Čierťaž (vrch vo Veporských vrchoch, 1102 m)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierťaž
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Brezno, Detva
Obce Lom nad Rimavicou, Látky
Pohorie Veporské vrchy
Podcelok Sihlianska planina
Povodia Rimava, Ipeľ
Nadmorská výška 1 102,1 m n. m.
Súradnice 48°37′27″S 19°39′23″V / 48,6241°S 19,6565°V / 48.6241; 19.6565
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po a značke z Lomu nad Rimavicou
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Čierťaž[1] (1 102,1 m n. m.[2][3]) je vrch vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Lom nad Rimavicou, približne 10 km severovýchodne od Hriňovej.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Sihlianska planina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Brezno a Detva a zasahuje na katastrálne územie obce Lom nad Rimavicou a Látky.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaný Lom nad Rimavicou, Drábsko a Sihla, južne sa nachádzajú Látky a východne osady obce Kokava nad Rimavicou.[5][2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Čierťaž leží na juhu centrálnej časti Veporských vrchov, v hrebeni, vedúcom z Dlhého grúňa (1 061 m n. m.) južným a neskôr východným smerom na Drahovú (1 118 m n. m.). Severne sa nachádza Obrubovanec (1 020 m n. m.), Tlstý javor (1 068 m n. m.), Dlhý grúň (1 061 m n. m.) a Sedmák (1 004 m n. m.), východne Tri chotáre (1 141 m n. m.), Železná brána (1 164 m n. m.), Drahová (1 118 m n. m.) a Pálenica (938 m n. m.), južne Sokolovo (906 m n. m.), Bykovo (1 110 m n. m.) a Skalka (1 064 m n. m.) a západne Magura (911 m n. m.) a Pätina (994 m n. m.).[2] Na západnom úboči pramení rieka Ipeľ, ktorá odvodňuje južné svahy hrebeňa, voda zo severných odteká Rimavicou a jej prítokom Zálomka do rieky Rimavy. Vrcholom vedie červená turistická značka.[5]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Severnú časť hrebeňa pokrýva horská lúka[6], ktorá umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach je tak možné pozorovať okolité vrchy Veporských vrchov, Poľanu, Nízke Tatry, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Javorie, no tiež prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 81.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]