Pes dingo
Pes dingo alebo dingo je austrálska psovitá šelma, väčšinou chápaná ako poddruh vlka dravého (Canis lupus dingo), niekedy ako samostatný druh Canis dingo.
Pravdepodobne vznikol zo psa domáceho počas posledných 10 000 rokov a je teraz schopný žiť v mnohých prírodných terénoch. Loví raz denne za súmraku. Loví králiky, hlodavce, stredne veľké kengury a vtáky. Príležitostne alebo v čase núdze sa živí aj ovocím, časťami rastlín a zdochlinami. Mladé samce bývajú samotárske a potulné. Dospelí dingovia obvykle tvoria ustálené svorky, ale tam, kde je populácia riedka a silno roztrúsená, žijú skôr v pároch. Pária sa v júni až auguste. Šteňatá sa narodia približne za 9 týždňov po spárení. Samici sa môže narodiť až deväť šteniat. Mláďatá sú schované v brlohu pod zemou, z ktorého prvýkrát vylezú po troch týždňoch od narodenia. Po ôsmich týždňoch opúšťajú brloh úplne. Mladých dingov na cestách najprv sprevádzajú dospelí, v troch až šiestich mesiacoch sa úplne osamostatnia.
Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]
Pomocou genetickej analýzy bolo preukázané, že pes dingo sa izolovane vyvíjal v Austrálii počas asi 5 000 rokov a bol do nej pravdepodobne zavlečený pravekými ľuďmi prichádzajúcimi do Austrálie z juhovýchodnej Ázie.[1]
Základné informácie[upraviť | upraviť zdroj]
- Dĺžka: 0,72 – 1,1 m
- Chvost: 21 – 36 cm
- Hmotnosť: 9 – 21,5 kg
- Dĺžka života vo voľnej prírode: 8 – 10 rokov
- Dĺžka života v zajatí: až 14 rokov
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dingo na českej Wikipédii.
