Jelša: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: možný vandalizmus odstránenie referencie úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Verzia používateľa 195.80.164.250 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegetator Značka: rollback |
||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
Podríša po slovensky=[[Zelené rastliny|Zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| |
Podríša po slovensky=[[Zelené rastliny|Zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta| |
||
Vývojová línia po slovensky=[[Cievnaté rastliny|Cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| |
Vývojová línia po slovensky=[[Cievnaté rastliny|Cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| |
||
Vývojová vetva po slovensky=[[Semenné rastliny|Semenné]]|Vývojová |
Vývojová vetva po slovensky=[[Semenné rastliny|Semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| |
||
Skupina 1 po slovensky=[[Krytosemenné rastliny|Krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| |
|||
Oddelenie po slovensky=[[Magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta| |
|||
Nadtrieda po slovensky=Dvojklíčnolistové|Nadtrieda po latinsky=Dicotyledonopsida| |
|||
Trieda po slovensky=[[Magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| |
|||
Podtrieda po slovensky=[[Magnóliové]]|Podtrieda po latinsky=Magnoliidae| |
|||
Rad po slovensky=[[Bukotvaré]]|Rad po latinsky=Fagales| |
|||
Čeľaď po slovensky=[[Brezovité]]|Čeľaď po latinsky=Betulaceae| |
|||
Rod po slovensky=Jelša|Rod po latinsky=Alnus| |
|||
Binomické meno=Alnus| |
|||
Klasifikátor1=[[Philip Miller|Mill.]]| |
|||
Dátum1=| |
|||
Synonymá=| |
|||
Obrázok2=| |
|||
Titulok2=| |
|||
}} |
|||
'''Jelša''' (''Alnus'') je rod opadavých [[strom]]ov alebo [[krík]]ov patriacich do čeľade [[brezovité]] (''Betulaceae''). Všeobecne sa nachádza na celom svete asi v 35 druhoch<ref>{{Cite book|title = Northwest Trees: Identifying and Understanding the Region's Native Trees|last = Arno|first = Stephen|publisher = Mountaineers Books|year = 2007|isbn = 978-1-59485-041-7|location = Seattle, WA|pages = 165|last2 = Hammerly|first2 = Ramona}}</ref> . |
|||
Jelše rýchlo rastú, ale iba málokedy dosahujú veľkú výšku. Sú rozšírené najmä v [[mierne pásmo|miernom pásme]] severnej pologule, v [[Amerika (svetadiel)|Amerike]] zasahujú na juh až do [[Čile]]. Vysádzajú sa ako okrasné stromy a kríky do parkov a záhrad. |
|||
Jelša dosahuje výšku 20 – 25 m. V Európe rastie hlavne na mokrých územiach pozdĺž veľkých riek a jazier. Jej výnimočná schopnosť prežiť v znečistenom prostredí je využívaná pri zalesňovaní a rekultivácii priemyslových terénov. Jelša spolu s [[borievka|borievkou]] sa používa na údenie a taktiež na vytváranie údenárskeho preparátu. |
|||
Väčšina jelší má schopnosť obohacovať pôdu o [[dusík]]. Táto fixácia dusíka v pôde súvisí so symbiózou baktérií. Tie sa zhlukujú do hrčiek na koreňoch jelší a absorbujú zo vzduchu v pôde dusík. To pomáha stromom prežiť aj na málo úrodnej pôde.<ref>{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Dirr |
|||
| meno = Michael A. |
|||
| autor = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs |
|||
| vydanie = |
|||
| vydavateľ = Timber Press |
|||
| miesto = |
|||
| rok = 2011 |
|||
| počet strán = 952 |
|||
| url = |
|||
| isbn = 978-0-88192-901-0 |
|||
| kapitola = |
|||
| strany = 79 |
|||
| jazyk = en |
|||
}}</ref> |
|||
Jelšové drevo je veľmi žiadanou surovinou, hoci náročnejšou na spracovanie, v [[stolárstvo|stolárskom]] priemysle. Každý predmet vyrobený z jelše je unikátom vďaka bohatstvu prírodných štruktúr letokruhov, uzlov a nepravidelnému presúvaniu jadra kmeňa v kompozícii s rôznorodosťou farieb - od svetlo zlatých, cez hlbokú, medovo oranžovú, až k tmavo hnedej. |
|||
== Druhy == |
== Druhy == |
||
Verzia z 10:57, 29. október 2019
| Jelša | |
 Jelša lepkavá | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Alnus Mill. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jelša (Alnus) je rod opadavých stromov alebo kríkov patriacich do čeľade brezovité (Betulaceae). Všeobecne sa nachádza na celom svete asi v 35 druhoch[1] .
Jelše rýchlo rastú, ale iba málokedy dosahujú veľkú výšku. Sú rozšírené najmä v miernom pásme severnej pologule, v Amerike zasahujú na juh až do Čile. Vysádzajú sa ako okrasné stromy a kríky do parkov a záhrad.
Jelša dosahuje výšku 20 – 25 m. V Európe rastie hlavne na mokrých územiach pozdĺž veľkých riek a jazier. Jej výnimočná schopnosť prežiť v znečistenom prostredí je využívaná pri zalesňovaní a rekultivácii priemyslových terénov. Jelša spolu s borievkou sa používa na údenie a taktiež na vytváranie údenárskeho preparátu.
Väčšina jelší má schopnosť obohacovať pôdu o dusík. Táto fixácia dusíka v pôde súvisí so symbiózou baktérií. Tie sa zhlukujú do hrčiek na koreňoch jelší a absorbujú zo vzduchu v pôde dusík. To pomáha stromom prežiť aj na málo úrodnej pôde.[2]
Jelšové drevo je veľmi žiadanou surovinou, hoci náročnejšou na spracovanie, v stolárskom priemysle. Každý predmet vyrobený z jelše je unikátom vďaka bohatstvu prírodných štruktúr letokruhov, uzlov a nepravidelnému presúvaniu jadra kmeňa v kompozícii s rôznorodosťou farieb - od svetlo zlatých, cez hlbokú, medovo oranžovú, až k tmavo hnedej.
Druhy
- jelša lepkavá (Alnus glutinosa), strom rastúci v celej Európe
- jelša zelená (Alnus viridis) zriedkakedy vyššia než 5 metrov
- jelša sivá (Alnus incana)
- jelša červená (Alnus rubra) je najvyšším druhom, rastie na západnom pobreží Severnej Ameriky a dosahuje výšku až 35 metrov
- ...
Referencie
- ↑ ARNO, Stephen; HAMMERLY, Ramona. Northwest Trees: Identifying and Understanding the Region's Native Trees. Seattle, WA : Mountaineers Books, 2007. ISBN 978-1-59485-041-7. S. 165.
- ↑ DIRR, Michael A.. Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs. [s.l.] : Timber Press, 2011. 952 s. ISBN 978-0-88192-901-0. S. 79. (po anglicky)
Iné projekty
|
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |