Patrik Dubovský

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Patrik Dubovský
slovenský historik, archivár a politik
Biografické údaje
Narodenie1965 (58 alebo 59 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaVPN
DS
ZA ĽUDÍ
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave

Mgr. Patrik Dubovský, PhD. (* 1965, Bratislava)[1] je slovenský historik, archivár a politik, pracujúci ako vedecký pracovník Ústavu pamäti národa. V januári 2024 oznámil, že chce kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v marci 2024.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Dubovský sa narodil v roku 1965[3][4] v Bratislave,[5] vyrastal v Šenkviciach[6] a žije v Dunajskej Strede.[3] V rokoch 1984 – 1988 vyštudoval odbor archívnictvo na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave.[5] V roku 1988 bol jedným z účastníkov Sviečkovej manifestácie.[7] V roku 1996 absolvoval študijný pobyt v Škole slovanských a východoeurópskych štúdií (SSEES) na University College London. V roku 2010 absolvoval postgraduálne štúdium na Katedre slovanských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského s prácou na tému Štátna bezpečnosť (ŠtB) a prenasledovanie cirkvi v ČSR.

Pracovná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní univerzity Dubovský najprv pracoval ako odborný archivár v Štátnom okresnom archíve Trnava. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako odborný archivár a referent na ministerstve kultúry SR. Následne v rokoch 1993 – 1996 pôsobil na Trnavskej univerzite v Trnave ako odborný archivár a asistent na Katedre dejín. V roku 1997 pracoval ako odborný archivár na ministerstve zahraničných vecí (MZV). V roku 1999 bol pozorovateľom za MZV pri verifikačnej misii OBSE v Kosove.[3]

V rokoch 2000 – 2003 pracoval Dubovský na Úrade vlády SR na Sekcii pre ľudské práva a menšiny. Od roku 2004 pôsobí na Ústavu pamäti národa v Centre výskumu obdobia neslobody. V ÚPN sa odborne zameriava na prenasledovanie cirkví a občiansku rezistenciu za komunistického režimu v Česko-Slovensku.[8]

Bol alebo je členom správnych rád viacerých mimovládnych organizácií, konkrétne občianskych združení Človek v ohrození, Nadácia Antona Srholca – António a Zabudnuté Slovensko.[9]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1997 – 1998 bol tajomníkom Krajskej rady Demokratickej strany Bratislavského kraja. Dubovský kandidoval za starostu obce Šenkvice za stranu NOVA s podporou KDH, OKS, no skončil na druhom mieste s 532 hlasmi.[6][10] V roku 2017 kandidoval vo voľbách do VÚC ako nezávislý kandidát v obvode č. 19, zahŕňajúci časť okresu Pezinok, do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. Získal 571 hlasov a nebol zvolený.[11]

V roku 2020 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za stranu ZA ĽUDÍ z 58. miesta kandidátky, nebol zvolený.[4]

V roku 2022 kandidoval vo voľbách do VÚC do krajského zastupiteľstva TTSK v obvode Dunajská Streda za ZA ĽUDÍ v rámci širokej koalície pravicových strán OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, SaS, KDH, SPOLU, ŠANCA, ODS, ZA ĽUDÍ, SME RODINA a OKS, skončil s 2 633 hlasmi na 23. mieste pri ôsmich volených mandátoch.[12] Súbežne kandidoval do Mestského zastupiteľstva Dunajská Streda v 2. volebnom obvode za koalíciu PS, ZA ĽUDÍ, získal 184 hlasov a nebol zvolený.[13]

V novembri 2023 podal Dubovský trestné oznámenie na podpredsedu NR SR Ľuboša Blahu za to, že vo svojej kancelárii nahradil portrét prezidentky Zuzany Čaputovej portrétom komunistického revolucionára Ernesta Che Guevaru.[14] Po následných útokoch zo strany SMER-SD Dubovskému vyjadrila podporu stovka osobností.[15]

V januári 2024 oznámil, že chce kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v marci 2024.[2][16] O svojej podpore rokoval so stranami KDH, KÚ, SLOVENSKO a ZA ĽUDÍ.[2] Chce zastupovať slovenskú demokratickú konzervatívnu pravicu, v druhom kole by bol ochotný podporiť Ivana Korčoka, pokiaľ by sa nevyskytli závažné okolnosti narúšajúce jeho profil.[2] Dubovský získal do 24. januára 2024 tri podpisy od poslancov NR SR zo strán ZA ĽUDÍ a KÚ, na kandidatúru ich potrebuje 15.[17] Podpisy mu nakoniec dodali aj poslanci hnutia SLOVENSKO, napriek tomu, že súbežne podporili aj svojho predsedu Igora Matoviča. Dubovského kandidatúru oficiálne prijal predseda parlamentu SR 2. februára 2024.[18]

V prvom kole volieb získal 16 107 (0,71 %) platných hlasov a skončil na 7. mieste.[19]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Patrik Dubovský ovláda anglický, nemecký, ruský a srbo-chorvátsky jazyk.[6]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Langoš. Od samizdatov a VPN k dokumentom Štb a ÚPN (2021)[20]
  • Akcie, zločiny a obete štátnej bezpečnosti a pohraničnej stráže v rokoch 1945 – 1989 (2020, zborník, spoluzostavovateľ Marián Gula)[21]
  • 1989: Cesta k slobode (2019, spoluautor)[22]
  • Salezián, misionár, väzeň Viliam Vagač : odvážny nasledovník dona Bosca (2015)[23]
  • Spišské exody v 20. storočí (2015, spoluautor)[24]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Akcia „VÍR“ [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d Historik a člen Za ľudí Patrik Dubovský chce kandidovať na post prezidenta, ak získa potrebných najmenej 15 podpisov poslancov. Denník N (Bratislava: N Press), 2024-01-21. Dostupné online [cit. 2024-01-26]. ISSN 1339-844X.
  3. ↑ a b c Životopis kandidáta na člena SP ÚPN : Patrik Dubovský, PhD [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2022, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Patrik Dubovský. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2024-01-26]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ a b Patrik Dubovský. In: Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c Patrik Dubovský - Môj životopis - Kandidát vo voľbách prezidenta SR, 2024 [online]. patrikdubovsky.sk, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
  7. ↑ MIKLÓSI, Peter. „Nem volt bennünk félelem” [online]. ujszo.com, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
  8. ↑ Historik Patrik Dubovský chce kandidovať na prezidenta. Štandard (Bratislava: DENNÍK ŠTANDARD), 2024-01-21. Dostupné online [cit. 2024-01-26].
  9. ↑ O nadácii [online]. antonsrholec.sk, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  10. ↑ Definitívne výsledky volieb [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
  11. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
  12. ↑ Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2022 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
  13. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online.
  14. ↑ OSVALDOVÁ, Lucia. Historik ÚPN Dubovský: Ak Blaha prispeje na činnosť politických väzňov, trestné oznámenie stiahnem. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-11-15. Dostupné online [cit. 2024-01-26]. ISSN 1339-844X.
  15. ↑ SITA. Stovka osobností vyjadrila podporu historikovi Dubovskému a solidaritu Ústavu pamäti národa. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-11-14. Dostupné online [cit. 2024-01-26]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ KEKELÁK, Lukáš. Dubovský, ktorý chce kandidovať za prezidenta : Zatiaľ čo ja som sa dostával do sporu s mocou, Korčok jej musel byť lojálny. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2024-01-24. Dostupné online [cit. 2024-01-26]. ISSN 1336-720X.
  17. ↑ Dubovský má tri podpisy. Staví Matovič radšej na Krajčího než na „konzervatívne ladenú ženu“?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-01-24. Dostupné online [cit. 2024-01-26]. ISSN 1336-197X.
  18. ↑ PELLEGRINI, Peter. 194: ROZHODNUTIE PREDSEDU NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 2. februára 2024 o prijatí návrhu na voľbu kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky : [Mgr. Patrik Dubovský, PhD.] [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2024-02-02, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online.
  19. ↑ PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024. teraz.sk (Bratislava: TASR). Dostupné online [cit. 2024-03-30].
  20. ↑ PATRIK, Dubovský. Ján Langoš. Od samizdatov a VPN k dokumentom Štb a ÚPN [online]. artforum.sk, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  21. ↑ Dubovský Patrik, Gula Marián (zost.). Akcie, zločiny a obete [online]. artforum.sk, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  22. ↑ 1989: Cesta k slobode [online]. martinus.sk, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  23. ↑ Jednotky: Salezián, misionár, väzeň Viliam Vagač : :: Online katalog [online]. sclib.svkk.sk, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  24. ↑ Spišské exody v 20. storočí [online]. husav.portaro.eu, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Patrik_Dubovský&oldid=7827734“