Živočíšstvo v Austrálii

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kengura červená je najväčší žijúci exemplár čeľade kengurovité. Spolu so pštrosom emu tvorí štátny znak Austrálie.

Živočíšstvo Austrálie zahŕňa enormné množstvo výnimočných druhov zvierat. 83 % cicavcov, 89 % plazov, 90 % rýb a hmyzu a 93 % obojživelníkov, ktoré obývajú austrálsky kontinent, sú živočíchy pôvodné. Vysoká miera pôvodných živočíchov môže byť zapríčinená izoláciou austrálskeho kontinentu, stabilitou tektonických platní alebo pôsobením nezvyčajných klimatických zmien, ktoré postihujú pôdu a rastlinstvo už od ich vzniku. Jednou z hlavných charakteristík austrálskeho živočíšstva je malý počet placentovcov, no na druhej strane vysoký počet vačkovcov. Vačkovce zahŕňajú cicavce z čeľade kengurovité, podradu Phalangeriformes a kunovce (ako napríklad vakovlk tasmánsky), ktoré obsadzujú ekologické niky obsadené v ostatných krajinách sveta placentovcami. Austrália bola domovom dvoch z piatich známych vyhynutých druhov vtákozobcov, ale aj početných jedovatých druhov, ako sú napríklad vtákopysky, pavúky, škorpióny, chobotnice, medúzy či raje. V Austrálii sa nachádza viac jedovatých hadov než nejedovatých hadov, čo je jedna z jej typických charakteristík.

Obrovský dopad na živočíšstvo mala kolonizácia Austrálie austrálskymi domorodcami pred viac ako 40 000 rokmi, ale najmä Európanmi od roku 1788. Lov zveri, dovoz iných druhov zvierat, ale aj zmena spôsobu obrábania pôdy a ničenia životného prostredia, viedli k vyhynutiu veľmi početných druhov. Tak napríklad vyhynul druh Psephotus pulcherrimus, druh Chaeropus ecaudatus a druh Potorous platyops. Nekontrolovateľné užívanie terénu však aj naďalej ohrozovalo početné druhy zvierat. Aj napriek tomu, že sa austrálska legislatíva proti ohrozovaniu postavila a vytvorila rôzne opatrenia, ako aj množstvo chránených oblastí, tieto opatrenia sa ukázali ako nedostatočné a nepodarilo sa zastaviť ohrozovanie živočíšnych druhov. 

Počiatky austrálskeho živočíšstva[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bola Austrália súčasťou superkontinentu nazývaného Gondwana.

Rôznorodosť austrálskeho živočíšstva ovplyvnili v minulosti dva hlavné faktory: geologické a klimatické. Austrália bola súčasťou prakontinentu Gondwana, ktorý zahŕňal aj terajšiu Južnú Ameriku, Afriku a Antarktídu. Gondwana sa začala rozpadávať zhruba pred 140 miliónmi rokov. Austrália sa od Antarktídy odtrhla zhruba pred 50 miliónmi rokov a zostala relatívne izolovaná aj počas zrážky Indoaustrálskej platne s Áziou v miocéne pred 5,3 miliónmi rokov. Stabilita a vývin dnešného živočíšstva boli zdanlivo určené jedinečnou klímou a geológiou kontinentu. Austrália sa počas pohybu kontinentov izolovala od globálnych klimatických zmien. Práve to bol dôvod, prečo pôvodné jedinečné živočíšstvo mohlo prežiť a adaptovať sa v Austrálii.

Po Miocéne sa pôvodné ázijské živočíšstvo usadilo aj v Austrálii. Pomyselná čiara, nazývaná aj Wallaceova čiara, ktorá oddeľuje biogeografiu Ázie a Austrálie, sa adaptovala na hranici Euroázijskej a Indoaustrálskej litosferickej dosky. Táto kontinentálna hranica prerušila migráciu ázijských zvieracích druhov, s jedinou výnimkou vtáctva. Pred 15 miliónmi rokov postihla austrálsku klímu kríza sucha, ktorá však napomohla k rozvoju takých druhov živočíchov, ktoré sú prispôsobené práve tomuto druhu počasia.

Austrália disponuje veľmi bohatou históriou skamenelín cicavcov, rovnako ako disponuje veľkou pestrosťou vyhynutých druhov (predovšetkým vačkovcov). Zoznam skamenelín dokazuje, že napríklad vtákozobce sa na austrálskom kontinente nachádzali už od skorej kriedy (145-99 miliónov rokov), ale aj to, že vačkovce a placentovce sa tu nachádzali už od eocénu ( 56-34 miliónov rokov). Prvé skameneliny zvierat v registri sa datujú práve do tohto obdobia. Do dnešných čias však prežili iba vačkovce. Placentovce sa v Austrálii znova objavili počas miocénu, v období kedy sa Austrália priblížila k Indonézii. Práve z tohto obdobia sa zachovali v registri prvé skameneliny netopierov a hlodavcov. Vačkovce sa tiež postupne vyvíjali, až zastávali miesto v ekologickej nike namiesto placentovcov z Eurázie a Južnej Ameriky, prostredníctvom fenoménu konvergencie. A tak napríklad superpredátor Austrálie, takzvaný tasmánsky vlk, má isté spoločné znaky s niektorými psovitými šelmami, ako napríklad s polárnym vlkom. 

Cicavce[upraviť | upraviť zdroj]

Vtákozobce a vačkovce[upraviť | upraviť zdroj]

Vtákopysk

Vtákozobce sú cicavce, ktoré sa rozmnožujú veľmi jednoduchým spôsobom. Kladú vajíčka, zatiaľ čo majú svoje mláďatá uložené v brušnom vačku. Dva z doterajších piatich známych druhov vtákozobcov sú pôvodom z Austrálie: vtákopysky a čeľaď ježovité. Vtákopysk, vajcorodý cicavec podobný kačke, avšak so životom obojživelníka, je jeden z najzvláštnejších tvorov zvieracej ríše. Keď v 18. storočí Joseph Banks ukázal kožu vtákopyska britským prírodovedcom, tí si spočiatku mysleli, že je to len nejaký zlý vtip. Medzi zvláštnych živočíchov môžeme zaradiť aj čeľaď ježovité. Sú to živočíchy, ktoré majú naježené pichliače, dutý zobák a jazyk, ktorý sú pre ulovenie svojho hlavného zdroju potravy, termitov, schopné vystrčiť až 100x za minútu.

Kunovec veľký je jedným z najväčších mäsožravých vačkovcov v Austrálii. Hrozí mu však nebezpečenstvo vyhynutia.

Austrália je domovom aj pre veľké množstvo vačkovcov, čiže cicavcov, ktoré majú na svojom tele vačok, ktorý slúži na dokončenie embrionálneho vývoja mláďat. Mäsožravé vačkovce (rad Desyuromorphia) sú aktuálne zastúpené dvoma rodmi: kunovcami (52 druhov) a numbatom pásavým.

Vakovlk tasmánsky

Vakovlk tasmánsky je jeden z najväčších žijúcich kunovcov a posledný žijúci z druhu vakovlkovitých, keďže posledný exemplár zomrel v zajatí v roku 1936. Najväčší žijúci mäsožravý vačkovec dnešnej doby je však diabol tasmánsky. Dorastá do výšky menšieho psa, ktorého jedinou obživou sú zdochliny. V Austrálii vyhynul zhruba pred 600 rokmi, ale naďalej ho možno nájsť v Tasmánii. Existujú 4 druhy východných kunovcov, všetky zákonom chránené. Ostatné jedince z čeľade kunovitých nazývame aj „vačkovité krysy“, pretože väčšina z nich váži menej ako 100 g. Existujú taktiež dva druhy vačkovcov, ktoré obývajú púšte  na východe Austrálie. Výzorom sú však veľmi zvláštne. Veľa o nich ešte nevieme, doposiaľ známe je, že sú to podzemné, mäsožravé a slepé tvory.

Kusu líščí s chvostom v tvare metly

Medzi všežravé vačkovce sa radí čeľaď bandikútcov. V Austrálii možno nájsť iba sedem druhov, väčšina z nich je však v nebezpečenstve. Patria sem predovšetkým malé stvorenia, ktoré sa od ostatných odlišujú drobnými detailmi: majú zavalité telo, z ktorého sa tiahne dlhý a krehký pysk. Majú taktiež veľké vztýčené uši, krátke nohy a dlhý chvost. Ich pôvod je zatiaľ nejasný, pretože vykazujú znaky vačkovcov, ale aj mäsožravcov či bylinožravcov.

Koala nepotrebuje piť. Živí sa totiž konzumáciou listov, ktoré jej telo udržujú dostatočne hydratované.

Jeden z najznámejších austrálskych bylinožravých vačkovcov je bezpochyby koala medvedíkovitá. Je to vačkovec žíjúci na stromoch, ktorý sa živí prevažne listami zo 120 druhov eukalyptov. Naopak, vombaty žijú na zemi a živia sa prevažne trávami a rôznymi druhmi koreňov. Na prijímanie takéhoto druhu potravy majú vombaty vyvinuté podobné zuby ako hlodavce. Sú to predovšetkým večerné a nočné tvory.

Placentovce[upraviť | upraviť zdroj]

V Austrálii možno nájsť dva rady pôvodných placentovcov: rad netopierov, ktorý tvorí 6 druhov, a rad hlodavcov. Čo sa kolonizácie týchto druhov zvierat týka, je relatívne nedávna. Netopiere pochádzajú pravdepodobne z Ázie a v zozname skamenelín sa nachádzajú exempláre spred 15 miliónov rokov. Aj napriek tomu, že 7 % všetkých druhov netopierov žije v Austrálii, iba dva druhy sú priamo miestne. Hlodavce prišli do Austrálie v dvoch vlnách: prvá vlna začala pred 10 miliónmi rokov a spolu s ňou prišlo do Austrálie dokopy 14 rôznych druhov hlodavcov. Druhá vlna sa udiala pred miliónom rokov, s ňou sa do Austrálie dostali krysy z Novej Guiney. Z týchto pôvodných krýs sa neskôr formovali živočíchy, ktoré dnes poznáme pod spoločným názvom moderné hlodavce.  

Niektoré placentovce sa v Austrálii udomácnili už počas jej ľudského osídľovania, iné zdiveli. Jedným z prvých bol pes dingo, ktorý tu podľa zoznamu skamenelín existuje už niečo cez 5000 rokov. Práve v období, keď Európania kolonizovali Austráliu, spolu s nimi sem prišli aj niektoré druhy zvierat, ako napríklad králik európsky, líška hrdzavá alebozajac poľný. Iné druhy domestikovaných zvierat utiekli a zdiveli, ako napríkladmačka domáca, rôzne druhy z čeľade jeleňovité (napr. daniel škvrnitý), ďalej zvieratá ako kôň, prasatá, kozy, byvol riečny, antilopy alebo ťavy.

V pobrežných austrálskych vodách možno nájsť až 46 druhov morských cicavcov z radu veľrýb. Existuje 9 druhov veľrýb, medzi ktoré patrí aj obrovský vráskavec dlhoplutvý. Žije tu aj 37 druhov zubatých veľrýb a 21 druhov oceánskych delfínov, medzi ktoré patrí aj takzvaný austrálsky delfín. Niektoré delfínovce žijúce v slaných morských vodách, ako napríklad kosatky dravé, sa nachádzajú vo všetkých typoch slaných vôd, zatiaľ čo iné sa pohybujú predovšetkým v zakalených vodách na severe kontinentu. Dugong morský je druh morského cicavca, ktorý sa pohybuje prevažne v severovýchode Austrálie, predovšetkým v Torresovom prielive. Tento cicavec môže dorastať až do dĺžky 3 metrov a vážiť viac ako 400 kg. Je zaujímavé, že je to jediný morský bylinožravý cicavec v Austrálii. Živí sa morskými semennými rastlinami.  

Vtáky[upraviť | upraviť zdroj]

Lezec bielohrdlý (Cormobates leucophaea)

Austrália disponuje viac ako 800 druhmi vtákov, z čoho až 350 druhov sú pôvodné vtáky austrálskej ekozóny, ktorá zahŕňa Austráliu, Novú Guineu a Nový Zéland. Zoznam skamenelín vtákov je nekompletný, no nájdeme tu už skamenelinu predkov dnešných vtákov z neskorého oligocénu. Medzi vtáky spojené s históriou Gondwany patria nelietavé vtáky radu pštrosotvaré, ako napríklad emu alebo kazuár veľkoprilbý, ďalej sú to vtáky z čeľade tabonovité, ako napríklad tabon okavý a tabon morkovitý. Potom je to veľká skupina papagájov.

Austrálske papagáje sú šiestym najrozmanitejším druhom na svete, do ktorého patrí aj veľká časť vtákov z radu kakaduorodé.

Vtáctvo Austrálie zahŕňa čelade Petrocidae, Artamidae, Pardalotidae, Meliphagidae, Climacteridae, Menuridae, Paradisaeidae (rajkovité) a Ptilonorhynchidae.

Spevavý vták šiatorník fialový je pre ornitológov veľmi fascinujúci. Fascinujúci je spôsob dvorenia, počas ktorého samec vytvára pestrofarebné škrvny, ktorými priťahuje samice.

Nová vlna kolonizácie vtákov z Eurázie zahŕňa lastovičky obyčajné, škovránky, drozdy a orla klinochvostého. Niektoré druhy vtákov sem priviezli ľudia, ako napríklad stehlík obyčajný, ktoré však spolunažívali s pôvodnými druhmi.

Na pobreží Austrálie žije až 200 druhov morských vtákov, z ktorých väčšina sú vtáky sťahovavé. Austrália tvorí hranicu na ázijsko-austrálskej ceste pre sťahovavé vtáky. Táto cesta sa rozprestiera od Ruska a Aljašky cez juhovýchodnú Áziu, až po Austráliu a Nový Zéland. Každý rok prekoná túto náročnú cestu zhruba dva milióny vtákov. Medzi veľmi rozšírený druh vtáka v Austrálii patrí austrálsky pelikán. Jediný druh tučniaka, ktorý možno v Austrálii nájsť, je tučniak malý.

Obojživelníky a plazy[upraviť | upraviť zdroj]

V Austrálii sa nachádzajú štyri rody pôvodných žiab a jeden rod ropúch, ktorý stojí za zmienku, a to je ropucha obrovská (Bufo marinus). V roku 1935 bola ropucha obrovská privezená za účelom ochrany plantáží cukrovej trstiny pred larvami chrobákov. Avšak z invázie lariev sa stala invázia ropúch, ktoré sa rozliezli po celom severe Austrálie. Ropucha obrovská produkuje toxický jed, ktorý je nebezpečný nie len pre pôvodné živočíšstvo, ale aj pre ľudí.

Austrálske žaby z triedy Myobatrachidae sú najpočetnejším druhom žiab v celej Austrálii, dokopy je ich až okolo 120 druhov. Najreprezentatívnejším príkladom sú malé pestrofarebné jedovaté žabky. Na severnom pobreží Austrálie sú známe aj rosničky, ktoré sú rozšírené až v 77 druhoch. 

V Austrálii môžeme nájsť aj morské a sladkovodné krokodíly. Morské krokodíly sú jedny z najväčších druhov na svete. Dorastajú do dĺžky až 7 metrov a vážiť môžu až do 1000kg, pre čo sú schopné zabiť aj ľudskú bytosť. Nachádzajú sa prevažne pri pobrežiach a ústiach riek do morí. Taktiež sú známe aj krokodílie farmy, kde z nich získavajú kožu a mäso. Sladkovodné krokodíly sa nachádzajú predovšetkým na severe Austrálie a nie sú nebezpečné pre ľudí.  

Pobrežie Austrálie chodí navštevovať aj 6 druhov morských korytnačiek. Všetky sú v Austrálii prísne chránené. 

Austrália je jediný kontinent, kde je počet jedovatých hadov vyšší ako počet hadov nejedovatých. Hady tu predstavujú až 7 rodov. V austrálskych vodách sa nachádza aj 33 druhov morských hadov, z ktorých sú niektoré až extrémne jedovaté. 

V Austrálii možno nájsť oveľa viac jašterov ako všade inde na svete. Celý kontinent obýva veľa gekónov. Nájdeme tu aj leguány a varany. Z varanov najvýraznejší je varan ozrutný, ktorý dorastá do dĺžky dvoch metrov.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fauna de Australia na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).