Úplné zatmenie Slnka vo Francúzsku vo roku 1999. Efekt, pri ktorom slnko presvitá len cez malý nezakrytý kúsok svojej plochy, sa označuje ako "diamantový prsteň".
Astronaut Buzz Aldrin salutuje americkej vlajke na Mesiaci. Aldrin bol pilotom lunárneho modulu misie Apollo 11, prvej misie s ľudskou posádkou, ktorá pristála na Mesiaci.
Hubblov vesmírny ďalekohľad, jeden z najdôležitejších ďalekohľadov v histórii astronómie, nad horizontom Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a vzdialených objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu.
Záber zo sondy Voyager 1 na detail atmosféry planéty Jupiter. V pravom hornom rohu snímky je nápadná Veľká červená škvrna, najznámejší búrkový útvar na Jupiteri. Jej šírka je 12 000 km, dĺžka 20 000 km. Oblaky v nej vystupujú 8 km nad okolité mračná.
Umelecká predstava jedného z dvoch robotov misie Mars Exploration Rover (MER) na povrchu Marsu. Misiu MER tvorili dva identické rovery, Spirit a Opportunity, ktoré pristáli na povrchu Marsu v roku 2004.
Prvá fotografia urobená človekom, ktorá zachytáva pohľad na celú Zem. Urobila ju posádka Apolla 8, prvej pilotovanej lode, ktorá opustila zemskú orbitu, zo vzdialenosti asi 30 000 km od Zeme.
Povrch Venuše vo falošných farbách. Mapa bola zhotovená na základe údajov zo sondy Magellan, ktorá ich zozbierala v rokoch 1990 až 1994. Červená farba reprezentuje pohoria, kým modrá údolia.
Mesačný kráter Tycho, jeden z najväčších impaktných kráterov na Mesiaci. Nachádza sa na južnej pologuli a patrí medzi najnápadnejšie útvary privrátenej strany Mesiaca. Od krátera smerujú až do vzdialenosti 2 000 km dlhé lúče materiálu vyvrhnutého pri dopade asteroidu, ktorý kráter vytvoril.
Raketoplán Atlantis krátko po oddelení od ruskej kozmickej stanice Mir v roku 1995. Fotografiu urobila posádka kozmickej lode Sojuz TM-21, ktorá sa za týmto účelom od Miru na chvíľu oddelila a potom sa vrátila.
Krabia hmlovina známa tiež pod katalógovým označením M1, pozostatoksupernovy v súhvezdíBýk. Je to najľahšie pozorovateľný zvyšok po supernove. Viditeľné pole plynových vlákien sa rozbieha rýchlosťou vyše 1 800 km/s.
Vírová galaxia so svojím sprievodcom, menšou galaxiou NGC 5195. Galaxie sú spojené medzigalaktickým mostom, ktorý je predĺžením špirálového ramena Vírovej galaxie. Obe galaxie sa k sebe približujú, až nakoniec splynú do jednej.
Prstencová hmlovina (M57), jedna z najznámejších planetárnych hmlovín. Modrý horúci plyn v blízkosti centrálnej hviezdy ustupuje vo väčších vzdialenostiach chladnejšiemu zelenému ionizovanému kyslíku. Na samom okraji je najchladnejší červený vodík.
Hmlovina Lagúna (M8) nasnímaná cez 2,2 metrový ďalekohľad observatória La Silla. Hmlovina má jasnosť takmer 5 magnitúd a preto ju možno za výnimočne dobrých pozorovacích podmienok vidieť i voľným okom. Lagúna obklopuje veľmi mladú hviezdokopu starú asi 2 milióny rokov, ktorá budí hmlovinu k žiareniu.
Hmlovina Činka (M27), planetárna hmlovina v súhvezdí Líška. Je to prvá planetárna hmlovina, ktorá bola objavená. Predstavuje veľmi vďačný objekt amatérskych pozorovaní, pretože patrí k najjasnejším planetárnym hmlovinám na oblohe.
Hviezdokopa M37, otvorená hviezdokopa v súhvezdí Povozník. Nachádza sa v južnej časti súhvezdia. Obsahuje asi 150 hviezd v rozsahu jasností od 9 do približne 12,5 magnitúd.
Kométa Hale-Bopp, pravdepodobne najpozorovanejšia kométa20. storočia a jedna z najjasnejších komét za posledné desaťročia. Bola viditeľná voľným okom rekordných 19 mesiacov, dvakrát dlhšie ako predchádzajúci držiteľ rekordu, Veľká kométa roku 1811.
Mravčia hmlovina, planetárna hmlovina v súhvezdí Pravítko. Pôvod jej zvláštnej zložitej štruktúry nie je dodnes objasnený. Jedna hypotéza hovorí, že plyn vyvrhovaný umierajúcou hviezdu vyformovala do takýchto útvarov gravitácia jej neviditeľného spoločníka, druhá, že na formovaní plynu sa podieľala vlastná rotácia a magnetické pole hviezdy.
Globálny pohľad na Venušu zo sondy Galileo. Hoci Galileo nebola sonda určená na prieskum Venuše a túto planétu využila len ako prostriedok na urýchlenie sa k svojmu hlavnému cieľu – Jupiteru, pri prelete zhotovila vo vzdialenosti 2 miliónov km túto snímku. Ide o obrázok v ultrafialovom spektre, vo viditeľnom spektre by boli atmosférické štruktúry planéty nevýraznejšie.
Slnečná protuberancia zachytená v októbri 2009 prístrojmi jednej z dvojice sond STEREO, z tej, ktorá obieha Slnko "pred" Zemou. Snímka je v spektre extrémneho ultrafialového žiarenia. Pre druhú sondu STEREO, ktorá obieha "za" Zemou, sa táto protuberancia premietala priamo na slnečný disk – vtedy hovoríme o filamente.
Jupiterov mesiac Io vo vysokom rozlíšení na zábere sondy Galileo. Rôzne farebné oblasti na povrchu Io sú tvorené rôznym materiálom. Zamrznutý oxid siričitý vytvára oblasti s bielym až šedivým povlakom, síra žlté až žltozelené fľaky, ktoré sa v polárnych oblastiach účinkom radiácie menia na červenohnedé. Červené usadeniny sú pravdepodobne tvorené sírou z mračien vyvrhnutých sopkami, oxidom siričitým a možno aj Cl2SO2.
Umelecká predstava vozidla Mars Science Laboratory (Curiosity) na povrchu Marsu. Curiosity je päťkrát ťažší a nesie desaťkrát viac vedeckých prístrojov ako jeho predchodcovia Spirit a Opportunity. Jeho štart s nosnou raketou Atlas V prebehol v novembri 2011.
Východ Zeme nad horizontom Mesiaca. Záber urobila posádka kozmickej lode Apollo 11. Východ Zeme je možné pozorovať len pri obiehaní okolo Mesiaca, pretože pri státí na povrchu jeho privrátenej strany Zem nehybne visí na jednom mieste oblohy. Iba Slnko sa pohybuje (aj keď veľmi pomaly). To je dôsledok viazanej rotácie Mesiaca.
Snímka z Hubbleovho ďalekohľadu zachytáva Pluto a jeho prvé tri známe satelity. Najväčší z nich, Cháron, bol objavený už v roku 1978, ostatné potom až v 21. storočí. Celkový doposiaľ známy počet mesiacov Pluta je päť - okrem zobrazených k nim patria aj mesiace Styx a Kerberos.
Snímka hviezdy Betelgeuze, ktorá bola získaná ďalekohľadmi Very Large Telescope v roku 2009. Betelgeuze je červený nadobor obklopený rozsiahlou atmosférou. Obklopujú ho tri koncentrické obálky, ktoré hviezda dávnejšie odhodila.
Saturnov najväčší mesiac Titan v prírodných farbách. O vznik tejto snímky sa postarala sonda Cassini v roku 2005. Titan je jediným známym mesiacom s hustou a nepriehľadnou atmosférou, ktorá bráni priamemu pohľadu na jeho povrch. Táto atmosféra pozostáva najmä z dusíka.
Jupiter v reálnych farbách, ako ho v júli 2009 zachytil Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Vtedy bol Jupiter vzdialený od Zeme 600 miliónov km a jednému pixelu obrázku pripadá dĺžka približne 119 km. Dobre viditeľná je pásmová štruktúra atmosféry. V spodnej časti snímky je novovzniknutá tmavá škvrna, ktorá je pravdepodobne pozostatkom po impaktekométy.
Planéta Saturn vyfotografovaná sondou Voyager 2. V spodnej časti obrázku si možno všimnúť aj tri z jeho veľkých mesiacov: Tethys, Dione a Rheu. Žltá farba planéty je spôsobená odrazom slnečného svetla od vrchných mrakov. Dobre viditeľná je aj najväčšia medzera v Saturnovych prstencoch nazývaná Cassiniho delenie.
Planétka 243 Ida, ktorú vyfotografovala sonda Galileo, keď okolo nej prelietala na svojej ceste k Jupiteru. Fotografia bola urobená 28. augusta1993 približne 3,5 minúty pred najväčším priblížením sondy k planétke. Na rozdiel od známejšieho záberu, na tomto nie je viditeľný Idin mesiačik Dactyl, ktorý bol prvým známym mesiacom planétky.
Mesiac Fobos na farebnej snímke zo sondy Mars Reconnaissance Orbiter. Povrch mesiaca je pokrytý krátermi a regolitom, avšak v menšej miere, ako je tomu pri druhom mesiaci, Deime a zrejme jemnejším, podobným prachu. Vpravo je viditeľný najväčší kráter na mesiaci, Stickney.
Detail povrchu mesiaca Triton na zábere zo sondy Voyager 2. Snímka zachytáva oblasť v okolí južného pólu. Pozorovania sondy priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac je sám teda zrejme veľmi (kryovulkanicky) aktívny.
Jupiterov mesiac Kallisto zachytený sondou Galileo. Povrch mesiaca je husto rozrytý impaktnými krátermi a je preto veľmi starý. Neukazuje žiadne stopy podpovrchových procesov ako sú dosková tektonika či vulkanizmus, a tak sa predpokladá, že jeho povrch bol celý sformovaný iba vplyvmi iných telies.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_large_rotated.jpg)
.jpg)
