři varují: Nejezte před jízdou makové koláče. Budete zfetovaní [online]. MF DNES, 2010, [cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (česky)
- ↑ Alkaloidy jsou přírodní látky obsažené v některých rostlinách, z jejichž částí se izolují. [online]. [Cit. 2012-04-26]. Dostupné online. (česky)
Iné projekty [upraviť]
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mák setý na českej Wikipédii.
