Martin Farkaš

Martin Farkaš
Narodenie	1979 Poprad
Alma mater	Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši
Národnosť	slovenská
Deti	2
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily	Ozbrojené sily Slovenskej republiky
Hodnosť	podplukovnik
Funkcia	finančný dôstojník (k roku 2016)
Účasť v bojoch
Vojny	vojna v Afganistane (v rámci ISAF)

pplk. Martin Farkaš (* 1979, Poprad) je slovenský vojak (finančný dôstojník), príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky (SR). Ako jediný zo 43 osôb na palube lietadla Antonov An-24 Vzdušných síl SR prežil leteckú nehodu pri obci Hejce v Maďarsku 19. januára 2006, doposiaľ najväčšiu leteckú nehodu v dejinách samostatnej SR.

Život

Absolvoval štúdium na obchodnej akadémii a Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši. „[P]ôvodne [ho] prijali na tri vysoké školy. Najmä pre finančnú únosnosť si vybral vojenskú. Zavážilo aj to, že dôstojníkom bol i strýko.“ Následne slúžil mesiac na vojenskom útvare (VÚ) v Trenčíne a od októbra 2003 na VÚ 2007 Levice. Od 14. apríla 2005 bol príslušníkom mierovej misie Sily pre Kosovo (KFOR) v Kosove, kde slúžil vo funkcii náčelníka skupiny finančnej služby.

Letecká nehoda An-24

Pri návrate z Kosova, približne 3 km od maďarsko-slovenskej štátnej hranice a 20 km od cieľového letiska Košice lietadlo Antonov An-24, v ktorom sa okrem (vtedy nadporučíka) Farkaša prepravovalo 41 ďalších slovenských vojenských príslušníkov KFOR-u a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR, narazilo do terénu. Ako jediný túto haváriu prežil. Bezprostredne po prebratí sa na mieste nehody sa snažil zavolať na linku 158, no neúspešne, pričom následne zavolal manželke, ktorú informoval o situácii. Potom „ho šokovaného našiel miestny poľovník, ako sedí na kuse plechu“.

Po ošetrení ho maďarská záchranná zdravotná služba sanitkou dopravila do Košíc, kde bol o 22:15 SEČ prijatý na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení a bol s ťažkými zraneniami hospitalizovaný na Klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura. „[O]krem opuchu mozgu tržno-zhmoždené rany v tvárovej a lebečnej časti a na pravej ruke“. 25. januára predstúpil pred novinárov na tlačovej besede v priestoroch nemocnice. Na doporučenie vypočúvajúceho sa k okolnostiam nehody ani k situácii na mieste nehody nevyjadroval kvôli zabráneniu možnému sťaženiu objektívnosti vyšetrovania.

„	Let prebiehal v pohode, všetci mali dobrú náladu, tešili sme sa na návrat. Ja som si po štarte asi hodinu pospal, neskôr som sa zobudil, zapájal som sa do diskusie a rozhovorov s ostatnými. [...] Neskôr si už na nič nepamätám. Prebral som sa na zimu, dookola bola tma. Vedľa som našiel bundu, ktorú som si obliekol, pretože v lietadle sme boli zoblečení, pretože tam bolo teplo. Okolo seba som počul nejaký krik, niečo v tom zmysle, ako stonanie, výkriky bolesti. Na jednom strome bola nejaká príslušníčka, [...] ktorá taktiež kričala. Vedľa nej som našiel nejakú bundu, ktorou som ju prikryl, ale jej hlas postupne stíchol. [...] pamätám [si na to] dosť hmlisto. Okolo boli trosky lietadla a telá ľudí, pričom nikto z nich nejavil známky života. Sadol som si na vyvalený strom, tak, že som bol chrbtom otočený k ohňu, vtedy som si spomenul, že mám mobilný telefón. Tento som zapol, nevedel som, kde sa nachádzame a keď sa telefón aktivoval, zavolal som na číslo 158, kde sa mi nikto neohlásil a pretože, som mal signál, predpokladal som, že sme na území Slovenska a zavolal som manželke. Manželka bola na ceste do Košíc, niekde v okolí Braniska, najprv mi nechcela veriť, keď som jej povedal, že sme mali s lietadlom nehodu. Neskôr si to spätne overila. Keď som zapol mobilný telefón, ten ukazoval čas okolo 20.00 h a ja som čakal, kým príšli zachranári. To trvalo asi 2 – 3 hodiny. Ja som sa asi 2 krát prešiel okolo lietadla po tom, ako som zatelefonoval manželke. Nikoho som však nenašiel, kto by javi[l] známky života, preto som si opätovne sadol na strom. Zohrieval som sa od ohňa a čakal som na pomoc. Po tomto, ako som sa prebral na zimu, tmu a trosky lietadla okolo mňa, som zistil, že som poranený, tečie mi krv, ktorú som mal poranenú a mal som tržné rany na pravej ruke. Asi po 2 – 3 hodinách som začul nejaké hlasy, videl som svetlá bateriek. Vtedy som sa ja postavil a som im kýval, aby prišli ku mne. Rozprávali však po maďarsky, čomu som nerozumel a až neskôr sa ku mne niekto ozval po anglicky [...]. Po chvíli tam prišlo nejaké vozidlo, myslím, že to bola Lada – Niva, do ktorej ma naložili na miesto spolujazdca a neskôr ma preložili do sanitky, kde mi boli urobené základné ošetrenia a bol som odvezený do nemocnice, pričom na ďalší priebeh si už pamätám a spomínam si až na to, že som sa zobudil včera ráno /22. 1. 2006/. Chcel by som ešte dodať, že všetko čo som popísal, čo sa dialo po nehode, to si pamätám hmlisto, nejasne. Spomínam si, že som sa na mieste leteckej nehody potácal, viackrát som spadol, ale na iné okolnosti si už neviem spomenúť	“
– úryvky z výpovede npor. M. Farkaša pred príslušníkmi Vojenskej obvodnej prokuratúra Prešov 23. januára 2006 (so začiatkom o 15:05) vo Fakultnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach

„	Pri jednej ceste vozidlom po diaľnici smerom na Levice, vozidlom, v ktorom som sa viezol, párkrát otriaslo a vtedy sa mi vybavilo, že aj v lietadle An-24, ktorým som dňa 19. 1. 2006 letel z Prištiny do Košíc sa stalo, že toto asi 3-krát prudšie klesalo, čo som pocítil tak, sa mi akoby dvihol žalúdok a následne na to lietadlom začalo triasť, [č]o sa mi zdalo, akoby vozidlo alebo lietadlo na zemi nabehlo na väčšie hrboli, v dôsledku toho som sa chytil sedadla pred sebou, pričom som bol celý čas pripútaný. Ostatní cestujúci sa začali znepokojovať, vedeli sme, že sa niečo deje, ale v podstate sme si nič bližšie nevšimli, pretože celé toto mohlo trvať 2-3 sek.[undy]. A potom si už na nič nepamätám, až na to čo som uviedol v predchádzajúcej výpovedi, že som sa prebral na zimu, keď som na zemi ležal v snehu. Na viacnásobné klesnutie ako aj otrasy nás posádka lietadla ničím neupozornila, pretože toto sa odohralo vo veľmi krátkej dobe, odhadom 2-3 sekúnd. Okrem toho som si spomenul aj na to, že predtým ako nastali okolnosti, ktoré som opísal a následne došlo k havárii lietadla, nás letuška, ktorá bola v lietadle upozorňovala na to, aby sme sa pripútali a toto bolo pravdepodobne v súvislosti s tým, že sme sa blížili na pristatie a nie v súvislosti s tým, že sa malo udiať niečo nepredvídané ako letecká nehoda.	“
– úryvok z výpovede npor. M. Farkaša z 15. marca 2006 v Prešove

Vojenská kariéra po havárii

Po návrate a zotavení slúžil opäť v Leviciach a neskôr v Bratislave, pričom sa zúčastnil tiež mierovej misie Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (ISAF) v Afganistane.

Literatúra

• VITKO, Pavol. AN-24 nedoletel. Bratislava : Vojenská podporná nadácia, 2015. 259 s. ISBN 978-80-972190-0-0. Kapitola Martin Farkaš: príbeh, svedectvo, posolstvo.
• KONÍK, Juraj; CHORVATOVIČ, Marek. Martin Farkaš: Necítim sa byť výnimočný. SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 18. jan 2011. Dostupné online [cit. 2021-04-25].
• Správa o vyšetrení leteckej nehody vojenského lietadla An-24 [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, [2020-07-31], [cit. 2021-04-26]. Dostupné online.