Žerucha peruánska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Žerucha peruánska (Lepidium meyenii) je dvojročná bylina z rodu žerucha, ktorá sa prirodzene vyskytuje v juhoamerických peruánskych Andách. Pestuje sa kvôli buľve a používa sa prevažne ako koreňová zeleninaliečivá rastlina. Často sa označuje pojmom maca či maca peruánska.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkosť, rast a rozmery macy sú podobné tým reďkoviek a riep, s ktorými je príbuzná. Zelená vrchná časť rastliny je spravidla krátka a opretá o zem.[1] Tvorí ju listová ružica s 12 až 20 listami a redukovanou hlavnou stonkou. Listy prejavujú znaky dimorfizmu, v závislosti na reprodukčnom cykle rastliny. Výraznejšie sú vo vegetatívnej fáze. Sú neustále obnovované smerom od stredu, zatiaľ čo vonkajšie listy odumierajú.

Stonka s kvetmi je asi 15 cm vysoká a na jej vrchole vyrastá rozvetvené strapcovité súkvetie. Drobné obojpohlavné kvety bledej farby sú veľké približne 2 mm. Nasledované sú plodmi o veľkosti 4 - 5 mm, z ktorých každý obsahuje dve malé semená. Tieto semená sú jediným spôsobom rozmnožovania macy a až do doby siatia sa uchovávajú v suchu.

Maca je považovaná za dvojročnú rastlinu, avšak, niektoré zdroje ju považujú za jednoročnú, pretože v optimálnych podmienkach dokáže dokončiť celý vývojový cyklus aj v priebehu jedného roka.[1]

Výskyt a pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Maca rastie v nadmorských výškach 3800 až 4400 metrov[2], teda na miestach s relatívne nízkymi teplotami, silnými vetrami a intenzívnym slnečným žiarením. V tejto nadmorskej výške sa teploty pohybujú priemerne od -2 do 13 °C, no môžu poklesnúť až na -10 °C. Rastline tieto podmienky vyhovujú, kvôli čomu je aj v dnešnej dobe pestovaná hlavne v oblastiach, kde sa vyskytuje aj prirodzene, teda hlavne v juhoamerických Andách.[3]

Maca sa rozmnožuje výhradne zo semien, ktoré pri klasických podmienkach počas daždivého obdobia v októbri zakorenia približne mesiac po ich zasadení. Vo vegetatívnom stave, teda približne do mája či júna, rastlina rastie a zväčšuje sa jej koreň. Po 260 až 280 dňoch je už sformovaná buľva, ktorú je možné zozbierať. Pokiaľ je koreň v pôde ponechaný dlhšie, je počas suchého a chladného počasia nečinný až do augusta, kedy začne rásť výhonok, na ktorom budú počas ďalších 5 mesiacov dozrievať semená rastliny. Jedna rastlina je schopná vyprodukovať až 1000 maličkých semien, vďaka čomu je na rozmnožovanie potrebné iba malé množstvo rastlín.[1]

Použitie a význam[upraviť | upraviť zdroj]

Maca je pestovaná prevažne kvôli svojej výživovej hodnote a pozitívnemu vplyvu na ľudské zdravie, ktorý je s koreňom tejto rastliny často spájaný. Väčšina objemu vypestovaných rastlín sa suší, pretože v tejto forme môže byť maca skladovaná po dobu až niekoľkých rokov. Okrem toho sa však maca tradične používa aj po úprave varením alebo pečením, podobne ako iné druhy koreňovej zeleniny. V Peru je maca po upečení tradičným spôsobom v jame (tento spôsob úpravy jedál sa nazýva huatia) považovaná za delikatesu.

Maca obsahuje 60 – 75 % sacharidov, 10 – 14 % bielkovín, približne 8,5 % vlákniny a 2,2 % tukov. Je bohatá na minerály vápnikdraslík, pričom má nízky obsah sodíka. Okrem toho obsahuje stopové množstvo ďalších minerálov ako železo, jód, meď, mangán či zinok. V koreni žeruchy peruánskej sa taktiež nachádza viacero mastných kyselín a 19 rôznych aminokyselín.[4] Maca obsahuje aj vitamíny, konkrétne vitamíny skupiny B, vitamín A, vitamín C, vitamín Dvitamín E.[5]

Maca sa v peruánskom lekárstve tradične používa na podporu imunitného systému a na liečbu anémie, tuberkulózy, menštruačných ťažkostí, symptómov menopauzy, rakoviny žalúdka, neplodnosti a sexuálnych porúch.[4]

Popularita tejto rastliny vzrástla hlavne vďaka jej propagovanému vplyvu na plodnosťsexuálnu výkonnosť. Tieto tvrdenia zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané, no zistenia viacerých vedeckých publikácií naznačujú, že by mohli byť pravdivé. Štúdia z roku 2011 objavila obmedzené dôkazy efektívnosti použitia macy na liečbu symptómov menopauzy.[6] V roku 2016 bola publikovaná štúdia, v ktorej boli zhrnuté výsledky výskumov sledujúcich vplyv macy na zlepšovanie kvality semena u zdravých aj neplodných mužov. Viacerými štúdiami bol tento vplyv potvrdený.[7]

Použité zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Flores, Hector; Walker, Guimares (April 2003). "Anean Root and Tuber Crops: Underground Rainbows". Hort science. 38.
  2. Clément, Céline; Diaz Grados; Diego A.; Bharathi A.; Khan I. A.; Mayer A. C.; Ponce A.; Dante D.; Manrique I.; Kreuzer M. (2010). "Influence of colour type and previous cultivation on secondary metabolites in hypocotyls and leaves of maca (Lepidium meyenii Walpers)". Journal of the Science of Food and Agriculture. 90 (5): 861–869.
  3. Maca peruánska - od histórie po súčasnosť [online]. [Cit. 2017-07-28]. Dostupné online.
  4. a b Tropical Plant Database entry for: Maca- Lepidium meyenii [online]. www.rain-tree.com, [cit. 2017-07-28]. Dostupné online.
  5. Maca :: info a účinky [online]. infoaucinky.webnode.sk, [cit. 2017-07-28]. Dostupné online.
  6. LEE, Myeong Soo; SHIN, Byung-Cheul; YANG, Eun Jin. Maca (Lepidium meyenii) for treatment of menopausal symptoms: A systematic review. Maturitas, roč. 70, čís. 3, s. 227–233. Dostupné online [cit. 2017-07-28]. DOI10.1016/j.maturitas.2011.07.017.
  7. LEE, Myeong Soo; LEE, Hye Won; YOU, Sooseong. The use of maca ( Lepidium meyenii ) to improve semen quality: A systematic review. Maturitas, roč. 92, s. 64–69. Dostupné online [cit. 2017-07-28]. DOI10.1016/j.maturitas.2016.07.013.