Wang Čchung
Wang Čchung čínsky filozof | |
čínska filozofia dynastia Chan | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 27 |
Úmrtie | asi 100 |
Dielo | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Wang Čchung (plné texty diel autora) |
Wang Čchung (multimediálne súbory na commons) | |
Wang Čchung alebo Wang Čchung-žen (čín. 王充, pchin-jin: Wáng Chōng alebo čín. 王仲任, pchin-jin: Wang Zhongren; * 27 – † asi 100) bol čínsky filozof počas vlády dynastie Chan.[1]
Je „obtiažne zaraditeľný do určitého myšlienkového systému“, „nebol viac konfuciánom než mohistom či taoistom“.[1] Jeho hlavné dielo je Lun-cheng.[2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Wang Čchung pochádzal z chudobnej rodiny[3] (jeho otec sa volal Wang Sung[4]), študoval na cisárskej akadémii v hlavnom meste Číny počas dynastie Chan – Luo-jangu.[5] Bol žiakom Pan Piaa.[1] Následne pôsobil ako nižší úradník v provinciách vtedajšej Číny.[5] Žil „skutočne v ústraní, takmer ako pustovník, alebo prinajmenšom dosť na okraji spoločnosti, hoci pravdepodobne skôr v dôsledku vývoja udalostí než z vlastného rozhodnutia.“[6] Neskôr bol znovu vymenovaný za úradníka, ale opäť sa postu vzdal. Jeho priateľ Sie I-wu doporučil jeho dielo panovníkovi, cisár Čang poslal ku Wangovi poslov, ale ten kvôli chorobe odmietol.[4] Asi v roku 100 zomrel v dôsledku choroby vo svojom domove.[3]
Životopisné informácie o ňom pochádzaju z 85. (záverečnej) kapitoly jeho diela Lun-cheng a z 79. kapitoly Chou Chan šu.[7]:227
Filozofia
[upraviť | upraviť zdroj]Zanechal po sebe dielo Lun-cheng[pozn 1] (论衡, pchin-jin: Lùn-héng, dosl. vyvážené skúmania alebo teórie vložené na váhu[6]:295), v 85 kapitolách[8].[5] Dielo bolo zostavené pravdepodobne v rokoch 70 – 80[2] či 82 – 83[5] a „môže byť považované v mnohých smeroch za encyklopedickú zbierku názorov a presvedčení čínskeho náboženstva, myslenia a folklóru.“[9] Prvý komentár k nemu vznikol až v 19. storočí.
Wang použil taoistický naturalizmus ako prostriedok na popretie predsudkov súdobej Číny[10]:151, pričom zdôrazňuje „naturalistický princíp spontánnosti, ktorý je tak významný v taoizme.“[10]:153 Jeho pohľad na dejiny je osobitý: „väčšina raných mysliteľov sa obracia k dejinám,aby hľadali podporu pre svojej učenie. Čo vedie k tomu, že vo všeobecnosti idealizujú minulosť a cenia si staré len preto, lebo je to staré.“ Wang toto videnie energicky popiera.[10]:158 V metodológii zastával názor, že každé učenie musí byť položené na vecných základoch. Každé svoje tvrdenie sa dôsledne snažil odôvodniť jasnými príkladmi.[10]:160 V úvahách o ľudskej povahe čerpal z teórií Meng-c’a a Sün-c’a a snažil sa harmonizovať ich tvrdenia.[10]:162 O údeli, ktorý považoval za externý faktor[10]:162 sa vyjadroval čiastočne vo všeobecne naturalistickom videní vesmíru, ale prikláňal sa k predestinačnému pohľadu na vec ľudského štastia či nešťastia[10]:164 a to aj v prípade štátov[10]:165. V tomto bode sa odlišoval od konfuciánskej školy (Meng-c’, Sün-c’) а aj od taoizmu (kniha Čuang-c’a).[10]:166
Celkovo
[upraviť | upraviť zdroj]Počas 20. storočia Wang Čchunga čínski aj západní historici považovali za „pozoruhodne originálneho materialistického mysliteľa skeptického štýlu“.[11][pozn 2]
Čínsky historik filozofie Feng Jou-lan je zdržanlivejší: „jeho myšlienky boli najmä deštruktívne než konštruktívne a ich vnútorná hodnota je menšia než niektorí učenci predpokladali.“[10]:151 Stále však platí, že Weng bol „nekonformný antiautoritár so schopnosťou jasne analytického rozumu, ktorý musel pôsobiť vo svojej dobe ako zjavenie.“[7]:226 Wangova povesť skeptika pochádza z „jeho prekvapujúcich útokov voči niektorým postavám čínskych dejín (napr. Konfucius, Meng-c’ a Mo-c’), jeho vyvráteniu bod po bode široko prijímaných povier a legiend (…) a jeho častému odsúdeniu mnohých nezmyslov predložených ako teórie súdobou ‚vulgárnou‘ [školou] žu.“[11]
Joseph Needham: „jeden z najväčších mužov svojho národa v ktoromkoľvek veku, ktorý je často, a nie neprimerane, nazývaný Lucretius Číny“[13]:368
Egon Bondy[14]:149 aj Oldřich Král[7]:226 o ňom píšu ako o najväčšom filozofovi Číny dynastie Chan.
Bondy: „…ako kritik, neúprosný kritik, britký polemik a ironik, nemal Wang Čhung severovného. Jeho dielo je okrem toho tak naplnené údajmi všetkého druhu, že musíme len obdivovať jeho obrovskú sčítanosť a jeho dobrú pamäť. Bolo veľká a trvalá škoda pre čínsku filozofiu, že podnety, ktoré priniesol tento úplne samorastlý a väčšinu života aj veľmi chudobný filozof, nevyužila.“[14]:153
Král: „…nepochybne patrí k najkritickejším duchom tejto a nielen tejto doby. Tento rodený skeptik a racionalista útočil na predsudkové, poverčivé a reliogiózne myslenie svojej doby, pričom sa opieral o prírodnú filozofiu taoizmu, teda toho taoizmu, ktorý sa v tej dobe už sám vyvíjal smerom k náboženskému mysticizmu.“[7]:226
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ V českom výbere pod názvom Kritická pojednání je dostupných 24 kapitol.
- ↑ Podobne v marxistickej historiografii.[12]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d WANG ČCHUNG. In: LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8. S. 406.
- ↑ a b LUN-CHENG. In: LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8. S. 223 – 224.
- ↑ a b SOMMER, Deborah. Wang Chong. In: The Encyclopedia of Confucianism. Ed. Xinzhong Yao. London : Routledge, 2013. 932 s. ISBN 978-0-415-51522-1. S. 629 – 630.
- ↑ a b Wang Chong. In: DE CRESPIGNY, Rafe. A Biographical Dictionary of Later Han to the Three Kingdoms (23 – 220 A.D.). Leiden; Boston : Brill, 2007. 1310 s. ISBN 978-90-04-15605-0. S. 806 – 807.
- ↑ a b c d NADEAU, Randall L. Wang Čchung (Wang Chong). In: Velké postavy východního myšlení : slovník myslitelů. Ed. Ian P. McGreal; preklad Jan Filipský et al. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 1998. 623 s. (Obzor; zv. 19.) ISBN 80-85190-93-1. S. 97 – 102.
- ↑ a b CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7.
- ↑ a b c d KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. (dot., upr. vyd.). Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X.
- ↑ NYLAN, Michael. Lun heng. In: The Encyclopedia of Confucianism. Ed. Xinzhong Yao. London : Routledge, 2013. 932 s. ISBN 978-0-415-51522-1. S. 404 – 406.
- ↑ POKORA, Timoteus; LOEWE, Michael. Lun heng 論衡. In: Early Chinese Texts : A Bibliographical Guide. Ed. Michael Loewe. [Berkeley, Calif.] : Society for the Study of Early China; Institute of East Asian Studies, 1993. 546 s. (Early China special monograph series; zv. 2.) ISBN 1-55729-043-1. S. 309 – 312.
- ↑ a b c d e f g h i j Fung Yu-lan. A History of Chinese Philosophy. Preklad Derk Bodde. Vol. II. The Period of Classical Learning (from the second century B.C. to the twentieth century A.D.). Princeton : Princeton University Press, 1953. 783 s.
- ↑ a b NYLAN, Michael. Wang Chong (Wang Ch’ung). In: Encyclopedia of Chinese Philosophy. Ed. Antonio S. Cua. New York : Routledge, 2003. 1020 s. ISBN 0-415-93913-5. S. 745 – 748.
- ↑ KAŽDAN, Alexander Petrovič. Náboženstvo a ateizmus v staroveku. Preklad Štefan Švagrovský. 1. vyd. Bratislava : Osveta, 1961. 277 s. (Malá moderná encyklopédia; zv. 12.) S. 123 – 125.
- ↑ NEEDHAM, Joseph; Wang Ling. Science and Civilisation in China. Vol. 2 : History of Scientific Thought. Cambridge : Cambridge University Press, © 1956. 722 s. ISBN 0-521-05800-7.
- ↑ a b BONDY, Egon. Čínská filosofie. Praha : Sdružení na podporu vydávání časopisů, 1993. 387 s. (Vokno.) ISBN 80-85239-22-1.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- STŘELEČEK, Jaromír. Čínská filosofie : stručný přehled. 1. vyd. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1969. 74 s. S. 47 – 48.
- KRÁL, Oldřich; STŘELEČEK, Jaromír. Úvod do čínské filosofie : historie a texty. Vyd. I. Zväzok I : čínská filosofie do příchodu buddhismu. Praha : Univerzita Karlova, 1971. 174 s. S. 151 – 152.
- History of Chinese Philosophy. Ed. Bo Mou. New York : Routledge, 2009. 631 s. ISBN 978-0-415-35688-6. S. 293 – 299.
- SŁUPSKI, Zbigniew; LOMOVÁ, Olga. Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury. 1. vyd. Diel II. – Dynastie Qin a Han. Praha : Karolinum, 2009. 190 s. ISBN 978-80-246-1727-5. S. 53 – 60.
Preklady
[upraviť | upraviť zdroj]- Wang Čchung. Kritická pojednání (Lun-cheng) : výbor z díla čínského filosofa 1. stol. n. l. Preklad Timoteus Pokora. Vyd. 1. Praha : Academia, 1971. 469 s. (Filosofická knihovna.) [úvodná štúdia + 24 kapitol z diela].
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- MCLEOD, Alexus. Philosophy in Han Dynasty China. In: Stanford Encyclopedia of Philosophy. Ed. Edward N. Zalta. [online] Stanford, CA : The Metaphysics Research Lab, Center for the Study of Language and Information (CSLI), Stanford University, 2022-1-3. ISSN 1095-5054. Dostupné online.
- Wang Čchung: Lidské velikášství je směšné na iDnes