Stavebný odpad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stavebný odpad

Stavebné odpady a odpady z demolácie sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, udržiavacích prác, alebo úprave (rekonštrukcii) a odstraňovaní (demolácii) stavieb.[1] Tieto materiály sú zvyčajne ťažké materiály používané vo veľkých objemoch ako je betón, oceľ, drevo, asfalt a sadra. Stavebný odpad veľmi často obsahuje malé množstvo nebezpečných materiálov ako napríklad žiarovky, batérie a iné elektrické zariadenia, ktoré si vyžadujú likvidáciu iným spôsobom ako väčšina stavebného odpadu.[2]

Stavebný odpad má taktiež dôležitý podiel na celkovom množstve odpadov v spoločnosti. Podľa odhadov pripadá na jedného obyvateľa približne 0,6 až 1,0 ton stavebného odpadu.[1]

Rozdelenie stavebného odpadu[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdelenie je na základe vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z a MŽP ČR č. 381/2001 o stavebnom odpade a odpade z demolácii:[3]

Drobný stavebný odpad[upraviť | upraviť zdroj]

Drobný stavebný odpad

Drobný stavebný odpad je odpad zo stavebných prác, na ktorý nie je potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby. Zaraďujeme sem drobné úlomky zo zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc, keramiky, vrátane keramických zariaďovacích predmetov (umývadlá, toalety), zvyšky zeminy a kameniva, stavebné materiály obsahujúce škvaru, pórobetón a pod. Do tejto skupiny odpadu nepatrí stavebný odpad s obsahom nebezpečných látok (azbest, ortuť, PCB). Drobný stavebný odpad definuje § 80 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z.[5]

Recyklácia stavebného odpadu[upraviť | upraviť zdroj]

Za recyklovateľný odpad možno považovať všetko, čo sa dá zo vzniknutého stavebného odpadu využiť.[1] V súčasnosti funguje viacero liniek na spracovanie odpadov zo stavebníctva.[4] Je možné recyklovať mnohé prvky stavebného odpadu, napríklad sutinu možno rozdrviť a znovu použiť v stavebných projektoch.[6] Recyklované materiály vznikajú vhodnou kombináciou drvenia a trenia na frakcie s ohľadom na maximálne využitie v stavebnej výrobe.

Recyklát je výrobok, ktorý vznikol v procese spracovania stavebného odpadu. Až pretriedením podrveného stavebného odpadu vzniká kvalitný recyklát. Kvalitu recyklátov ovplyvňuje nielen samotná technológia, ale aj organizácia práce a celkový logistický systém chodu recyklačného zariadenia. Vhodnosť recyklátov na nové použitie v stavebníctve sa overuje pravidelným vykonávaním akreditovaných skúšok akreditovaným skúšobným laboratóriom, z hľadiska ochrany životného prostredia, ako aj z hľadiska ich použitia. Jednotlivé druhy recyklovaných materiálov sú plnohodnotnou cenovo výhodnou náhradou prírodných materiálov a majú široké uplatnenie – či už ako zásypové materiály, pri budovaní komunikácií, spevnených plôch, lesných ciest, protihlukových valov, úpravách terénu a pod.[1]

Recyklácia a opätovné použitie materiálu[upraviť | upraviť zdroj]

Zemina[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyčajne ide o prebytočnú zeminu z výkopov. Najčastejšie sú v nej zastúpené prírodné materiály – piesok, štrk, íl, hlina, kamene, skaly. Ak tieto materiály nie sú znečistené, dajú sa ďalej využiť ako klasický materiál získaný ťažbou. V prípade, že je zemina znečistená škodlivinami,  je potrebné s ňou nakladať ako s nebezpečným odpadom.[1]

Stavebná sutina a zmiešaný stavebný minerálny odpad[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavuje najväčšie percento spracovaného odpadu a zároveň širokú zmes stavebných látok. Významnú časť tvoria látky, ktoré majú schopnosť spájať iné sypké alebo kusové materiály a vytvárať pevný materiál, čiže hliny, asfalty, malty a pod. Zmiešaný stavebný odpad, ktorý vzniká pri rekonštrukciách alebo demoláciách objektov, je z hľadiska výroby recyklátov nevyhnutné dotriediť na ďalšie využitie vzniknutej suroviny v stavebnom priemysle. Drvený zmiešaný stavebný minerálny odpad sa môže použiť pri spevňovaní hrádzí, stavbe miestnych komunikácii, na zásypy a vyrovnávanie terénov a pod.[1]

Tehly[upraviť | upraviť zdroj]

Ich drvením je možné vyrábať tehlový recyklát, ktorý sa používa do cementových mált alebo na úpravy nestmelených povrchov vzoriek. Zmesový tehlový recyklát má veľmi dobré úžitkové vlastnosti. Tehlový recyklát so zrnitosťou do približne 80 mm frakcie 0 – 16 mm a 32 – 80 mm možno využiť na výrobu tehlobetónu.[1]

Odpady z demolácie ciest[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto odpady zahŕňajú napríklad asfalt, vzniká pri rekonštrukcii samotných komunikácií, rekonštrukciách a budovaní inžinierskych sietí pod vozovkami, likvidácií starých ciest a pod. Pri týchto činnostiach vznikajú dve skupiny odpadov a to z vrchnej vrstvy tvorenej prevažne živičných krytom a spodných vrstiev tvorených betónom. Je možné využiť živičné zmesi najmä pri výrobe novej zmesi v obaľovacích súpravách.[1]

Betón[upraviť | upraviť zdroj]

Odpadový betón sa získava pri búraní betónového krytu ciest, výstavbe ciest, realizácii výkopov pre rozvody, pri demoláciách a pod. Betónový recyklát je možné znovu využiť ako výplň do betónov, náhradu prírodného kameniva alebo ako podkladový betón do vzoriek, ako ochrannú vrstvu cestných komunikácii alebo železničných podložiek a pod.[1] Naopak prebytočný a zvyškový betón je obťažným odpadom, ktorý pokiaľ sa nespracuje, stvrdne a jeho likvidácia sa stáva príťažou. Betónový recyklát je vhodný ako náhrada za kamenivo pri výrobe betónov nižších tried, kde sa nekladú vysoké nároky na jeho kvalitu.[4]

Likvidácia a vplyv stavebného odpadu na životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

S uvážením všetkých frakcií stavebného odpadu je možné konštatovať, že opätovné využitie je reálne u takmer 90% stavebného odpadového materiálu. Napriek tomu sa v súčasnosti využíva len veľmi malá časť. Je nevyhnutné koncentrovať príslušné opatrenia, na predchádzanie a redukciu samotnej produkcie stavebného odpadu a na kontrolu jeho škodlivosti.[4]

Kompaktor na vrchu skládky

Niektoré určité zložky stavebného odpadu, ako napríklad sadrokartón, sú po uložení na skládku nebezpečné. Sadrokartón sa rozkladá na skládkach a uvoľňuje toxický plyn, sírovodík. Tradičným spôsobom likvidácie stavebného odpadu je jeho odosielanie na skládky. Odosielanie odpadu priamo na skládku spôsobuje veľa problémov:[6]

  • plytvanie prírodných zdrojov,
  • zvyšuje náklady na výstavbu, najmä proces dopravy,[6][7][8]
  • zaberá veľkú plochu pôdy,
  • spôsobuje znečistenie vody,
  • spôsobuje znečistenie ovzdušia,
  • vytvára nebezpečné riziká atď.[6][9]

Obmedzením vzniku odpadov, vrátane aj stavebného odpadu a ich lepšie využitie prostredníctvom recyklačných technológií, má za následok významné skutočnosti. Prvou skutočnosťou je ekologický prínos - recykláciou odpadov sa podstatne obmedzuje záťaž prostredia odpadmi a znižuje sa čerpanie prírodných zdrojov. Druhou pozitívnou skutočnosťou je ekonomický prínos - znižujú sa výrobné náklady na zabezpečenie prvotných surovinových zdrojov, šetria sa spracovateľské náklady a obmedzuje sa aj spotreba energie.[4]

Stratégie v oblasti stavebného odpadu[upraviť | upraviť zdroj]

Poplatky za odpadové hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Poplatky za odpadové hospodárstvo môžu znížiť množstvo stavebného odpadu.[6][10] V minulosti bolo viacero modelov týkajúcich sa poplatkov za odpadové hospodárstvo, ale boli subjektívne a chybné. V roku 2019 bola navrhovaná metóda štúdie, na optimalizáciu poplatku za nakladanie zo stavebným odpadom. Nový model rozširuje predchádzajúce modely.[6]

Európska únia[upraviť | upraviť zdroj]

V Európskej únii sa v súčasnosti kladie veľký dôraz na recykláciu stavebných materiálov. V protokole o nakladaní s odpadom zo stavebného a demolačného odpadu z roku 2016 zdôrazňujú výhody recyklácie nad rámec finančných ziskov, ako je vytváranie pracovných miest a obmedzenie skládkovania.[11]

Európska únia navrhuje použitie zdanenia na zníženie ekonomickej výhody skládok, aby sa vytvorila situácia, v ktorej sa recyklácia stane rozumnou voľbou z finančného hľadiska. Zahŕňa sa však skutočnosť, že daň by sa mala vzťahovať iba na recyklovateľné odpadové materiály. Zdaňovanie skládok je najúčinnejšie v Belgicku, Dánsku a Rakúsku, ktoré od zavedenia dane znížili objem skládkovania o viac ako 30%. Dánsko úspešne znížilo využívanie skládok o viac ako 80% a dosiahlo mieru recyklácie nad 60%. V Spojenom kráľovstve musia všetci pracovníci vykonávajúci stavebníctvo alebo likvidáciu stavebného odpadu zo zákona pracovať pre firmu registrovanú v CIS.[6][12]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

V recyklácii stavebného odpadu patrí Slovensko na predposlednom mieste v Európe. Na stavbách sa recykluje alebo znovu použije len niečo cez polovicu odpadov, čo je hlboko pod EÚ priemerom, ktorý je 82,2%. Úroveň recyklácie odpadu zo stavieb na Slovensku dokonca za posledné roky poklesla, preto môžeme očakávať reformu. Keďže Slovensko je dlhodobo na chvoste v miere recyklácie stavebných odpadov, hlavným cieľom zákona je zvýšiť potenciál obehovej ekonomiky v oblasti stavebného odpadu a sektoru stavebníctva.[13]

Ministerstvo životného prostredia SR predložilo do legislatívneho konania novelu zákona o odpadoch. Novela počíta s opätovným použitím stavebného odpadu z demolácie ako náhradu za iné materiály, pričom cieľom je, aby sa aspoň 70% takéhoto odpadu opätovne použilo. Platiť by mala od 30. júna 2022.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j Stavebný odpad, jeho likvidácia a možnosti ďalšieho využitia [online]. 2008-10-09, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  2. Construction and Demolition Materials [online]. CalRecycle Home Page, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. SLOV-LEX. 284/2001 Z.z. - Vyhláška Ministerstva životného pro... [online]. Slov-lex, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  4. a b c d e ŠENITKOVÁ, Ingrid; ŠTEVULOVÁ, Nadežda. Košice: Acta Montanistica Slovaca, 1998, [cit. 1998-04-14]. (Recyklácia v stavebníctve z pohľadu energetických úspor.) S. 318-322. Dostupné online.
  5. Drobný stavebný odpad [online]. [Cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g Construction waste. [s.l.] : [s.n.], 2021-06-27. Page Version ID: 1030655358. Dostupné online. (po anglicky)
  7. FORMOSO, Carlos T.; SOIBELMAN, Lucio; DE CESARE, Claudia. Material Waste in Building Industry: Main Causes and Prevention. Journal of Construction Engineering and Management, 2002-08, roč. 128, čís. 4, s. 316–325. Dostupné online [cit. 2022-04-18]. ISSN 0733-9364. DOI10.1061/(asce)0733-9364(2002)128:4(316). (EN)
  8. SHOOSHTARIAN, Salman; MAQSOOD, Tayyab; KHALFAN, Malik. Landfill Levy Imposition on Construction and Demolition Waste: Australian Stakeholders’ Perceptions. Sustainability, 2020-01, roč. 12, čís. 11, s. 4496. Dostupné online [cit. 2022-04-18]. ISSN 2071-1050. DOI10.3390/su12114496. (po anglicky)
  9. Construction Waste Management | WBDG - Whole Building Design Guide [online]. www.wbdg.org, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  10. POON, C. S.; YU, Ann T. W.; WONG, Agnes. Quantifying the Impact of Construction Waste Charging Scheme on Construction Waste Management in Hong Kong. Journal of Construction Engineering and Management, 2013-05-01, roč. 139, čís. 5, s. 466–479. Dostupné online [cit. 2022-04-18]. ISSN 1943-7862. DOI10.1061/(ASCE)CO.1943-7862.0000631. (EN)
  11. EU construction and demolition waste protocol [online]. ec.europa.eu, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Construction Industry Scheme (CIS) [online]. GOV.UK, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. JENČOVÁ, Irena. V recyklácii stavebného odpadu je Slovensko na chvoste Únie. Zmení to reforma [online]. euractiv.sk, 2022-02-10, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
  14. Novela zákona môže znížiť stavebný odpad o 70 percent [online]. 2022-01-26, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.