Čičava (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Čičva)
Čičava
Čičva
zrúcanina hradu
Hrad Čičava
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Región Horný Zemplín (Zemplín)
Okres Vranov nad Topľou
Obec Sedliská
Pohorie Beskydské predhorie
Nadmorská výška 205 m n. m.
Súradnice 48°54′52″S 21°44′19″V / 48,91456°S 21,73868°V / 48.91456; 21.73868
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z miestnej časti Podčičva obce Sedliská po turistickej značke
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 89/1
 - dátum zápisu 23. 3. 1963
Poloha hradu Čičava na Slovensku
Poloha hradu Čičava na Slovensku
Poloha hradu Čičava v Prešovskom kraji
Poloha hradu Čičava v Prešovskom kraji
Wikimedia Commons: Čičava Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Rekonštrukcia a záchrana hradu prebieha od roku 2014, realizuje ju občianske združenie Pro futuro hradu Čičava
Rytina hradu Čičava z roku 1686 – autorom je Justus van den Nypoort

Čičava[2][3] alebo Čičva je zrúcanina hradu z 13. storočia stojaca na zalesnenom výbežku Beskydského predhoria v podcelku Mernícka pahorkatina, nad obcou Sedliská – miestna časť Podčičva. Nachádza sa južným smerom od vodnej nádrže Veľká Domaša v nadmorskej výške 205 m n. m.[4] Hrad poškodilo posledné Rákociho povstanie v roku 1711 a odvtedy je zrúcaninou.[5] Z hradného kopca sú ďaleké výhľady.

Hrad Čičava bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.[6]

Od roku 2014 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym združením Pro futuro hradu Čičva, ktoré je členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1270 sa prvýkrát spomína územie, kde dnes hrad stojí, ako Chichywa, v rámci donácie uhorského kráľa Štefana V. šľachticovi Reynoldovi, za verné služby a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska. Neskôr v roku 1316 je už prvýkrát spomínaný aj samotný hrad ako castrum Chychowa, Chychua. Jedná sa o listinu, ktorou magister Peter, pravdepodobne Reynoldov vnuk, odmenil Mikuláša Peresa, kastelána na hrade Čičava, majetkom Tuzsér za úspešnú obranu hradu. Podľa všetkého išlo o odrazenie útoku Petra, syna Petra Peteňa, zemplínskeho účastníka povstania proti kráľovi, pri ktorom kastelán Mikuláš stratil ľavú ruku a jeho brat Štefan i traja ďalší členovia hradnej posádky prišli o život.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad bol pravdepodobne postavený v rokoch 1309 – 1316 a stal sa strážnou pevnôstkou pri priesmyku „Poľská brána“ (Porta Polonica). Bol strediskom rozsiahleho panstva, ku ktorému patrilo viac než 60 obcí.

V roku 1527 bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu Zemplínskej stolice. V tom istom roku ho Ján Zápoľský dobyl a podpálil. Pri požiari zhorel i archív Zemplínskej stolice. Hrad však znovu opravili a zrenovovali.

V roku 1575 sa v neďalekom Vranove nad Topľou konala svadba Františka Nádašdyho s Alžbetou Bátoriovou. Súčasťou nevestinho vena bol aj hrad Čičava. V roku 1610 ho do vena dostala Alžbetina dcéra Katarína, ktorá sa vydala za Juraja Drugeta z Humenného. Týmto sa dostal hrad do rúk Drugetovcov, ktorí sa zaslúžili o jeho najväčší rozmach.[7]

V roku 1684 ho dobyli Tököliho vojská. V roku 1704 sa ho zmocnili vojská Františka II. Rákociho. Poškodené časti opravili a hrad zabezpečili. V rukách rákociovských povstalcov bol až do roku 1711, kedy sa rákociovský veliteľ gróf František Barkóci pridal na stranu cisárskych vojsk a vydal im hrad, ktorý dal cisársky generál Lauckena zbúrať.[8]

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je hrad od roku 2014 v rekonštrukcii, badateľné sú pokroky rekonštrukčných prác, ktoré robí občianske združenie Pro futuro hradu Čičva. Okolie hradu je vyčistené od náletových drevín a stromov a sprístupnené pre návštevníkov.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Na hrad je možné dostať sa pešo z mesta Vranov nad Topľou po modrej turistickej značke, ktorá začína pri železničnej a autobusovej stanici v meste a dovedie turistov k rázcestiu Dubina, odkiaľ sa pokračuje po zelenej turistickej značke na hrad. Možný je výstup aj z obce Benkovce po zelenej turistickej značke.

Najľahší je výstup z miestnej časti Podčičva obce Sedliská po zelenej turistickej značke.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

  • po značke z miestnej časti Podčičva obce Sedliská, trvanie: ↑ 0:20 h, ↓ 0:20 h
  • po značke z obce Benkovce, trvanie: ↑ 1:50 h, ↓ 1:45 h
  • po značke z mesta Vranov nad Topľou cez rázcestie Dubina, odtiaľ po značke na hrad, trvanie: ↑ 3:05 h, ↓ 3:05 h

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Hrady v okolí[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-27]. Dostupné online.
  2. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-31]. Dostupné online.
  3. MAGDOŠKO, Drahoslav. ČIČAVA. In: DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku : život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 280-282.
  4. Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
  5. KOLLÁR, Daniel; NEŠPOR, Jaroslav. Hrady – najkrajšie zrúcaniny. 1. vyd. Bratislava : DAJAMA, 2007. (Kultúrne Krásy Slovenska.) ISBN 978-80-89226-41-2.
  6. Register nehnuteľných NKP [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, [cit. 2016-04-26]. Dostupné online.
  7. ĎURIČ, Igor. Hrady Slovenska : Čičava [online]. 29.10.2004, [cit. 2014-07-14]. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
  8. Čičava (Pamiatky na Slovensku)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]