Spišské modlitby

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spišské modlitby
Autor pravdepodobne Gašpar Bak
Pôvodný jazyk východoslovenské, stredoslovenské, české alebo poľské jazykové prvky
Krajina vydania Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu okolo roku 1475
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner súbor modlitieb a prosieb

Spišské modlitby[1][2] (iné názvy: Spišské kázňové modlitby[3][4], Kázňové modlitby zo Spiša[1][pozn. 1] či v skrátenom tvare ako SM[1]) sú súbor modlitieb a prosieb. Patria k najstarším literárnym pamiatkam v slovenčine z 15. storočia. Vznikli v Spišskej Kapitule okolo roku 1479, ako koncept liturgickej modlitby.[6][3] Za autora modlitieb sa považuje spišský prepošt Gašpar Bak. Autor textu využíva východoslovenské, stredoslovenské, české alebo poľské jazykové prvky a ich forma nasvedčuje, že vznikli na základe starších prameňov pod značným vplyvom byzantskej liturgie. Spišské modlitby sa nápadne podobajú na ekténie, ktoré sú typické pre gréckokatolícku a pravoslávnu cirkev. Obsahujú základné modlitby ako: Otčenáš, Zdravas' Mária a Verím v Boha. Text modlitieb je dôkazom, že v tej dobe sa v neliturgickej náboženskej oblasti ešte používal domáci jazyk a prežívala cyrilo-metodská tradícia. Spišské modlitby neskôr patrili Kláštorisku a od 16. storočia sa nachádzajú v Olomouci.[6][7]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Spišské modlitby vznikli ako koncept liturgickej modlitby v Spišskej Kapitule okolo roku 1479. Za autora sa považuje kartuziánsky mních Gašpar Bak, ktorý bol v rokoch 1464 – 1493 spišským prepoštom. Funkciu prepošta získal vďaka zásluhám v čiernom pluku uhorského kráľa Mateja I., kde dokonca velil delostrelectvu. V Spišských modlitbách sa nachádzajú nepriame zmienky, kde Gašpar Bak ďakuje uhorskému kráľovi Matejovi alebo pápežovi Sixtovi IV., ktorý ho po štúdiách v Bologni a Ríme vysvätil za kňaza.[pozn. 2] Podľa niektorých historikov Spišské modlitby vznikli po vysvätení dokončenej Katedrály svätého Martina a prednesení kázne spišského prepošta Gašpara Baka.[pozn. 3] Poukazujú pri tom na štvrtú prosbu, ktorá vyzýva veriacich, aby sa modlili za pápeža Sixta IV. a cisára Fridricha III. a za Mateja Korvína. Text modlitieb tak mohol vzniknúť medzi rokmi 1477 – 1480. Približne keď v roku 1477 uznal cisár Fridrich III. Mateja Korvína za českého kráľa, ale tri roky neskôr medzi nimi opäť vypukli.[2]

Istá časť odborníkov je naklonená teórií, že autorom modlitieb mohol byť pravdepodobne prepošt alebo kňaz byzantského obradu. Túto teóriu potvrdzuje fakt, že autor nepoznal dobre český jazyk, pretože sa do textu dostalo viacero jazykových prvkov ako sú bohemizmy, slovakizovaná čeština, poľština, stredoslovenské alebo východoslovenské nárečia či nemčina.[7] Prepis prepoštovej písomnej prípravy Spišských modlitieb bol vytvorený v Červenom kláštore, ako pomôcka pre znenie modlitieb a prosieb, ktoré sa budú prednášať v nelatinskej časti omše.[9] Následne prepis modlitieb slúžil na duchovnú výchovu pre kartuziánskych frátrov.[pozn. 4][10] Modlitby neskôr patrili Kláštorisku, odtiaľ sa dostali do Levoče a následne do Olomouca, kde boli v rokoch 1536 – 1572 prepísané a vložené do kódexu kartuziánskeho kláštora neďaleko Olomouca. Spišské modlitby boli v 19. storočí znovu objavené. Text modlitieb je na fóliách 339v – 342v v kódexe M(anuale) pro predicatione conversorum/Miscelanea de materiis diversissimis pochádzajúceho z Dolan pri Olomouci,[1][11] ktorý je uložený v rukopisnom oddelení Vedeckej knižnici v Olomouci pod signatúrou číslo 406. Kódex obsahuje okrem modlitieb aj texty piesní, napríklad svätováclavský chorál, o Márii Magdaléne alebo svätej Kataríne či Blahoslavenej Panny Márie, ktoré vznikli pravdepodobne pred 16. storočí.[2]

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

V stredoveku bola latinčina bohoslužobným jazykom, ale niektoré náboženské úkony ako napríklad modlitba, kázeň či krstný sľub boli zväčša v domácom jazyku, aby veriaci lepšie pochopili obsah textu alebo posolstva.[7] Spišské modlitby sú radom modlitieb, oslovení či prosieb, ktoré sa používali pri čítaní evanjelia a počas kázni. Prakticky ide o obrad kázne, spoločných modlitieb alebo spoločnej spovede.[10] Obsahujú modlitby alebo prosby za živých (Post evangelium, Post sermonem) alebo za mŕtvych a ich duše, prosby za otca, matku, siroty, Otčenáš, Zdrávas' Mária a Verím v Boha. Tieto základné modlitby sa v takmer nezmennej podobe zachovali dodnes. Zmenám podliehali iba spoločné prosby. V Spišských modlitbách sa nachádzalo široké spektrum prosieb, ako napríklad za šľachtu, za uhorského kráľa Mateja Korvína, za duchovenstvo, za pápeža, za pokoj, mier, za počasie, za pútnikov, zosnulých, osamelých, za vojakov, za dobrodincov, nevoľných a za donátorov chrámu.[7]

Zdroje a pramene modlitieb[upraviť | upraviť zdroj]

V Spišských modlitbách sa odrážalo viacero starších prameňov z dôb, keď sa v neliturgických náboženských textoch ešte používal domáci jazyk, ktorý obsahoval veľa slov zo spišského nárečia alebo stredoslovenské, východoslovenské, české a poľské jazykové prvky. Podľa Gabriela Povalu existujú určité obsahové paralely medzi Spišskými modlitbami a poľskými modlitbami (Teksty modlitewne zo zbierky Ewangelia a Episa a Post sermonem fólio 340 b), ktoré obsahujú rovnaké spoločné prosby. Na Spiš sa tieto modlitby zrejme dostali pod vplyvom byzantskej liturgie.[12] Pravdepodobný zdroj je liturgia Jána Zlatoústeho, čo dokladá aj pridržiavanie sa vernejšie gréckeho textu v prosbe za kráľa. Naopak spoločné prosby za živých sú pravdepodobne postavené na základe ústnej tradície a nesledujú grécky či slovanský text. Vznik spoločných prosieb za živých sa spája priamo s cyrilo-metodskou tradíciou z 9. – 10. storočia.[1]

Podľa odborníkov sa na konci 12. storočia v oblasti Spiša zachovala byzantsko-slovanská bohoslužobná tradícia. Túto hypotézu potvrdzuje skutočnosť, že počas prvej vlny valašskej kolonizácie sa tu nachádzalo latinské centrum – Spišská Kapitula, ale aj ortodoxný archimandrita s právomocami biskupa, ktorý slávil byzantský obrad pre svojich veriacich.[4][pozn. 5]

Spišské modlitby sa nápadne podobajú na ekténie v byzantskej liturgii a predstavujú špecifickú syntézu latinského a byzantského obradu. Podľa Gabriela Povalu rovnako existujú priame paralely medzi Spišskými modlitbami, byzantskými liturgiami cyrilo-metodskej tradície a latinskými textami neskorého stredoveku.[13] Do 12. storočia sa v byzantskom obrade používala liturgia Jána Zlatoústeho len druhorado a počas zvyšku roka sa používala liturgia Bazila Veľkého. Svedčí o tom aj usporiadanie byzantských euchologionov z 8. – 11. storočia, kde je liturgia Bazila Veľkého umiestnená pred liturgiu Jána Zlatoústeho.[14] Pravdepodobným zdrojom prosieb za živých by mohli byť obe liturgie. V latinských liturgiách v predtridentskom období strednej Európy sa používalo niekoľko ďalších modlitieb veriacich, najmä gregoriánske a galikánske. Galikánska liturgia rovnako ovplyvnila od 10. storočia aj rímsku liturgiu. Ordo Romanus, obdoba byzantského typikona, ovplyvňuje liturgiu Európy od 11. storočia, avšak neurčuje použitie jednotného sakramentára (obdoba byzantského euchologionu). Práve preto sa v latinskej liturgii nachádzajú modlitby, ktoré nie sú spojené s gregoriánskym sakramentárom ale galikánskym.[15][pozn. 6] Podľa Jána Stanislava sú určité spojitosti medzi Spišskými modlitbami a galikánskou liturgiou. Obdobne ako liturgia, aj modlitby sú zrejme určené na piatkové slávenie.[16]

Text[upraviť | upraviť zdroj]

Spišské modlitby – úryvky textu:[17][7]

I. (Ante evangelium) In nomine patris et filii et spiritus sancti amen. Otec, Syn, Duch svatý, vše jeden Hospodin, ráč s nami byti a ráči nám dati své svaté požehnane, mne ku vymolvení a vám ku poslúchaní. Bratři milí nebo sestry, kteří ste sě utekli k tejto svatej mši, slušno vám zvedeti dnešnie svaté čteně, kteréž popsal jest svatý Jan v pátým položení svých kneh, a tak sě vykládá slovenským jazykom vedle tekstu: V ten čas etc
II. Post eva(ngeliu)m Nejmilejší teď máte sprostný výklad dnešejšeho svateho čteňa, na keréž bych vám rád málo co povedal, co by bylo k vašem dušam polepšení a vašim hřechom odpuščeňu, ale ja sám toho, hřešný, nemožem meti bez daru Ducha svatého, protož, nejmilejší, utečmy sě k milostivej Panne Marie, anežby ona račela uprositi dar Ducha svatého mne k molvení a vám ku uslyšení, protož pozdrovmy ju s pozdrovením anjelským rkúc: Zdrova Maria – iž do konca. Nejmilejší Chrestiane, znamenujte sě znameňem svatého křiža, že by vám diabel nepřekazil poslúchati slova božeho.
III. (Ante sermonem) Každý z vás klaknete na svá kolena, učiňte obecnú prosbu k milému spasiteli, aby nás ráčil uslyšeti v našich prosbách. Najperve poproste Pána Buoha za mír, za pokoj, za dobré povetře, aby nám ráčil milý Pán Buoh daci mír, pokoj v tej zemi i v jiných všech zemech chřestienských. Také každý z vás nábožným sercem poproste milého Pána Buoha za dva stavy, za svetský i duchovný; nejperve za otca svatého pápeže Sixtusa i za jeho cardinály, patriarchy, legáty, za jaršíky, biskupy, za preláty, za plebány i za všechny kneze, i za žáky svecené, keríž za vás verne Pána Buoha prosú v svých modlitbách. Proste také za stav svetský, za našeho krála Mathiáša uherskieho i za jeho vladyky tejto korony, keríž se o dobré pospolné pracují, a s tým porúčam všechny jinše pány krále chrestienske v vašu modlitbu, porúčam proste za ne milého Pána Buoha, žeť by jich milý Pán Buoh ráčil posiliti, proste mileho Pána Buoha ze verné pútniky, ježto putují k buožemu hrobu, k svatemu Petru, kdežkolivek v meno buože, že by jich milý Pán Buoh ráčil ve zdraví...
X. Otče náš, jenž si v nebesích, osveť sě meno tvé, příď králestve tvé, buď vuola tvá jako v nebe takéž na zemi, chleb náš vezdajší daj nám dnes i odpusť nám naše viny, jako i my odpuščamy našim vinovatým, a neveď nás v pokušenie, ale zbav nás od zlého amen.
Zdrova Mária, milosti plná, Buoh s tebú, požehnanás' ty mezi ženami, požehnaný plod života tvého, Jh(es)us.
Věřím v Boha Otca všemohúceho, stvořitela neba i zeme, i v Jesu Crista, syna jeho jediného, pána našeho, jenž sě počal z Ducha Svatého, narodil sě z Márie Pan(n)y, terpěl pod Ponským Pilátem, ukřižován umerl i pohřeben, stúpil do pekla, třetí den vstal z mertvých, stúpil na nebesá, sedí na pravici Buoha Otca všemohúceho; odtud přídě súdit živé i mertvé. Veřím v Ducha Svatého, svatú cirkev obecnú, svatých obcovaňe, hřechom odpuščenie, tela vzkříšenie, život večný amen.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Spišské modlitby sa nesprávne označujú ako kázňové modlitby. V skutočnosti ide o krátke formuly pred a po kázni či evanjeliu, modlitby za mŕtvych, rodičov, vrchnosť, úrodu, počasie, mier atď... .[5]
  2. ↑ Kladný vzťah Gašpara Baka k byzantskému obradu sa odráža v teologických štúdiách v Bologni, Ríme a na kladnom postoji Cirkvi po Bazilejsko-ferrarsko-florentskom koncile.
  3. ↑ Zaujímavá je voľba dňa posviacky chrámu, ktorá sa konala v predvečer sviatku svätého Demetera Solúnskeho 25. októbra v roku 1479. Pričom 26. október sa slávi iba vo východných liturgiách, ale nie v latinskej liturgii. Svätý Demeter bol patrónom mesta Solún, z ktorého pochádzali Cyril a Metod a bol aj jedným z patrónov ich misie na Veľkú Moravu. To by mohlo nasvedčovať, že ešte koncom 15. storočia na Spiši bol praktizovaný byzantsko-slovanský obrad a existoval biritualizmus, teda liturgická symbióza západného a východného obradu pod latinskou jurisdikciou.[8]
  4. ↑ Ukazuje to na používanie ekténii v kláštornom prostredí.
  5. ↑ Existencia kresťanov byzantského obradu v Uhorsku potvrdzujú prvky ikonostasu na korunovačnom plášti, ale aj sobášna politika uhorských kráľov s byzantskými princeznami, haličskými či ruskými kňažnami či podpora východnej cirkvi.
  6. ↑ Zjednotenie rímskokatolíckych liturgií nastáva až po Tridentskom koncile, teda storočie po vzniku Spišských modlitieb.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e LUKOVINY, Ľuboš. Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Bratislava : Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2008. Ján Doruľa (ed.). ISBN 978-80-969992-3-1. Kapitola Spišské modlitby – vplyv byzantsko-slovanskej liturgie Jána Zlatoústeho?, s. 46 – 47.
  2. ↑ a b c Peter Žeňuch. Spišské modlitby. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. Trnava : Dobrá kniha pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, 2015. ISBN 978-80-7141-955-6. S. 859 – 860.
  3. ↑ a b kapitulské knižnice In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-05-31]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  4. ↑ a b ŽEŇUCH, Peter. Cirkevná slovančina vo východoslovenskom kultúrnom-historickom a jazykovom priestore. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav SAV), 4.1.1998, roč. 49, čís. 4, s. 655. ISSN 0018-2575.
  5. ↑ MIŠIANIK, Ján; MINÁRIK, Jozef; MICHALCOVÁ, Milena; MELICHERČÍK, Andrej. Dejiny staršej slovenskej literatúry. Bratislava : Vydavatelstvo Slovenskej akadémie vied, 1958. S. 78.
  6. ↑ a b spišské modlitby In: Ottova všeobecná encyklopédia M – Ž. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 80-969159-4-0. S. 427.
  7. ↑ a b c d e BALÁŽOVÁ, Marta. Spišské modlitby [online]. Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online.
  8. ↑ KEČKA, Roman; BENICKÁ, Jana. Medzi východom a západom. Multikultúrne procesy, migrácia a náboženstvo v strednej Európe. Zväzok IV.. Bratislava : Chronos, 2014. (ANTHROPOS.) Kapitola Kresťanstvo byzantsko-slovanského obradu na Slovensku v 9. – 17. storočí, s. 52.
  9. ↑ JAROŠOVÁ, Alexandra. Prítomnosť češtiny na Slovensku a aspekty spisovnosti. Jazykovedný časopis (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied), 23.9.2016, roč. 67, čís. 1, s. 8. ISSN 1337-9569. DOI: 10.1515/jazcas-2016-0008.
  10. ↑ a b FEDOR, Michal. Spišské modlitby – Dôkaz Cyrilometodskej liturgie. Slovo (Trnava: Spolok svätého Vojtecha), 16.10.1994, roč. 26, čís. 20, s. 11.
  11. ↑ KARPINSKÝ, Peter. Personálna a sociálna deixa v texte Spišských modlitieb. Historia Ecclesiastica (Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity), 2018, roč. 9, čís. 1, s. 231. ISSN 1338-4341.
  12. ↑ POVALA, Gabriel. Spišské modlitby, otázka ich genézy. Jazykovedné štúdie. X. Štolcov zborník (dialektológia) (Bratislava: Slovenská akadémia vied), s. 259 – 260. Ďalej len Povala.
  13. ↑ Povala, str. 261
  14. ↑ Lukoviny, str. 48
  15. ↑ Lukoviny, str. 55 – 56
  16. ↑ STANISLAV, Ján. Modlitby pri kázni zo Spišskej Kapituly. Jazykovedný sborník Slovenskej akadémie vied a umení (Bratislava: SAVU), 1950, roč. 4, s. 144.
  17. ↑ Spišské modlitby In: Zlatý fond denníka SME [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spišské_modlitby&oldid=7528428“