Aktívna oblasť na Slnku. Viditeľných je množstvo spikúl, dlhých a širokých výtryskov plazmy z fotosféry. Dosahujú výšku 10 až 16 tisíc kilometrov a ich životnosť je len 5 až 10 minút. Steny spikuly sú tvorené magnetickými poľami.
Jeden z najostrejších pohľadov zo Zeme na slnečnú škvrnu vytvorený švédskym slnečným ďalekohľadom umiestneným na ostrove La Palma. Záber vznikol v roku 2002 a ukazuje časť škvrny v dolnej polovici záberu a slnečné granuly v hornej polovici záberu.
Neobvyklý kráter s dvojitým vencom pohorí, ktorý zachytila sonda MESSENGER na Merkúri. Kráter má priemer 160 km a mechanizmus jeho vzniku nie je celkom známy.
Počítačom vygenerovaný trojrozmerný pohľad na kráter na Venuši. Záber vznikol na základe údajov zo sondy Magellan a farby mu boli dodané podľa snímok zo sond Venera-13 a Venera-14.
Popolavý svit Mesiaca, úkaz, kedy u Mesiaca vo fáze kosáčika vidíme (oveľa slabšie) aj jeho slnkom neosvetlenú časť. Popolavý svit vzniká vďaka slnečnému svetlu odrazeného od Zeme, ktorá je pri pohľade z Mesiaca v blízkosti splnu.
Záber zo sondy Mars Global Surveyor zachytáva kráter vo východnej časti oblasti Argyre Planitia. Kráter pripomína smajlíka a dostal preto prezývku Happy Face Crater. Jeho skutočný názov je Galle Crater a má priemer 215 km.
Arsia Mons, jeden zo štyroch najväčších vulkánov na Marse, na zábere zo sondy Mars Global Surveyor. Čnie sa do výšky 9 kilometrov nd okolité planiny a jej vrchol tvorí kaldera s priemerom približne 110 km.
Úpätie svahu marťanského Mount Sharp vyfoteného roverom Curiosity. Farby snímky sú upravené tak, ako by tento terén vyzeral, keby sa pri rovnakom zložení nachádzal na Zemi.
Snímka povrchu asteroidu Vesta urobená v roku 2011 zo vzdialenosti 5200 km sondou Dawn. Trojica dotýkajúcich sa kráterov naľavo dostala neformálne označenie "Snehuliak".
Blízky pohľad na Veľkú červenú škvrnu zo sondy Cassini-Huygens, ktorá v roku 2003 prelietala okolo Jupitera. Táto búrka meria od severu na juh 15 000 km, čo je viac ako priemer celej Zeme.
Jupiterov mesiac Io vo vysokom rozlíšení zo sondy Galileo. Jeho sfarbenie, ktoré sa vyskytuje v rôznych odtieňoch červenej, žltej, bielej, čiernej a zelenej, je spôsobené väčšinou zlúčeninami síry.
Impaktné krátery na mesiaci Kallisto. Predpokladá sa, že krátermi posiate planiny sú okolo 4,5 miliardy rokov staré, čo zodpovedá takmer času vzniku slnečnej sústavy.
Pohľad sondy Cassini na búrlivý pól Saturna. Polárne víry na Zemi, Jupiteri, Marse a Venuši sú chladnejšie než ich okolie, polárny vír v južných šírkach Saturna je však oveľa teplejší než okolie.
Pohľad zo sondy Cassini na Saturn. Modrá farba planéty je spôsobená rozptylom slnečného svetla v horných vrstvách atmosféry. V spodnej časti snímky sú prstence, šikmé tmavé pruhy v atmosfére sú tiene prstencov. Na okraji tieňa vidno maličký mesiac Mimas.
Titania, jeden najväčších mesiacov Uránu. Najvýraznejší útvar na jej povrchu je veľký kaňon, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje svojou veľkosťou Veľký kaňon v Colorade.
.jpg)
_mathilde.jpg)
.jpg)
_color,_cropped.jpg)
.jpg)