Minské metro: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor Belarus-Minsk-Tractor_Works_Metro_Station.jpg bol odstránený, pretože ho Gbawden na Commons zmazal.
neex. súbor
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Minsk metro logo.svg|80px|left]]
[[Súbor:Minsk metro logo.svg|80px|left]]


[[Súbor:Minsk_Metro_2013.svg|thumb|220px|Plán siete minského metra]]
[[Súbor:Minsk_Metro_2013.svg|thumb|Plán siete minského metra]]
[[Súbor:Minskmetro en 250.gif|thumb||220px|Výstavba minského metra]]
[[Súbor:Minskmetro en 250.gif|thumb|Výstavba minského metra]]


'''Minské metro''' je [[metro (podzemná železnica)|podzemná rýchlodráha]] v [[Minsk]]u, ktorá bola otvorená v roku [[1984]] a pozostáva z dvoch liniek [[Moskovskaja (linka metra)|Moskovskaja]] a [[Avtozavodskaja (linka metra)|Avtozavodskaja]]. Za deň prepraví 800-tisíc cestujúcich a celkovo obsahuje 28 staníc.
'''Minské metro''' je [[metro (podzemná železnica)|podzemná rýchlodráha]] v [[Minsk]]u, ktorá bola otvorená v roku [[1984]] a pozostáva z dvoch liniek [[Moskovskaja (linka metra)|Moskovskaja]] a [[Avtozavodskaja (linka metra)|Avtozavodskaja]]. Za deň prepraví 800-tisíc cestujúcich a celkovo obsahuje 28 staníc.
Riadok 60: Riadok 60:
|Stanica Traktornij zavod (''Трактарны завод'')
|Stanica Traktornij zavod (''Трактарны завод'')
Obrázok:Belarus Minsk Metro Partyzanskaja.jpg|Stanica Partizanskaja (''Партызанская'')
Obrázok:Belarus Minsk Metro Partyzanskaja.jpg|Stanica Partizanskaja (''Партызанская'')
Obrázok:Belarus Minsk Metro Kamiennaja Horka.jpg|Stanica Kamennaja gorka (''Каменная Горка'')
</gallery>
</gallery>



Verzia z 05:20, 15. máj 2019

Plán siete minského metra
Výstavba minského metra

Minské metro je podzemná rýchlodráha v Minsku, ktorá bola otvorená v roku 1984 a pozostáva z dvoch liniek Moskovskaja a Avtozavodskaja. Za deň prepraví 800-tisíc cestujúcich a celkovo obsahuje 28 staníc.

Dejiny

Počas polovice 20. storočia počet obyvateľov Minsku prekročil milión, čo sa prejavilo aj na dopravnej situácii. Koncom 60. rokov sa objavili prvé plány na výstavbu moderného systému podzemnej rýchlodráhy. Stavať sa začalo 16. júna 1977 a otvorené bolo o 7 rokov neskôr, 30. júna 1984. Minské metro sa tak stalo prvým a zatiaľ jediným systémom svojho druhu v Bielorusku a deviatym vo vtedajšom ZSSR. Dosiaľ sa vybudovalo 28 staníc a 35,5 km tratí.

Hoci rozpad Sovietskeho zväzu a koniec socializmu priviedli Bielorusko do ťažkej ekonomickej situácie, ktorá zasiahla všetky odvetvia, výstavba metra sa nezastavila. Niektorí ľudia to pripisujú pomalej transformácii celej krajiny, ktorá čiastočne ešte funguje na princípe starej veľmoci. Obe linky sa v súčasnosti predlžujú, posledné nové stanice boli otvorené v roku 2014.

Mimoriadne udalosti

11. apríla 2011 došlo v stanici Okťabirskaja k výbuchu, ktorý si vyžiadal 12 obetí a 126 ranených.

Stanice

(názvy staníc sú v ruskej transkripcii)

Linka Moskovskaja

  • Uručje
  • Boriskovskij Trakt
  • Vostok
  • Moskovskaja
  • Park Čeljuskincev
  • Akademija nauk
  • Ploščaď Jakuba Kolasa
  • Ploščaď Pobědy
  • Okťabirskaja (prestupná)
  • Ploščaď Lenina
  • Institut Kultury
  • Gruševka
  • Michalovo
  • Pětrovščina

Linka Avtozavodskaja

  • Kamennaja gorka
  • Kuncevščina
  • Sportivnaja
  • Puškinskaja
  • Molodjožnaja
  • Frunzenskaja
  • Nemiga
  • Kupalovskaja (prestupná)
  • Pěrvomajskaja
  • Proletarskaja
  • Traktornij zavod
  • Partizanskaja
  • Avtozavodskaja
  • Mogiljovskaja

Galéria

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy