Šen-čou 6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Šen-čou 6
Údaje o misii
Názov misie: Šen-čou 6
COSPAR ID:2005-040A
Kozmická loď:Šen-čou
Nosná raketa:Čchang-čeng CZ-2F (výr. č. Y6)
Posádka:2
Kozmodróm (rampa):Ťiou-čchüan, Vnútorné Mongolsko (LA-4/SLS-1)
Štart: 12. október 2005, 01:00:03,583 UTC
Pristátie: 16. október 2005, 20:32:50 UTC
171 km severne od mesta Chöch chot vo Vnútornom Mongolsku
42°21′58″S 111°25′52″V / 42,36611°S 111,43111°V / 42.36611; 111.43111
Trvanie: 4 dni, 19 hodín, 32 minút, 46 sekúnd
Počet obehov:76
Apogeum:338 km
Perigeum:331 km
Doba obehu:91,22 minút
Inklinácia:42,41°
Hmotnosť:8 040 kg (kozmická loď pri štarte)
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Šen-čou 5Šen-čou 7

Šen-čou 6 (čín. 神舟六号pchin-jin: Shénzhōu lìu hàoŠen-čou liou chao; doslova: „Božská loď číslo šesť“) bol druhý čínsky pilotovaný kozmický let a zároveň druhý let do vesmíru s ľudskou posádkou v rámci programu Šen-čou. Išlo tiež o prvý čínsky viacdňový kozmický let s viacčlennou posádkou. Šen-čou 6 vyštartoval 12. októbra 2005 a vyniesol do vesmíru dvoch čínskych kozmonautov menom Fej Ťün-lung a Nie Chaj-šeng, ktorí na obežnej dráhe strávili takmer päť dní.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmická loď Šen-čou 6 bola vzhľadovo a rozmerovo rovnaká ako predchádzajúca Šen-čou 5 s tým, že vnútorné usporiadanie bolo optimalizované pre let viacerých osôb na viac dní (zmeny v klimatizačnom a hygienickom systéme). Došlo tiež k zníženiu hmotnosti konštrukcie, zvýšeniu spoľahlivosti a zabezpečeniu dostatočného príkonu energie a pridalo sa ďalšie užitočné zaťaženie pre experimenty na obežnej dráhe.[1]

Šen-čou 6 úspešne vyštartoval v stredu ráno 12. októbra 2005 o 09:00:03,583 miestneho času (01:00:03,583 svetového času) pomocou nosnej rakety Čchang-čeng CZ-2F z kozmodrómu Ťiou-čchüan v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko. Vzlet rakety a navedenie lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. Približne 10 minút po štarte bola loď na počiatočnej dráhe vo výške 200 – 350 km a kozmonauti Fej Ťün-lung a Nie Chaj-šeng nadviazali spojenie so sledovacou loďou v Čínskom mori. Po vyše dvoch hodinách od štartu si dali prvé jedlo na palube. O 07:54:45 UTC vykonali korekciu obežnej dráhy pre navedenie na pracovnú dráhu. Potom sa uskutočnila kontrola tlaku v orbitálnom module a začali prípravy na otvorenie prielezu medzi návratovým a orbitálnym modulom, k čomu došlo o 09:29 UTC. Veliteľ Fej Ťün-lung vstúpil za asistencie operátora Nie Chaj-šenga do orbitálneho modulu, kde si veliteľ vyzliekol skafander a o 10:30 UTC si Nie Chaj-šeng v návratovom module tiež dal dole skafander. O 11:59 UTC sa Fej Ťün-lung vracia späť do návratového modulu a Nie Chaj-šeng prechádza do orbitálnej sekcie. O hodinu a pol neskôr boli obaja kozmonauti opäť v návratovom module a uskutočnili rozhovor so svojimi rodinami. Potom si Fej Ťün-lung šiel odpočinúť do orbitálneho modulu. O 20:16 UTC sa vrátil späť. Nie Chaj-šeng si krátko pred 22:00 UTC znova vyzliekol skafander a tiež si šiel odpočinúť do orbitálneho modulu.[2]

Dňa 13. októbra o 05:05 UTC Nie Chaj-šeng ukončil svoj odpočinok a Fej Ťün-lung prišiel za ním do orbitálneho modulu. Následne kozmonauti zisťovali vplyv ich pohybov na stabilitu lode a úroveň mikrogravitácie v nej. Zistilo sa, že vplyv ich pohybov má na stabilitu lode len malý efekt. Okolo 11:00 UTC sa Fej Ťün-lung v orbitálnom module uložil na zhruba 7,5 hodinový odpočinok. O 21:56 UTC posádka vykonala korekciu dráhy.[2]

V priebehu 15. októbra posádka obstarávala digitálne snímky solárnych panelov kozmickej lode a odoslala ich na Zem. V ten deň s nimi hovoril aj čínsky prezident Chu Ťin-tchao. Detailnejší harmonogram letu a ani ďalšie experimenty uskutočnené na palube neboli zverejnené, a tak sa predpokladá, že časť misie súvisela s vojenským programom.[2]

Dňa 16. októbra o 12:00 UTC kozmonauti pozdravili rôzne národnosti vo svojej vlasti a tiež obyvateľov Hongkongu, Macaa a Taiwanu. O necelé dve hodiny začali s prípravami na pristátie. Okolo 15:30 UTC bol hermeticky uzavretý prielez medzi orbitálnym a návratovým modulom. Zároveň vykonali kontrolu hermetickosti prielezu. O 19:42 UTC kozmonauti nadviazali spojenie so sledovacou loďou Jüan Wang 3, pričom kozmická loď Šen-čou vzápätí zaujala orientáciu pre oddelenie orbitálneho modulu. Po jeho oddelení (zostal na obežnej dráhe ešte niekoľko mesiacov) sa loď orientovala pre brzdiaci manéver, ktorý prebehol bez problémov. Potom sa už mohol oddeliť servisný modul a posádka nadviazala spojenie s pozemnou stanicou Kchaj-š’. O 20:13 UTC návratový modul s kozmonautmi vstúpil do horných vrstiev atmosféry a došlo k prerušeniu spojenia s kabínou vplyvom ionizácie vzduchu v rázovej vlne. O šesť minút neskôr sa najprv otvoril stabilizačný padák, potom bol odhodený už nepotrebný tepelný štít a napokon sa otvoril hlavný padák. Medzitým posádka jedného z vrtuľníkov vyhľadávacej služby nadviazala vizuálny kontakt s vracajúcou sa kabínou.[2]

Návratový modul kozmickej lode Šen-čou 6 v poriadku pristál 16. októbra o 20:32:50 UTC (17. októbra o 04:32:50 miestneho času) v stepi Vnútorného Mongolska. Miesto pristátia sa nachádzalo približne 1 km od plánovaného bodu a 171 km severne od mesta Chöch chot. Zhruba pol hodinu po pristátí bol otvorený horný prielez návratového modulu a o ďalšiu pol hodinu z neho kozmonauti vystúpili.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MEK - Shenzhou-6 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.
  2. a b c d e VÍTEK, Antonín. 2005-040A - SZ-6 [online]. lib.cas.cz, [cit. 2020-10-16]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šen-čou 6

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Šen-čou 5
Program Šen-čou Nasledujúca misia:
Šen-čou 7