Martin Kukučín
Martin Kukučín | |
slovenský prozaik, dramatik a publicista | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | Matej Bencúr |
Narodenie | 17. máj 1860 |
Jasenová, Rakúske cisárstvo | |
Úmrtie | 21. máj 1928 (68 rokov) |
Pakrac, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (dnes Chorvátsko) | |
Alma mater | Karlova univerzita |
Rodičia | Ján Bencúr-Juriš Zuzana, rod. Pašková |
Manželka | Perica Bencúrová, rod. Didolićová (1904 – 1928) |
Odkazy | |
Martin Kukučín (multimediálne súbory na commons) | |
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (* 17. máj 1860, Jasenová – † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko), bol slovenský lekár a šľachtic, známejší ako prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín, poliklinika a operačná sála v Punta Arenas a jeho meno nesie viacero ulíc v slovenských mestách.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v zemianskej rodine Bencúrovcov v Jasenovej[1], v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871 – 1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884 – 1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885 – 1893).
Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893 – 1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril.
V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky do Čile. V Santiagu úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Mateja Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici.
V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1922 – 1923 žil v Považskej Teplej, v rokoch 1924 – 1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku. O dva roky nato zomrel v slavónskom Pakraci v náručí svojej manželky Perice.
Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928. Manželka Perica Kukučína prežila o 43 rokov. Zomrela 7. augusta 1971 ako 91-ročná a je spolu s manželom pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a existenciálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.
Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Českej akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- rodný dom (múzeum od roku 1960) v Jasenovej
- pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Šoproni, v Prahe, v Selce (ostrov Brač, Chorvátsko)
- busta od F. Štefunku (1959)
- pomenovanie ulíc v slovenských mestách
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Próza
[upraviť | upraviť zdroj]- 1883 – Na hradskej ceste, poviedka
- 1885 – Rysavá jalovica
- 1886 – Neprebudený
- 1889 – Mladé letá, spomienky na štúdium
- 1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
- 1891 – Na podkonickom bále
- 1892 – Koniec a začiatok
- 1892 – Dve cesty
- 1894 – Dies irae
- 1899 – Hody, poviedka
- 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača
- 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
- 1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile
- 1927 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
- 1927 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
- 1928 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
- Čas tratí – čas platí, poviedka
- Máje, poviedka
- Pán majster Obšíval, poviedka
- Na jarmok, črta
- Na Ondreja, črta
- Hajtman, poviedka
- Obecné trampoty, poviedka
- Z teplého hniezda
- Veľkou lyžicou
- Panský hájnik
- O Michale
- Na svitaní
- Ako sa kopú poklady
- Pozor na čižmy
- Sviatočné dumy
- Tri roje cez deň
- Svadba
- Parník
- Štedrý deň
Dráma
[upraviť | upraviť zdroj]- 1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
- 1922 – Bacuchovie dvor
- 1924 – Obeta
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bencúr z Jasenovej. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 15-16.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- RAPOŠOVÁ, Mária. Životná odysea Martina Kukučína. Druhé nezmenené. vyd. Martin : Slovenská národná knižnica, 2022. 168 s. ISBN 978-80-8149-154-2.
- KUKUČÍN, Martin. In: Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. Zväzok III K – L. Martin : Matica slovenská, 1989. 484 s. ISBN 80-7090-019-9. S. 302-304.
- ČÚZY, L. a kol.: Panoráma slovenskej literatúry II. Bratislava: SPN, 2005.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Kukučín
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Digitalizované diela Martina Kukučína
- Martin Kukučín - Bibliografia
- Výberová bibliografia
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Indexovaný záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 42; pokrstený ako Matěj Bencúr-Juriš
- Narodenia 17. mája
- Narodenia v 1860
- Úmrtia 21. mája
- Úmrtia v 1928
- Zdroj OSUD VKMK
- Martin Kukučín
- Osobnosti z Jasenovej
- Slovenskí spisovatelia
- Slovenskí lekári
- Slováci v Chorvátsku
- Absolventi Karlovej univerzity
- Príslušníci zemianskeho stavu
- Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach
- Slovenskí šľachtici
- Uhorskí šľachtici
- Úmrtia na pneumóniu
- Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku
- Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine