Šen-čou 9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Šen-čou ťiou chao)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Šen-čou 9
Údaje o misii
Názov misie: Šen-čou 9
COSPAR ID:2012-032A
Kozmická loď:Šen-čou
Nosná raketa:Čchang-čeng CZ-2F/G (výr. č. Y9)
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Ťiou-čchüan, Vnútorné Mongolsko (LA-4/SLS-1)
Štart: 16. jún 2012, 10:37:24,558 UTC
Pristátie: 29. jún 2012, 02:02:49 UTC
162 km severne od mesta Chöch chot vo Vnútornom Mongolsku
42°15′47.81″S 111°16′44.44″V / 42,2632806°S 111,2790111°V / 42.2632806; 111.2790111
Trvanie: 12 dní, 15 hodín, 25 minút, 24 sekúnd
Počet obehov:198
Apogeum:339 km
Perigeum:328 km
Doba obehu:91,20 minút
Inklinácia:42,78°
Cieľ spojenia:Tchien-kung 1
Spojenie:18. jún 2012, 06:07:04 UTC
Odpojenie:24. jún 2012, 03:11:59 UTC
Cieľ spojenia:Tchien-kung 1
Spojenie:24. jún 2012, 04:48:25 UTC
Odpojenie:28. jún 2012, 01:22 UTC
Hmotnosť:8 130 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Ťing Chaj-pcheng, Liou Wang a Liou Jang
Zľava doprava: Ťing Chaj-pcheng, Liou Wang a Liou Jang
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Šen-čou 8Šen-čou 10

Pozri aj Kozmonautický portál

Šen-čou 9 (čín. 神舟九号pchin-jin: Shén​zhōu jiǔ hàoŠen-čou ťiou chao; doslova: „Božská loď číslo deväť“) bol čínsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Šen-čou. Šen-čou 9 vyštartoval 16. júna 2012 a vyniesol do vesmíru trojčlennú posádku, ktorej veliteľom bol Ťing Chaj-pcheng (ako prvý čínsky kozmonaut absolvoval vtedy svoj druhý kozmický let). Ďalšími členmi posádky boli Liou Wang a prvá čínska kozmonautka Liou Jang. Hlavným cieľom letu bolo uskutočniť prvé čínske pilotované spojenie s orbitálnou ministanicou Tchien-kung 1, vypustenou do kozmu v septembri 2011. Kozmonauti na stanici pracovali približne 10 dní.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Misii Šen-čou 9 predchádzal bezpilotný let Šen-čou 8, pri ktorom došlo v novembri 2011 k experimentálnemu spojeniu s prvou čínskou kozmickou stanicou Tchien-kung 1. Ďalšia misia už mala uskutočniť pilotované spojenie a následný pobyt posádky na stanici.

Kozmonautku Liou Jang charakterizovali štátne médiá ako patriotku. „Musím toho vo vesmíre veľa stihnúť,“ vyjadrila sa pred štartom Liouová. „Povediem si o svojom pobyte i práci vo vesmíre dôkladné záznamy, ktoré potom budem zdieľať s verejnosťou, vedcami aj budúcimi taikonautmi.“ Ďalej uviedla, že sa na svoju cestu naozaj teší: „Predtým som bola pilotka a lietala som na oblohe, teraz ako taikonautka poletím dokonca do vesmíru. Je to vyššie a ďalej. Napriek tomu som pripravená a viem, že musím splniť úlohu, ktorú mám pred sebou. Teším sa ale tiež na to jedinečné prostredie a výhľad, kedy budem môcť obdivovať krásu Zeme a môj krásny domov.“[1]

Kresba stanice Tchien-kung 1 (vľavo) s pripojenou kozmickou loďou Šen-čou (vpravo)

Šen-čou 9 úspešne vyštartoval v sobotu navečer 16. júna 2012 o 18:37:24,558 miestneho času (10:37:24,558 svetového času) pomocou nosnej rakety Čchang-čeng CZ-2F/G z kozmodrómu Ťiou-čchüan v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko. Zaujímavosťou je, že štart tejto misie sa uskutočnil presne v deň 49. výročia štartu sovietskej kozmickej lode Vostok 6, na palube ktorej sa Valentina Tereškovová stala prvou ženou vo vesmíre. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Približne 11 minút po štarte bola loď na počiatočnej dráhe vo výške 199 – 332 km a začala vykonávať orbitálne manévre, ktoré ju približovali ku stanici Tchien-kung 1.[1][2]

K spojeniu so stanicou došlo 18. júna o 06:07:04 UTC. Spojenie prebiehalo podľa plánu v automatickom režime za kontroly kozmonautov a riadiaceho strediska v Pekingu. Kozmická loď sa k modulu približovala rýchlosťou asi 20,5 cm/s. Po spojení museli kozmonauti najskôr otvoriť poklop, ktorý viedol do prístupového tunela s priemerom 79 cm. O 09:22 UTC otvorili prielez a vstúpili na palubu stanice. Z bezpečnostných dôvodov boli v skafandroch. Prvým bol veliteľ lode Ťing Chaj-pcheng. Po ňom na stanicu vliezol druhý mužský člen posádky Liou Wang a o niekoľko minút neskôr aj kozmonautka Liou Jang. Stanica bola aj po takmer deviatich mesiacoch v kozme v dobrom stave a fungovala podľa očakávania. V následné dni sa posádka venovala hlavne vedeckým a lekárskym experimentom. Skúmal sa tiež vplyv stavu beztiaže na biorytmy a pracovný výkon ľudí. Zaujímavosťou je, že kozmická stanica bola prispôsobená aj na pobyt ženy na jej palube. „Hoci modul má vnútornú rozlohu 15 metrov kubických, Liou Jang bude mať vlastnú toaletu a zvukotesnú spálňu, ktorá by mala prispieť k ochrane jej súkromia,“ uviedol Pchang Č’-chao, výskumný pracovník čínskej akadémie vesmírnych technológií. „Bude sa môcť tiež umývať špongiou a bude mať k dispozícii väčší prídel vody ako jej mužskí kolegovia. Dokonca si do kozmu mohla vziať nejaké špeciálne kozmetické prípravky,“ dodal.[1][2]

„Počas výcviku sme vykonali cez 1 500 simulácií, takže sme si potrebné techniky a zručnosti dokonale osvojili. Čína má prvotriedne technológie aj taikonautov, a preto som si istý, že spojenie zvládneme,“ tvrdil pred manuálnym spojením so stanicou operátor Liou Wang. Dňa 24. júna o 03:11:59 UTC sa loď Šen-čou 9 odpojila od stanice a vzdialila sa od nej asi na 300 metrov. Po následnom opätovnom automatickom priblížení na 140 metrov prevzal riadenie lode Liou Wang a prvýkrát otestoval plne pilotované spojenie so stanicou, ku ktorému došlo o 04:48:25 UTC a posádka sa následne vrátila na palubu stanice. Manéver opäť naživo vysielala aj čínska televízia.[1][2]

Kozmonauti potom ešte pracovali na stanici do 28. júna, kedy sa o 01:22 UTC od nej už definitívne odpojili, ale ešte zostali na obežnej dráhe. Návratový modul kozmickej lode Šen-čou 9 v poriadku pristál 29. júna o 02:02:49 UTC (10:02:49 miestneho času) v stepi Vnútorného Mongolska. Miesto pristátia sa nachádzalo 162 km severne od mesta Chöch chot. Kabína pri dopade na zem vyniesla do vzduchu mračno prachu a zostala ležať na boku. Zhruba hodinu po pristátí trojicu kozmonautov vyniesli z modulu. Všetci traja sa zdali byť v poriadku, usmievali sa a mávali do televíznych kamier. „Tchien-kung 1, náš domov vo vesmíre, bol pohodlný a príjemný. Som hrdá na svoju krajinu,“ povedala v televíznom rozhovore po pristátí 33-ročná dôstojníčka letectva Liou Jang. Let Šen-čou 9 pochválil aj čínsky premiér Wen Ťia-pao, podľa ktorého sa podarilo dosiahnuť významný pokrok v kozmickom programe. Dňa 30. júna bol návratový modul prepravený do Pekingu. Rovnako ako pri predchádzajúcich letoch zostal orbitálny modul po oddelení od návratového a servisného modulu ešte na obežnej dráhe.[1][2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Šen-čou 9 [online]. kosmonautika.cz, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  2. a b c d MEK - Shenzhou-9 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šen-čou 9

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Šen-čou 8
Program Šen-čou Nasledujúca misia:
Šen-čou 10