Psovité

Psovité
Kojot prériový (Canis latrans)
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa) Skupina Dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) Chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) Stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň Štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) Cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) Živorodé (Theria) Nadrad (superordo) Placentovce (Eutheria) Rad (ordo) Mäsožravce (Carnivora) Podrad (subordo) Suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) Psovité (Canidae)
Vedecký názov
Canidae G. Fischer de Waldheim, 1817
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Do tejto čeľade patria psy, líšky, vlky, dingovia, kojoty, šakaly, psy hyenovité.

Charakteristika

Divé druhy čeľade psovité sa okrem Antarktídy vyskytujú na každom kontinente a obývajú rozličné biotopy ako napr. púšte, hory, lesy a lúky. Líšia sa veľkosťou od fenka s 24 cm na dĺžku po vlka dravého, ktorý môže byť až 200 cm dlhý a môže vážiť až 80 kg.

S výnimkou psa pralesného (Speothos venaticus) majú všetky psovité relatívne dlhé nohy a pružné telo prispôsobené na naháňanie koristi. Všetky psovité sú prstochodce. Majú huňatý chvost, nezaťahovateľné pazúry a piaty prst s pazúrom na predných labách. Samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení napomáha k tomu, že zvieratá sú niekedy spojené až hodinu. Mladé psovité sa rodia slepé, oči otvoria až o niekoľko týždňov neskôr.

Mnoho druhov žije a loví vo svorkách a majú zložitý sociálny systém. Všeobecne sú vysoko prispôsobivé.

Evolúcia

Eocén

Čeľaď Miacidae, ktorej príslušníci boli predchodcami dnešných psovitých, sa vyvinula asi pred 40 miliónmi rokmi v neskorom eocéne.

Oligocén

Najranejšia vetva psovitých bola línia Hesperocyoninae, ktorej zástupca bol Mesocyon z oligocénu (38 – 24 mil. r.). Tieto rané psovité sa začali zameriavať na prenasledovanie koristi v lúčnych biotopoch.

Ďalšími psovitými z tejto doby boli Tomarctus, ktorý žil v Severnej Amerike pred 10 mil. rokmi, Leptocyon, ktorý sa podobal na líšku.

Miocén

Asi pred 9 – 10 mil. rokmi počas neskorého miocénu sa začali z juhozápadnej časti Severnej Ameriky rozširovať rody Canis, Urocyon a Vulpes. Úspech týchto psovitých bol spojený s vyvinutím trhákov (carnassial), ktoré boli schopné aj strihať aj žuvať. Pred 8 mil. rokmi sa cez Beringov most dostali do Eurázie.

Pliocén

Skorý pliocén

Počas pliocénu (pred 4 – 5 mil. rokmi) sa v Severnej Amerike objavil Canis lepophagus. Bol malý a podobal sa na kojota. Niektorí vedci sa domnievajú, že kojot (Canis latrans) sa vyvinul práve z neho. Pred 1,5 až 1,8 mil. rokmi už v Európe žila celá škála vlkov.

Stredný pliocén

Pred asi 800 000 rokmi žil v Severnej Amerike Canis ambrusteri, o ktorom si myslia^[kto?], že sa dostal až do Južnej Ameriky, kde bol predchodcom vlka Canis dirus.

Neskorý pliocén

Pred 300 000 rokmi sa plne vyvinul vlk dravý (Canis lupus) a bol rozšírený po celej Európe a severnej Ázii. Beringov most mu umožnil cestu do Severnej Ameriky. Pred 100 000 rokmi bol Canis dirus (jeden z najväčších psovitých všetkých čias) rozšírený od južnej Kanady po Južnú Ameriku. Pred 8 000 rokmi vyhynul.

Klasifikácia

Psovité:

• rod Canis
  • šakal šikmopásy, Canis adustus
  • šakal zlatý (šakal obyčajný), Canis aureus
  • kojot prériový (kojot), Canis latrans
  • vlk dravý (vlk obyčajný, vlk), Canis lupus
    • pes domáci (pes), Canis lupus familiaris
    • dingo austrálsky (pes dingo, dingo), najčastejšie klasifikovaný ako Canis lupus dingo
    • vlk eurázijský, Canis lupus lupus
    • vlk polárny (vlk aljašský), Canis lupus tundrorum
    • vlk indický, Canis lupus pallipes
    • vlk americký (timber), Canis lupus pambasileus
    • veľa ďalších poddruhov
  • vlk sivočervený (vlk červený), Canis rufus
  • šakal tmavochrbtý (šakal čabrakový), Canis mesomelas
  • vlk etiópsky, Canis simensis
• rod Cuon
  • dhoul červený (kuon horský, kuon), Cuon alpinus
• rod Lycaon
  • pes hyenovitý, Lycaon pictus
• rod Atelocynus
  • líška krátkouchá, Atelocynus microtis
• rod Cerdocyon
  • líška maikong (líška krabožravá), Cerdocyon thous
• †rod Dusicyon
  • †líška falklandská (líška južná), Dusicyon australis
• rod Pseudalopex
  • líška horská, Pseudalopex culpaeus
  • líška Darwinova, Pseudalopex fulvipes
  • líška pampová, Pseudalopex griseus
  • líška Azarova, Pseudalopex gymnocercus
  • líška sečurská, Pseudalopex sechurae
  • líška popolavá, Pseudalopex vetulus
• rod Chrysocyon
  • vlk hrivnatý (guar), Chrysocyon brachyurus
• rod Speothos
  • pes pralesný, Speothos venaticus
• rod Alopex
  • líška polárna, Alopex lagopus
• rod Vulpes
  • líška hrdzavá (líška obyčajná), Vulpes vulpes
  • líška svižná (líška rýchla), Vulpes velox
  • líška sivohnedá (líška veľkouchá), Vulpes macrotis
  • líška korzak (líška korsak, korsak, korzak), Vulpes corsac
  • líška kapská (líška chama, chama), Vulpes chama
  • líška bledohnedá, Vulpes pallida
  • líška bengálska (líška džungľová), Vulpes bengalensis
  • líška tibetská, Vulpes ferrilata
  • líška Blanfordova (líška kráľovská, kana), Vulpes cana
  • líška piesočná (líška Rüppellova) Vulpes rueppelli
  • líška fenek (fenek berberský, fenek ušatý, fenek), Vulpes zerda (Fennecus zerda, Megalotis zerda, Canis zerdo )
• rod Urocyon
  • líška červenosivá (líška sivá), Urocyon cinereoargenteus
  • líška ostrovná, Urocyon littoralis
• rod Otocyon
  • pes ušatý, Otocyon megalotis
• rod Nyctereutes
  • psík medvedíkovitý (medvedíkovec hôrny), Nyctereutes procyonoides

Pes domáci je niektorými vedcami klasifikovaný ako Canis familiaris, kým iný ho pokladajú za poddruh vlka dravého (t. j. Canis lupus familiaris). Aj dingo býva rôzne klasifikovaný: Canis dingo, Canis lupus dingo, Canis familiaris dingo a Canis lupus familiaris dingo.

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Psovité
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Psovité