Stredová súmernosť: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ko:점대칭 |
|||
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
Stredová súmernosť s pevne daným stredom je sama sebe [[inverzné zobrazenie|inverzným zobrazením]]. Zložením dvoch stredových súmerností s rovnakým stredom vzniká [[Identita (matematika)|identita]]. |
Stredová súmernosť s pevne daným stredom je sama sebe [[inverzné zobrazenie|inverzným zobrazením]]. Zložením dvoch stredových súmerností s rovnakým stredom vzniká [[Identita (matematika)|identita]]. |
||
Okrem vzdialeností |
Okrem vzdialeností nezachováva stredová súmernosť v rovine i orientáciu - pokiaľ bolo poradie vrcholov v [[trojuholník]]u v smere hodinových ručičiek, potom poradie ich obrazov v stredovej súmernosti je opäť v smere hodinových ručičiek (čo napr. neplatí pre [[osová súmernosť|osovú súmernosť]]). |
||
Stredová súmernosť so stredom v bode <math>S</math> je v rovine zhodná s [[rotácia (geometria)|otočením]] o 180 stupňov podľa stredu <math>S</math>. V priestore, nemá zmysel hovoriť o otočení okolo bodu, ale iba okolo osi. |
Stredová súmernosť so stredom v bode <math>S</math> je v rovine zhodná s [[rotácia (geometria)|otočením]] o 180 stupňov podľa stredu <math>S</math>. V priestore, nemá zmysel hovoriť o otočení okolo bodu, ale iba okolo osi. |
Verzia z 22:00, 11. apríl 2011
Stredová súmernosť alebo zrkadlový obraz určený bodom S, je také zhodné zobrazenie v rovine, alebo v trojrozmernom priestore, ktoré bodu S (nazývanému stred zobrazenia) priradí ten istý bod, a k bodu A ktorý neleží v bode S priradí bod A’, pričom zároveň platí: vzdialenosť [A,S]=[A’,S] a úsečka [A,A’] leží na priamke prechádzajúcej bodom S. Stredová súmernosť je typ geometrického zobrazenia. Stredová súmernosť zachováva vzdialenosti a uhly, jedná sa teda o jedno zo zhodných zobrazení v rovine (alebo priestore).
Definícia
Stredová súmernosť priamky, roviny alebo priestoru so stredom v bode (tzv. stred súmernosti) je také zobrazenie, ktoré zobrazuje stred na seba samého a bod rôzny od na bod , ktorý sa nachádza na polopriamke opačnej k v rovnakej vzdialenosti od ako bod (čiže pre neho platí ).
Objekt (či už na priamke, v rovine alebo v priestore) označujeme za stredovo súmerný, pokiaľ je v nejakej stredovej súmernosti obrazom samého seba. Stred tejto stredovej súmernosti potom nazývame stredom súmernosti objektu.
Príklady
- Úsečka alebo zjednotenie dvoch úsečiek rovnakej dĺžky je príkladom stredovo súmerných objektov na priamke.
- Oproti tomu žiadna polpriamka nie je na priamke stredovo súmerná.
- Obdĺžnik, štvorec, kosoštvorec, pravidelný šesťuholník a kruh sú príkladmi stredovo súmerných geometrických útvarov v rovine.
- Oproti tomu žiaden mnohouholník s nepárnym počtom vrcholov (napr. trojuholník) nie je stredovo súmerný.
- Hyperbola a elipsa sú stredovo súmerné rovinné útvary, ale parabola stredovo súmerná nie je.
- Kocka, guľa, valec sú stredovo súmerné geometrické objekty v priestore.
Vlastnosti
Stredová súmernosť s pevne daným stredom je sama sebe inverzným zobrazením. Zložením dvoch stredových súmerností s rovnakým stredom vzniká identita.
Okrem vzdialeností nezachováva stredová súmernosť v rovine i orientáciu - pokiaľ bolo poradie vrcholov v trojuholníku v smere hodinových ručičiek, potom poradie ich obrazov v stredovej súmernosti je opäť v smere hodinových ručičiek (čo napr. neplatí pre osovú súmernosť).
Stredová súmernosť so stredom v bode je v rovine zhodná s otočením o 180 stupňov podľa stredu . V priestore, nemá zmysel hovoriť o otočení okolo bodu, ale iba okolo osi.
Stredová súmernosť je involúciou, pretože bod je samodružný a každá priamka prechádzajúca týmto bodom je taktiež samodružná.