Ďubákovo: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
→Dejiny: Na základe oslovenia autora knihy MONOGRAFIA OBCE ĎUBAKOVO pána Juraja Laššáka aby som upravil nesprávne informácie na Wikipédii o Ďubákove a dal veci na pravú mieru. Prikladam aj jeho vyjadrenie z 04/2024 : doteraz rozšírené nesprávne názory, ako sú uvádzané v rôznych literárnych prameňoch. Ale teraz máte možnosť uviesť to tam tak aby boli veci uvedené na úroveň čo najviac približujúcu sa vypátranej skutočnosti. Uvádzam to v prílohe. Dúfam, že Vás tým neodradím a zverejnite to Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
||
| Riadok 37: | Riadok 37: | ||
[[Súbor:Vlajka Dubakova.jpg|náhľad|Vlajka obce]] |
[[Súbor:Vlajka Dubakova.jpg|náhľad|Vlajka obce]] |
||
[[Súbor:DUBAKOVO ERB.jpg|náhľad|Erb Ďubákova]] |
[[Súbor:DUBAKOVO ERB.jpg|náhľad|Erb Ďubákova]] |
||
'''Ďubákovo''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Poltár (okres)|okrese Poltár]]. |
'''Ďubákovo''' je vysokohorská [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Poltár (okres)|okrese Poltár]]. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
'''<big>Ďubákovo</big>''' vzniklo pred koncom 18. storočia '''(1794)''' po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom Malohonte začali zemepáni z haličského šľachtického rodu "'''<big>Forgáčovcov</big>"''' presídľovať kolonistov z Oravskej stolice. |
|||
Prvá písomná zmienka o Ďubákove je už z roku [[1553]] v dokumente, ktorý sa nazýva Zoznam obcí okresu Juraja Madácha. Na tomto zozname sa uvádza pod názvom Gyibako a píše sa tam, že v obci boli dve [[Porta (daňová jednotka)|porty]] (hospodárske dvory – brány), ktoré platili dane. Ďubákovo sa nachádza aj na zozname obcí [[Sečiansky sandžak|sečianského sandžaku]] z roku [[1562]]{{--}}[[1563]], ktoré platili dane [[Osmanská ríša|Turkom]] počas tureckej okupácie. Turci ju vedú ako obec Gyalbak. No od platenia dane Turkom ju oslobodili, lebo nemala zámožné dvory (porty), lebo ju spustošila vojna. V roku [[1720]] patrila obec do okresu [[Fiľakovo]] v [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej župe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v archívnych fondoch Malohontského dištriktu v Štátnom archíve v Banskej Bystrici nepodarilo nájsť ''<small>(ŠA BB, Fond Malohontského dištriktu (MHD) 1688-1803. K 36-37, inv. č. 229)</small>'' |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]] a [[Šoltýska|Šoltýsky]] zo '''17. júla 1796''' slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že: ''„ Forgáčovci majú okrem dvoch obcí'' (Lom a Šoltýska) ''aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už '''50 ľudí'''.'' |
|||
| titul = Ďubákovo |
|||
| url = https://www.najkrajsikraj.sk/dubakovo/ |
|||
Pravdepodobne '''prví''' prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako '''<u>robotníci</u>''' (''drevorubači, paliči popola a uhliari''), bývali v provizórnych obydliach a preto nebolo potrebné spisovať zoznam a protokol o založení '''novej dediny'''. |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
Tento názor potvrdzuje aj text v konskripčnom súpise z roku '''1828''' kde je uvedené, že vzniklo pred '''27 rokmi'''. ''<small>(Conscriptio Diverticuli Gyubako 1828. Ungarisches Staatsarchiv Hungaria Comitatus Gomoriensis cum Kis-Honth).</small>'' |
|||
| dátum prístupu = |
|||
| vydavateľ = Najkrajší kraj |
|||
To navodzuje, že Ďubákovo '''vzniklo postupne''' a nie ako '''Lom''' a '''Šoltýska''' naraz príchodom veľkej skupiny rodín. Pravdepodobne vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom '''Malohontskej župy''' a vznikom župy <u>Gemer-Malohont</u> (1803). |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Sokolovský|meno=LEON|titul=Geometrico – Topografphica Descriptio Teritorii Kokava (Geometricko – topografický opis chotára Kokavy|vydavateľ=Gemerská vlastivedná spoločnosť|miesto=Rimavská Sobota|rok=1979}}</ref> |
|||
}}</ref> Dokazuje to zoznam utečencov, kde sa uvádza, že z nej 4 rodiny ušli na Dolnú zem (na pustatiny vyľudnené po vyhnaní Turkov z Uhorska). Už bola takmer pred vymretím, ale na sklonku [[18. storočia]] rodina grófa Forgáča z [[Halič (okres Lučenec)|Haliče]] pri Lučenci obec znovu osídlila presídlením kolonistov z [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravy]], spolu s osídlením [[Šoltýska|Šoltýsky]], [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]] a ďalších usadlostí. Z uvedeného je jasné, že názov obce je veľmi starý a nie je odvodený od mena bývalého vlastníka pozemkov v katastrálnom území obce Alberta Duba, ako sa to šíri ústnym podaním. Albert Dub bol viedenský advokát, ktorý odkúpil od grófa Forgáča časť jeho majetkov na konci [[19. storočia]].<ref>{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Sirácky |
|||
Viacerí autori uvádzajú vznik Ďubákova do skorších rokov. Bývalý dekan RK farnosti v Brezničke '''Ján Belčany''' vo svojej samizdatovej práci o dejinách breznickej farnosti z roku 1958 píše o Ďubákove ako o starobylej obci z predreformačnej doby. Uvádza informácie, že bola obcou už v roku 1553. Ďalej tiež informuje, že pod názvom Gyalbak sa nachádza aj v daňovom súpise sečanského sandžáku z rokov 1562-63. ''Podľa neho dedina zanikla'' po tom, čo ju '''vypálili''' tureckí vojaci, ktorých si na pomoc proti Habsburgovcom pozval [[Imrich Tököli]] v rokoch 1672 – 1683. Podľa autorov '''monografie Novohrad''' – Dejiny 2/1 (1989, Osveta š. p. Martin) patrilo Ďubákovo v roku 1720 do '''fiľakovského okresu'''. Žiaľ snaha potvrdiť uvádzané informácie novými dôkazmi nebola zatiaľ úspešná. |
|||
| meno = Ján |
|||
| odkaz na autora = Ján Sirácky (historik) |
|||
| titul = Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí |
|||
Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod '''prvých obyvateľov''' na územie '''<u>Ďubákova</u>''' stanoviť do roku '''1794'''. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z '''''12. októbra 1794'''''. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak. Bydlisko rodičov je zapísané '''ex Dubakov'''. To vyjadruje extirpatúru, t. j. klčovisko v Ďubákove. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z '''''26. decembra 1794'''''. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané '''ex Vubak'''. Aj to podľa nás znamená klčovisko v Ďubákove. |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
Podľa '''matričných zápisov''' z okolitých rímskokatolíckych farských matrík, je výskyt priezvisk prvých prisťahovalcov do Ďubákova nasledovný: |
|||
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] |
|||
| rok = 1966 |
|||
<small>Aláč, Barankovič, Bigas, Čajan, Čavoj, Daník, Daňo, Dilo, Dulovec, Ďuriš, Fačka, Gabera, Galdik, Gaudik, Gažák, Grenčík, Grešo, Chovanec, Chudera, Ivor, Jánošík, Juriga, Kantor, Kaprál Kohút, Labaj, Lacko, Laššák, Látka, Ľupták, Malaga, Malina, Sagan, Slovák, Slovenčák, Sralo, Šišo, Škorňa, '''Škrabák''', Válek, Veľoch, Visaník, Vrbina, Vršan a ďalšie.</small> |
|||
| edícia = Edícia Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV |
|||
| zväzok edície = 11 |
|||
<small>V neskorších cirkevných matričných zápisoch sa objavujú nové priezviská obyvateľov Ďubákova: Bartoš, Janček, Jančo, Kret, Kurák, Madleniak, Morong, Paššák, Sardeliak, Staššák, Svediak a ďalší.</small> |
|||
| počet strán = 297 |
|||
| strany = 56{{--}}60 |
|||
---- |
|||
}}</ref>. |
|||
== Symboly obce == |
== Symboly obce == |
||
Verzia z 12:37, 10. jún 2024
| Ďubákovo | |
| Gyibako, Gyubako, Gyalbak, Dibako, Dibakow, Vágo | |
| obec | |
 kaplnka Krista Kráľa
| |
| Pôvod názvu: Ďubákovo (tento názov bol použitý už pri prvom katastrálnom meraní v r. 1868)
Vágo (zákonom nariadený názov medzi rokmi 1898 až do konca roku 1918) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Poltár |
| Región | Malohont |
| Nadmorská výška | 820 m n. m. |
| Súradnice | 48°33′41″S 19°44′12″V / 48,5613°S 19,7368°V |
| Rozloha | 6,39 km² (639 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 75 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 11,74 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1553 |
| Starosta | Miroslav Škrabák[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 985 07 (pošta Šoltýska) |
| ŠÚJ | 557323 |
| EČV (do r. 2022) | PT |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Ďubákovo 45 985 07 Šoltýska |
| Telefón | +421 47 429 57 22 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ďubákovo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ďubákovo je vysokohorská obec na Slovensku v okrese Poltár.
Dejiny
Ďubákovo vzniklo pred koncom 18. storočia (1794) po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom Malohonte začali zemepáni z haličského šľachtického rodu "Forgáčovcov" presídľovať kolonistov z Oravskej stolice.
Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v archívnych fondoch Malohontského dištriktu v Štátnom archíve v Banskej Bystrici nepodarilo nájsť (ŠA BB, Fond Malohontského dištriktu (MHD) 1688-1803. K 36-37, inv. č. 229)
Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu Lomu nad Rimavicou a Šoltýsky zo 17. júla 1796 slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že: „ Forgáčovci majú okrem dvoch obcí (Lom a Šoltýska) aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už 50 ľudí.
Pravdepodobne prví prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako robotníci (drevorubači, paliči popola a uhliari), bývali v provizórnych obydliach a preto nebolo potrebné spisovať zoznam a protokol o založení novej dediny.
Tento názor potvrdzuje aj text v konskripčnom súpise z roku 1828 kde je uvedené, že vzniklo pred 27 rokmi. (Conscriptio Diverticuli Gyubako 1828. Ungarisches Staatsarchiv Hungaria Comitatus Gomoriensis cum Kis-Honth).
To navodzuje, že Ďubákovo vzniklo postupne a nie ako Lom a Šoltýska naraz príchodom veľkej skupiny rodín. Pravdepodobne vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom Malohontskej župy a vznikom župy Gemer-Malohont (1803).
Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra Kokavy nad Rimavicou.[4]
Viacerí autori uvádzajú vznik Ďubákova do skorších rokov. Bývalý dekan RK farnosti v Brezničke Ján Belčany vo svojej samizdatovej práci o dejinách breznickej farnosti z roku 1958 píše o Ďubákove ako o starobylej obci z predreformačnej doby. Uvádza informácie, že bola obcou už v roku 1553. Ďalej tiež informuje, že pod názvom Gyalbak sa nachádza aj v daňovom súpise sečanského sandžáku z rokov 1562-63. Podľa neho dedina zanikla po tom, čo ju vypálili tureckí vojaci, ktorých si na pomoc proti Habsburgovcom pozval Imrich Tököli v rokoch 1672 – 1683. Podľa autorov monografie Novohrad – Dejiny 2/1 (1989, Osveta š. p. Martin) patrilo Ďubákovo v roku 1720 do fiľakovského okresu. Žiaľ snaha potvrdiť uvádzané informácie novými dôkazmi nebola zatiaľ úspešná.
Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod prvých obyvateľov na územie Ďubákova stanoviť do roku 1794. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z 12. októbra 1794. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak. Bydlisko rodičov je zapísané ex Dubakov. To vyjadruje extirpatúru, t. j. klčovisko v Ďubákove. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z 26. decembra 1794. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané ex Vubak. Aj to podľa nás znamená klčovisko v Ďubákove.
Podľa matričných zápisov z okolitých rímskokatolíckych farských matrík, je výskyt priezvisk prvých prisťahovalcov do Ďubákova nasledovný:
Aláč, Barankovič, Bigas, Čajan, Čavoj, Daník, Daňo, Dilo, Dulovec, Ďuriš, Fačka, Gabera, Galdik, Gaudik, Gažák, Grenčík, Grešo, Chovanec, Chudera, Ivor, Jánošík, Juriga, Kantor, Kaprál Kohút, Labaj, Lacko, Laššák, Látka, Ľupták, Malaga, Malina, Sagan, Slovák, Slovenčák, Sralo, Šišo, Škorňa, Škrabák, Válek, Veľoch, Visaník, Vrbina, Vršan a ďalšie.
V neskorších cirkevných matričných zápisoch sa objavujú nové priezviská obyvateľov Ďubákova: Bartoš, Janček, Jančo, Kret, Kurák, Madleniak, Morong, Paššák, Sardeliak, Staššák, Svediak a ďalší.
Symboly obce
Povinnosť mať vlastný obecný erb vyplynul pre všetky obce v SR zo zákona č. 453/2001 Z. z, § 30, odst. 1. Pre splnenie tejto povinnosti počas volebného obdobia starostu Petra Andrássyho obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 19. október 2003 prijalo uznesenie č. OZ-G.2/2003, na základe ktorého bolo grafické spracovanie objednané u autorov Ladislava Vrtela a Tomáša Brúdera. Keďže obec nemala v minulosti erb ani pečatidlo, ktoré by mohli autori použiť ako predlohu pre tvorbu erbu, inšpirovali sa erbom Oravskej stolice, odkiaľ prišla väčšina obyvateľov Ďubákova na začiatku 19. stororočia. Navrhnutý erb je registrovaný v Heraldickom registri SR pod číslom: D-134/2003. Erb je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú tri zelené stromy rastúce z troch vrchov tiež zelenej farby – dva krajné sú ihličnany, medzi ktorými je listnatý, preložené zlatým stojacím medveďom v striebornej zbroji. Súčasne s erbom autori navrhli aj vlajku obce. Farebné riešenie vlajky je totožné s farbami v erbe. Vlajku tvorí 5 pásov v nasledujúcom poradí: Zelený, biely, zelený, žltý a zelený.
Každý zelený pás tvorí 1/9 šírky vlajky. Biely a žltý pás majú šírku 3/9. Vlajka má obdĺžnikový tvar s dvojitým zástrihom v dĺžke kratšej strany.[5]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícka kaplnka Krista Kráľa, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1828.[6] Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a oknami zakončenými do tvaru polkruhu. Veža má ihlancovú helmicu.
-
Kaplnka Krista Kráľa a kalvária -
Kaplnka Krista Kráľa
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ SOKOLOVSKÝ, LEON. Geometrico – Topografphica Descriptio Teritorii Kokava (Geometricko – topografický opis chotára Kokavy. Rimavská Sobota : Gemerská vlastivedná spoločnosť, 1979.
- ↑ JURAJ LAŠŠÁK A KOLEKTÍV, Juraj Laššák. Ďubákovo monografia obce. Prvé. vyd. Malohont : OZ Jasenina, 2016. ISBN 978-80-972303-6-4. S. 11,12.
- ↑ Kaplnky v okrese Poltár [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
Literatúra
- LAŠŠÁK, Juraj; DRENKO, Jozef; LAŠŠÁKOVÁ, Anna; Petrľa Ján. Ďubákovo : monografia obce. 1. vyd. Šoltýska : Občianske združenie JASENINA, 2016. 240 s. ISBN 978-80-972303-6-4.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďubákovo
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |