Černosotenci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Prívrženci hnutia pochodujú ulicami Odesy, demonštrujúc lojalitu voči cárovi Mikulášovi II. krátko po tom, čo vydal tzv. Októbrový manifest, rok 1905.
Pochod černosotencov v roku 1907.

Černosotenci[1][2] (rus. черносотенцыčernosotenci) alebo Čierna stovka[3] (rus. Чёрная сотняČornaja sotnja) bolo krajne nacionalistické, monarchistické politické hnutie pôsobiace v Rusku v rokoch 1905 – 1917, pozostávajúce z prívržencov viacerých politických strán a združení, z ktorých mal ústrednú pozíciu Zväz ruského národa. Ako silní stúpenci vládnucej dynastie Romanovcov černosotenci oponovali zmierneniu autokratickej vlády v Rusku. Zastávali tiež šovinistickéantisemitské názory.[4][5] Černosotenci sa zgrupovávali najmä zo statkárov a majetnejších roľníkov, obchodníkov, úradníkov a inteligencie,[6] policajtov a pravoslávnych duchovných,[7] tzn. išlo o prvé lojalistické hnutie pozostávajúce zo zástupcov viacerých tried,[5] hoci medzi robotníkmi si našlo len malú podporu.[8]

Hnutie vzniklo v októbri 1905 ako reakcia na vypuknuvšiu revolúciu. Bolo aktívne najmä v období rokov 1906 – 1914, kedy s neoficiálnym súhlasom vlády podnikalo útoky proti rôznym revolučným skupinám a organizovalo alebo participovalo na pogromách proti Židom, hoci najhoršie pogromy prepukli ešte pred oficiálnym založením hnutia a boli výsledkom spontánnych zrážok medzi lojalistami a revolucionármi oslavujúcimi prijatie tzv. Októbrového manifestu. K najväčšiemu z nich došlo medzi 18. a 22. októbrom 1905 v Odese, kde v pogrome zomrelo najmenej 400 Židov a vyše 1 600 domov a budov patriacich Židom bolo vyrabovaných alebo zničených. Po roku 1905 začal Zväz ruského národa s organizovaním lokálnych oddielov (rus. дружиныdružiny), ktoré mali zastrašiť revolucionárov a bojovať proti revolučnej aktivite. Ak pogromy priamo neorganizovali, tak v spoločnosti vytvárali atmosféru, ktorá ich vypuknutie podnecovala a členovia oddielov sa ich zúčastňovali. Často tak konali s podporou miestnych úradov, hoci väčšina členov centrálnej vlády hľadela na aktivity oddielov s pochybami a nedôverou. Výnimkou bol samotný cár Mikuláš II., ktorý prijal čestné členstvo v organizácii.[5]

So súhlasom Alexandra Ivanoviča Dubrovina, jedného z lídrov Zväzu ruského národa, podnikli černosotenci tiež niekoľko atentátov na svojich politických oponentov. Najznámejšími boli atentáty na poslancov Štátnej dumy, konštitučných demokratov Michaila Jakovleviča Herzensteina (31. jún 1906) a Grigorija Borisoviča Iollosa (14. marec 1907). Obaja boli židovského pôvodu, avšak primárnym motívom atentátov bola ich politická príslušnosť.[5]

Zatiaľ čo Židom černostenci pripisovali zodpovednosť za všetky sociálne a politické problémy v Rusku a tvrdili o nich, že chcú demokratizáciou uviesť ruský národ do poroby,[5] nepriateľsky vystupovali aj voči ďalším neruským etnikám v ríši, ktoré pokladali za hlavných strojcov revolúcie. Vďaka výraznej nenávisti voči Poliakom si získali značnú podporu medzi roľníkmi na západe Ruska,[9] využívajúc tak ich resentiment voči poľským statkárom (napr. na Pravobrežnej Ukrajine).[10] UkrajincovBielorusov odmietali za samostatné národy a pokladali ich za súčasť ruského národa.[6]

Po februárovej revolúcii v roku 1917 organizácie černosotencov zanikli samé alebo boli rozpustené.[10]

V populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

V dystopickom románe Železná päta (1908), v ktorom Jack London podal marxistickú víziu o vzniku oligarchickej vlády v Spojených štátoch, sa hovorí o amerických černosotencoch („Black Hundreds“) ako o lojalistoch, ktorí potláčajú socialistickú opozíciu.[11]

Černosotenci sa objavujú aj v historickom románe Bernarda Malamuda The Fixer (1966) založenom na prípade Menahema Mendela Beilisa, židovského továrenského zamestnanca, ktorý bol v roku 1913 v Kyjeve neprávom odsúdený za rituálnu vraždu. V diele sa preto černosotenci objavujú niekoľkokrát. Protagonistom diela je kyjevský židovský opravár Jakov Bok („Yakov Bok“), ktorý sa po vzore Beilisa stane obeťou vykonštruovaného, protižidovského súdneho procesu.[12]

V historickom románe Edwarda Rutherfurda Russka (1991) je jedna z hlavných postáv (Dimitri Suvorin) napadnutá na ulici čiernosotencom pre svoj židovský pôvod a príslušnosť jeho otca k sociálnym demokratom.[13]

V tretej epizóde americkej historickej televíznej minisérie Roots: The Next Generations (1979), filmovej adaptácii historického románu Alexa Haleya Roots: The Saga of an American Family (1976), ktorá podáva fiktívny príbeh Haleyových predkov a rodiny od roku 1882 do 60. rokov 20. storočia, členovia Ku Klux Klanu vypália obchod s oblečením židovského obchodníka Goldsteina (stvárnený Jiřím Voskovcom). Ten poznamená, že členovia klanu sú amatérmi oproti cárovým černosotencom („Czar's Black One Hundred“).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. černosotenec. In: JAROŠOVÁ, Alexandra, ed.; BUZÁSSYOVÁ, Klára, ed. Slovník súčasného slovenského jazyka A-G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
  2. černosotenec. In PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka I a-k. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1959. 832 s. Dostupné online. S. 200.
  3. VEBER, Václav. Beilisova aféra - ruská hilsneriáda. In Pojar, Miloš (ed.). Hilsnerova aféra a česká společnost 1899 – 1999 : Sborník přednášek z konference na Univerzitě Karlově v Praze ve dnech 24. – 26. listopadu 1999. Praha : Židovské muzeum, 1999. ISBN 80-85608-28-6, s. 126.
  4. ŠAROVA, V. P. Pravoradikaľnaja ideologija v Rossii : istoki i prejemstvennosť. In Politicko-filosofiskij ježerodnik. Moskva : Institut filosofii RAN, 2008. Vypusk 4. S. 121.
  5. a b c d e KLIER, John D. Black Hundreds. In Levy, Richard S. (ed.). Antisemitism : A Historical Encyclopedia of Prejudice and Persecution. Volume 1: A–K. Santa Barbara, California; Denver, Colorado; Oxford : ABC-CLIO, 2005. ISBN 1-85109-439-3, p. 71.
  6. a b Black Hundreds. In KATCHANOVSKI, Ivan – KOHUT, Zenon E. – NEBESIO, Bohdan Y. – YURKEVICH, Myroslav. Historical Dictionary of Ukraine. 2nd ed. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth : The Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-7845-7, p. 46.
  7. Black Hundreds, Encyclopædia Britannica [online]. britannica.com, [cit. 2017-07-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. SURH, Gerald D. 1905 in St. Petersburg : Labor, Society, and Revolution. Stanford, California : Stanford University Press, 1989. ISBN 080476672X, p. 390.
  9. POLUNOV, Alexander. Russia in the Nineteenth Century : Autocracy, Reform, and Social Change, 1814–1914. Edited by Thomas C. Owen, Translated by Larissa G. Zakharova. London; New York, New York : Routledge, 2005. ISBN 0-7656-0671-2, p. 235.
  10. a b Black Hundreds. In KATCHANOVSKI, Ivan – KOHUT, Zenon E. – NEBESIO, Bohdan Y. – YURKEVICH, Myroslav. Historical Dictionary of Ukraine. 2nd ed. Lanham, Maryland; Toronto; Plymouth : The Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-7845-7, p. 47.
  11. LONDON, Jack. Železná päta. Překlad Jaroslav Bílý. [Praha] : Grimmus, 2011. ISBN 9788087461068.
  12. MALAMUD, Bernard. The Fixer. New York, New York : Atlantic Books, 2014. ISBN 1782393536.
  13. RUTHURFURD, Edward. Russka. New York, New York : Ballantine Books, [2005]. ISBN 1409039633, pp. 894-895.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]