Šen-čou 5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Šen-čou 5
Znak misie
Shenzhou 5 insignia.PNG
Údaje o misii
Názov misie: Šen-čou 5
Kozmická loď:Šen-čou
Nosná raketa:Čchang-čeng CZ-2F (výr. č. Y5)
Posádka:1
Kozmodróm (rampa):Ťiou-čchüan, Vnútorné Mongolsko (LA-4/SLS-1)
Štart: 15. október 2003, 01:00:03,497 UTC
Pristátie: 15. október 2003, 22:22:48 UTC
157 km severne od mesta Chöch chot vo Vnútornom Mongolsku
42°14′36″S 111°29′36″V / 42,24333°S 111,49333°V / 42.24333; 111.49333
Trvanie: 21 hodín, 22 minút, 45 sekúnd
Počet obehov:14
Apogeum:338 km
Perigeum:331 km
Doba obehu:91,22 minút
Inklinácia:42,42°
Hmotnosť:7 790 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Jang Li-wej
Jang Li-wej
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Šen-čou 4Shenzhou 6 mission patch.svg Šen-čou 6

Pozri aj Kozmonautický portál

Šen-čou 5 (čín. 神舟五号pchin-jin: Shénzhōu wǔ hàoŠen-čou wu chao; doslova: „Božská loď číslo päť“) bol prvý čínsky pilotovaný kozmický let a zároveň prvý let do vesmíru s ľudskou posádkou v rámci programu Šen-čou. Šen-čou 5 vyštartoval 15. októbra 2003 a vyniesol do vesmíru prvého čínskeho kozmonauta (taikonauta) menom Jang Li-wej. Čína sa vďaka tomuto letu stala po Rusku (ZSSR) a USA len treťou krajinou na svete, ktorá dokázala uskutočniť pilotovaný orbitálny kozmický let vlastnou kozmickou loďou a nosnou raketou.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Druhá záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]

Prvý pilotovaný let čínskej kozmickej lode Šen-čou bol vyvrcholením Projektu 921, ktorý začal v roku 1992. Letu Šen-čou 5 predchádzali štyri úspešné nepilotované skúšobné lety.[1]

„Hlboko v rozsiahlej a prevažne neobývanej púšti Gobi čaká štartovacia základňa na prvý vesmírny pilotovaný let v histórii krajiny,“ slávnostne oznamuje pred letom agentúra Nová Čína. Opísala tiež, ako ulice lemujú lampy v tvare rakiet a vesmírnych korábov. Podľa jej tvrdenia kozmodróm Ťiou-čchüan zmenil púšť, v ktorej bol vybudovaný, „v ekologicky prívetivé miesto, kde sa kvetinám, tráve a iným rastlinám darí aj neskoro na jeseň.“[2]

Štart, pri ktorom bol osobne prítomný aj čínsky prezident Chu Ťin-tchao a ďalší vysokí predstavitelia krajiny, sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. Súkromné autá mieriace po jedinej ceste ku kozmodrómu v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko boli nemilosrdne vracané späť. Na mieste bolo tiež zakázané používať mobilné telefóny. Prístup na kozmodróm mali len vybraní čínski novinári. Čínska televízia dokonca zrušila priamy prenos z obavy pred prípadným zlyhaním. „Svoju vlasť nesklamem. Všetky úkony budem plniť s úplnou sústredenosťou. A získam poctu pre ľudovú oslobodzovaciu armádu a pre čínsky ľud,“ vlastenecky vyhlásil pred štartom podplukovník Jang Li-wej. Pred odletom sa ho psychológ spýtal: „Premýšľal si o tom, ako sa budeš cítiť pri lete?“ Jang s úsmevom odpovedal: „Budem uvoľnenejší než pri tréningu a zostanem pokojný.“[2]

Šen-čou 5 úspešne vyštartoval v stredu ráno 15. októbra 2003 o 09:00:03,497 miestneho času (01:00:03,497 svetového času) pomocou nosnej rakety Čchang-čeng CZ-2F. Vzlet rakety a navedenie lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Jang Li-wej sa vo svojej knihe spomienok s názvom Deväť poschodí medzi nebom a zemou okrem iného zmienil, že tlak počas štartu bol tak veľký, že si myslel, že zomrie. „Prišlo mi, že všetky moje orgány sú rozdrvené. Vydržať to nebolo jednoduché a dokonca som si pomyslel, že to môže byť môj koniec.“[2] Po úspešnom štarte čínska televízia prerušila vysielanie a uviedla, že čínsky taikonaut (kozmonaut) je vo vesmíre. Približne 10 minút po štarte bola loď na počiatočnej dráhe vo výške 196 – 326 km.[3]

Zhruba pol hodinu po štarte nadviazala s kozmickou loďou spojenie sledovacia loď Jüan Wang v južnom Tichom oceáne. Kozmonaut tak mohol nadviazať hlasové spojenie s riadiacim strediskom. Približne o pol hodinu neskôr dostal po skončení kontroly tlaku v obytných priestoroch lode súhlas s otvorením priezoru prilby. O ďalšiu pol hodinu nadviazal spojenie s pozemnou stanicou Kcha-š’, dal si dole rukavice a odpútal si nohy. Potom obedoval tradičné čínske jedlo (ryžový puding ôsmich cenností, pikantné rybie mäso, kurča kung-pao, bylinkový čaj).[pozn. 1] Po jedle nasledoval asi trojhodinový odpočinok.[3]

O 07:54 UTC kozmonaut vykonal korekciu dráhy na takmer kruhovú vo výške 331 – 338 km. Manéver sledovala loď Jüan Wang v južnom Tichom oceáne. O 09:26 UTC s kozmonautom hovoril čínsky minister obrany Cchao Kang-čchuan. Potom sa uskutočnil priamy televízny prenos, počas ktorého Jang Li-wej ukázal čínsku štátnu vlajku a vlajku OSN. Pozdravil tiež obyvateľov celého sveta, kolegov kozmonautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici, občanov Číny vrátane Hongkongu a Macaa, ako aj obyvateľov Taiwanu i Číňanov v zahraničí. Neskôr uskutočnil aj rozhovor s manželkou a synom. O 15:08 UTC sa uložil na odpočinok a okolo 15:32 UTC zavrel oči a vzápätí zaspal.[1][3]

Zobudil sa o 17:18 UTC a zhruba o hodinu a pol neskôr obnovil hlasové spojenie s riadiacim strediskom a preveril hermetickosť skafandra. O 19:59 UTC bol v kabíne znížený tlak a o 20 minút neskôr loď začala posledný, čiže 14. oblet okolo Zeme. Kozmonaut sa začal pripravovať na pristátie. Počas preletu nad južným Atlantikom mu sledovacia loď Jüan Wang 3 odovzdala údaje o orientácii lode pre brzdiaci manéver a veľkosti brzdiaceho impulzu. O 21:36 UTC došlo k oddeleniu orbitálneho modulu, ktorý následne zostal na obežnej dráhe ešte niekoľko nasledujúcich mesiacov, a o dve minúty tak mohol začať brzdiaci manéver. Potom kozmonaut potvrdil jeho úspešný priebeh. O 21:59 UTC sa tak mohol oddeliť servisný modul. Návratový modul s kozmonautom vtedy preletel hranice Číny a vstúpil do horných vrstiev atmosféry. O štyri minúty neskôr bolo rádiové spojenie s kabínou prerušené vplyvom ionizácie vzduchu v rázovej vlne. K obnoveniu spojenia s návratovým modulom došlo o 22:06 UTC a vzápätí vrtuľník vyhľadávacej služby zameral vysielanie kabíny, ktorá následne začala vlastnú pristávaciu sekvenciu. Najprv sa otvoril stabilizačný padák, potom bol odhodený už nepotrebný tepelný štít a napokon sa otvoril hlavný padák.[1][3]

Návratový modul kozmickej lode Šen-čou 5 úspešne pristál 15. októbra o 22:22:48 UTC (16. októbra o 06:22:48 miestneho času) v stepi Vnútorného Mongolska. Miesto pristátia sa nachádzalo 4,8 km od plánovanej oblasti a 157 km severne od mesta Chöch chot. Po kabíne s kozmonautom pátralo päť vrtuľníkov a štrnásť vozidiel. Podľa pôvodných správ mal byť Jang Li-wej vyzbrojený nožmi a snáď aj strelnou zbraňou na ochranu pred divou zverou a inými hrozbami číhajúcimi v stepiach Vnútorného Mongolska.[2] Už dve minúty po pristátí zahliadla návratový modul na zemi posádka jedného z vrtuľníkov vyhľadávacej služby. Pozemný vyhľadávací tím č. 3 potom s kozmonautom nadviazal hlasové spojenie. Čínsky premiér Wen Ťia-pao mu pogratuloval k úspešnému letu a pristátiu. O chvíľu v blízkosti návratového modulu pristál vrtuľník a technici otvorili vstupný prielez do kabíny. Kozmonaut ju opustil bez cudzej pomoci, hoci podľa televíznych záberov pôsobil trochu malátne.[2] Podstúpil krátku lekársku prehliadku, ktorá konštatovala jeho dobrý zdravotný stav. „Vesmírna loď fungovala dobre,“ komentoval let Jang Li-wej. „Cítim sa veľmi dobre a som hrdý na svoju vlasť,“ dodal.[2] Okolo 08:00 miestneho času Jang Li-wej odletel vrtuľníkom do Pekingu. Po pristátí na vojenskom letisku na západnom okraji mesta ho privítali minister obrany Cchao Kang-čchuan, Li Ťi-naj, hlavný vedúci prvého čínskeho pilotovaného kozmického letu a riaditeľ odboru vyzbrojovania Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, a politický komisár hlavného zbrojného oddelenia armády Čch’ Wan-čchun. Návratový modul bol potom dopravený do výskumného ústavu v Pekingu k poletovému preskúmaniu.[1][3]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Jang Li-wej sa vo svojej autobiografii Deväť poschodí medzi nebom a zemou vyjadril aj ku kozmickej strave čínskych kozmonautov. „Mnoho mojich priateľov sa zaujíma o to, čo (vo vesmíre) jeme a myslia si, že kozmonauti jedia samé drahé delikatesy, ako sú žraločie plutvy alebo ušne,“ uvádza v knihe podľa The Daily Telegraph. „V skutočnosti jeme úplne obyčajné jedlá, na ktorých nie je nič tajného.“ Potom vymenováva pochutiny, ktoré majú čínski kozmonauti k dispozícii na palube – dusené kuracie, rybu a psie mäso z Chua-ťiangu v provincii Kuang-tung, ktoré je preslávené svojou nutričnou hodnotou. V južnej Číne dokonca existuje príslovie: „Pes z Chua-ťiangu je lepší pre zdravie ako ženšen.“ Jang Li-wej dodáva, že zloženie stravy pre kozmonautov bolo upravené čínskymi expertmi na výživu a jednotlivé chody dodali najlepší dodávatelia v Pekingu. Konzumácia psieho mäsa je rozšírená v severnej Číne, kde ľudia veria, že im pomáha prekonať zimu. Menu, ktoré opisoval Jang Li-wej, sa jedlo aj pri misii Šen-čou 7 v roku 2008, pri ktorej čínski kozmonauti prvýkrát uskutočnili výstup do otvoreného vesmíru. Informácia o konzumácii psieho mäsa čínskymi kozmonautmi pobúrila niektorých ochrancov zvierat. Jill Robinsonová, zakladateľka organizácie Animals Asia Foundation, napríklad prvého čínskeho kozmonauta kritizovala za to, že dáva zlý príklad. „Jang Li-wej je vzorom pre mnoho ľudí a je jedným z najväčších čínskych hrdinov,“ povedala. „Dúfame, že raz označia za hrdinov aj psov: hľadali preživších po zemetrasení a chránili ľudí počas olympijských hier. Zaslúžia si viac ako toto.“[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d MEK - SZ-5 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g Šen-čou 5 [online]. kosmonautika.cz, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
  3. a b c d e VÍTEK, Antonín. 2003-045A - SZ-5 [online]. lib.cas.cz, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šen-čou 5

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]


Predchádzajúca misia:
Šen-čou 4
Program Šen-čou Nasledujúca misia:
Šen-čou 6