Mechelen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mechelen
franc. Malines
nem. Mecheln
(Mesto)
Radnica
Radnica
Symboly obce
Mechelen – erb Mechelen – vlajka
Erb Vlajka
Zemepisné údaje
Štát Belgicko Belgicko
Región Flag of Flanders.svg Flámsko
Spoločenstvo Flag of Flanders.svg Flámske
Provincia Flag of Antwerp.svg Antverpy
Okres Mechelen
Súradnice 51° 01' s. š., 4° 28' v. d.
Rozloha
– Poľnohosp. pl.
– Zastavané pl.
– Iné pl.
65,19 km² (2009)
56,4%
15,19%
28,41%
Demografické údaje (zdroj: fgov.be)
Počet obyvateľov
– Muži
– Ženy
Hustota obyvateľstva
80 940 (01/01/2010)
48,86%
51,14%
1 242 obyv./km²
Veková štruktúra
– 0 – 19 rokov
– 20 – 64 rokov
– 65 rokov a viac

21,16%
61,36%
17,47%
Cudzinci 8,02% (01/01/2008)
Ekonomika
Nezamestnanosť 11,94 % (1. 1. 2006)
Priemerný ročný príjem 13 910 €/obyv. (2003)
Poloha
Belgicko: Mechelen
-
MechelenLocatie.png
Poloha obce v provincii Antverpy
Ďalšie informácie
PSČ 2800
Telefónna predvoľba 015
Oficiálny web http://www.mechelen.be

Mechelen (fr. Malines, nem. Mecheln) je belgické mesto a správne centrum jedného z obvodov provincie Antverpy vo Flámskom regióne. Obec Mechelen okrem vlastného mesta zahŕňa bývalé obce Heffen, Hombeek, Leest, Muizen a Walem a patrí k nej i osady Nekkerspoel a Battel. S 80 176 obyvateľmi je Mechelen desiatym najväčším mestom v Belgicku.

Mechelen sa nachádza v metropolitnej oblasti známej ako flámsky diamant na pol cesty medzi Bruselom a Antverpami vo vzdialenosti asi 25 km od oboch. Leží na rieke Dijle, a preto býva označované ako „Dijlestad“.

V roku 1559 sa Mechelen stal sídlom arcibiskupstva a od roku 1962 zdieľa túto funkciu s Bruselom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy, ktoré dokazujú osídlenie území medzi Bruselom, Leuvenom a Antverpami v dobe laténskej, sa koncentrujú najmä v okolí Mechelenu, kde boli pôvodne mokrade. Medzi tieto nálezy patrí 8,4 m dlhá kanoe z dubového kmeňa a osada s asi piatimi drevenými domami pri Nekkerspoele.

Územie Mechelenu pri rieke Dijle bolo osídlené aj v období Galorománov, ako to dokazuje niekoľko rímskych ruín a ciest.

V 3. - 4. storočí bola oblasť za slabnúceho vplyvu Rimanov osídlená germánskymi kmeňmi. Podľa tradície oblasť v 8. storočí pokresťančil škótsky alebo írsky misionár svätý Rumold (holandsky Rombout) a pravdepodobne tu založil aj kláštor.

V roku 1303 Mechelenu udelil mestské práva brabantský vojvoda Ján II. V tom čase sa začala aj rivalita medzi Mechelenom a Antverpami.

V 15. storočí sa Mechelen dostal pod vládu burgundského vojvodstva a nastalo obdobie rozkvetu. V roku 1473 Karol Smelý do mesta presunul niekoľko politických inštitúcii a až do Francúzskej revolúcie bol Mechelen sídlom vrchného súdu.

V neskorom stredoveku Mechelen bohatol vďaka obchodu so súknom a v prvej polovici 16. storočí za vlády Margaréty Habsburskej sa stal dokonca hlavným mestom Nizozemska (približne dnešné Holandsko, Belgicko a Luxembursko).

V druhej polovici 16. storočia prudko poklesol politický vplyv Mechelenu, pretože veľa vládnych inštitúcií bolo presunutých do Bruselu. Stratu politickej moci však vynahradil vzostup v cirkevnej hierarchii – roku 1559 sa stal Mechelen sídlom arcibiskupstva, a teda duchovným hlavným mestom Nizozemska. V roku 1572 počas osemdesiatročnej vojny mesto vypálili a vyplienili Španieli. Po tejto udalosti muselo byť mesto prestavané. V tomto období tu začala výroba nábytku, ktorá pretrváva dodnes.

V roku 1781 nariadil cisár Jozef II. Habsburský zbúranie mestských hradieb. Na ich mieste je dnes vnútorný cestný okruh.

19. storočie znamenalo nástup priemyslovej revolúcie. V roku 1835 bola otvorená prvá železničná trať v Európe medzi Bruselom a Mechelenom, ktorý sa stal belgickým železničným uzlom. To viedlo k rozvoju rôznych odvetví kovospracujúceho priemyslu, okrem iného železničného strojárenstva, ktoré je v meste dodnes.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Margaréty Habsburskej a katedrála sv. Rumolda
  • Katedrála svätého Rumolda (Sint-Romboutskathedraal) bola postavená v 13. - 16. storočí v štýle brabantskej gotiky. Jej veža má výšku 97 m (hoci pôvodné plány počítali s výškou 167 m) a je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Má dve zvonkohry, každú so 49 zvonmi.
  • V meste sa nachádza niekoľko ďalších kostolov, ako napr. Sint-Janskerk (kostol sv. Jána), Kerk van Onze-Lieve-Vrouw-over-de-Dijle, baroková bazilika Basiliek van Onze-Lieve-Vrouw-van-Hanswijk alebo Sint-Pieter en Pauluskerk (kostol sv. Petra a Pavla).
  • Na námestí Grote Markt sa nachádza radnica a početné historické domy. K budove radnice patrí bývalá gotická tržnica so súknom (Lakenhal) a zvonica (Belfort) zapísaná ma zozname svetového dedičstva.
  • Klein Begijnhof a Groot Begijnhof (malý a veľký dvor bekýň) boli v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
  • Palác Margaréty z Yorku, nevlastnej starej matky Karola V., má gotickú fasádu a slúži ako divadlo.
  • Palác Margaréty Habsburskej, tety Karola V., bol pôvodne sídlom vrchného súdu a dnes slúži ako justičný palác. Jeho renesančné záhrady sú prístupné verejnosti.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mechelen na českej Wikipédii.