Psovité
| psovité | |
 kojot prériový (Canis latrans) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Canidae G. Fischer de Waldheim, 1817 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď radu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Do tejto čeľade patria psy, líšky, vlky, dingovia, kojoty, šakaly, psy hyenovité.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Divé druhy čeľade psovité sa okrem Antarktídy vyskytujú na každom kontinente a obývajú rozličné biotopy ako napr. púšte, hory, lesy a lúky. Líšia sa veľkosťou od fenka s 24 cm na dĺžku po vlka dravého, ktorý môže byť až 200 cm dlhý a môže vážiť až 80 kg.
S výnimkou psa pralesného (Speothos venaticus) majú všetky psovité relatívne dlhé nohy a pružné telo prispôsobené na naháňanie koristi. Všetky psovité sú prstochodce. Majú huňatý chvost, nezaťahovateľné pazúry a piaty prst s pazúrom na predných labách. Samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení napomáha k tomu, že zvieratá sú niekedy spojené až hodinu. Mladé psovité sa rodia slepé, oči otvoria až o niekoľko týždňov neskôr.
Mnoho druhov žije a loví vo svorkách a majú zložitý sociálny systém. Všeobecne sú vysoko prispôsobivé.
Evolúcia[upraviť | upraviť zdroj]
Eocén[upraviť | upraviť zdroj]
Čeľaď Miacidae, ktorej príslušníci boli predchodcami dnešných psovitých, sa vyvinula asi pred 40 miliónmi rokmi v neskorom eocéne.
Oligocén[upraviť | upraviť zdroj]
Najranejšia vetva psovitých bola línia Hesperocyoninae, ktorej zástupca bol Mesocyon z oligocénu (38 – 24 mil. r.). Tieto rané psovité sa začali zameriavať na prenasledovanie koristi v lúčnych biotopoch.
Ďalšími psovitými z tejto doby boli Tomarctus, ktorý žil v Severnej Amerike pred 10 mil. rokmi, Leptocyon, ktorý sa podobal na líšku.
Miocén[upraviť | upraviť zdroj]
Asi pred 9 – 10 mil. rokmi počas neskorého miocénu sa začali z juhozápadnej časti Severnej Ameriky rozširovať rody Canis, Urocyon a Vulpes. Úspech týchto psovitých bol spojený s vyvinutím trhákov (carnassial), ktoré boli schopné aj strihať aj žuvať. Pred 8 mil. rokmi sa cez Beringov most dostali do Eurázie.
Pliocén[upraviť | upraviť zdroj]
Skorý pliocén[upraviť | upraviť zdroj]
Počas pliocénu (pred 4 – 5 mil. rokmi) sa v Severnej Amerike objavil Canis lepophagus. Bol malý a podobal sa na kojota. Niektorí vedci sa domnievajú, že kojot (Canis latrans) sa vyvinul práve z neho. Pred 1,5 až 1,8 mil. rokmi už v Európe žila celá škála vlkov.
Stredný pliocén[upraviť | upraviť zdroj]
Pred asi 800 000 rokmi žil v Severnej Amerike Canis ambrusteri, o ktorom si myslia[kto?], že sa dostal až do Južnej Ameriky, kde bol predchodcom vlka Canis dirus.
Neskorý pliocén[upraviť | upraviť zdroj]
Pred 300 000 rokmi sa plne vyvinul vlk dravý (Canis lupus) a bol rozšírený po celej Európe a severnej Ázii. Beringov most mu umožnil cestu do Severnej Ameriky. Pred 100 000 rokmi bol Canis dirus (jeden z najväčších psovitých všetkých čias) rozšírený od južnej Kanady po Južnú Ameriku. Pred 8 000 rokmi vyhynul.
Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]
Psovité[1]:
- rod Canis (sensu stricto)
- šakal šikmopásy, Canis adustus
- šakal zlatý (šakal obyčajný), Canis aureus
- kojot prériový (kojot), Canis latrans
- vlk dravý (vlk obyčajný, vlk), Canis lupus
- pes domáci (pes), Canis lupus familiaris
- dingo austrálsky (pes dingo, dingo), najčastejšie klasifikovaný ako Canis lupus dingo
- vlk eurázijský, Canis lupus lupus
- vlk polárny (vlk aljašský), Canis lupus tundrorum
- vlk indický, Canis lupus pallipes
- vlk americký (timber), Canis lupus pambasileus
- veľa ďalších poddruhov
- vlk sivočervený (vlk červený), Canis rufus
- šakal tmavochrbtý (šakal čabrakový), Canis mesomelas
- vlk etiópsky, Canis simensis
- rod Cuon
- dhoul červený (kuon horský, kuon), Cuon alpinus
- rod Lycaon
- pes hyenovitý, Lycaon pictus
- rod Atelocynus
- líška malouchá (líška krátkouchá), Atelocynus microtis
- rod Cerdocyon
- líška maikong (líška krabožravá, pes maikong), Cerdocyon thous
- †rod Dusicyon (sensu stricto)
- †líška falklandská (líška južná, pes bojovný, vlk falklandský), Dusicyon australis
- rod Lycalopex (=Pseudalopex)
- líška horská (pes horský), Lycalopex culpaeus (Pseudalopex culpaeus)
- líška Darwinova, Lycalopex fulvipes (Pseudalopex fulvipes)
- líška pampová (pes pampový), Lycalopex griseus (Pseudalopex griseus)
- líška Azarova, Lycalopex gymnocercus (Pseudalopex gymnocercus)
- líška sečurská, Lycalopex sechurae (Pseudalopex sechurae)
- líška popolavá, Lycalopex vetulus (Pseudalopex vetulus)
- rod Chrysocyon
- vlk hrivnatý (vlk guar, pes hrivnatý[2]), Chrysocyon brachyurus
- rod Speothos
- pes pralesný (psík pralesný), Speothos venaticus
- rod Vulpes
- líška polárna, Vulpes lagopus (Alopex lagopus)
- líška hrdzavá (líška obyčajná), Vulpes vulpes
- líška svižná (líška rýchla), Vulpes velox
- líška sivohnedá (líška veľkouchá), Vulpes macrotis
- líška korzak (líška korsak, korsak, korzak), Vulpes corsac (Alopex corsac)
- líška kapská (líška chama, chama), Vulpes chama
- líška bledohnedá, Vulpes pallida
- líška bengálska (líška džungľová), Vulpes bengalensis
- líška tibetská, Vulpes ferrilata
- líška Blanfordova (líška kráľovská, líška kana, kana), Vulpes cana
- líška piesočná (líška Rüppellova) Vulpes rueppelli
- líška fenek (fenek berberský, fenek ušatý, fenek), Vulpes zerda (Fennecus zerda, Megalotis zerda, Canis zerdo ) [3][4][5][6]
- rod Urocyon
- líška červenosivá (líška sivá), Urocyon cinereoargenteus
- líška ostrovná, Urocyon littoralis
- rod Otocyon
- pes ušatý (líška ušatá), Otocyon megalotis
- rod Nyctereutes
- psík medvedíkovitý (psík medviedikovitý, medvedíkovec kuní, medvedíkovec hôrny), Nyctereutes procyonoides
Pes domáci je niektorými vedcami klasifikovaný ako Canis familiaris, kým iný ho pokladajú za poddruh vlka dravého (t. j. Canis lupus familiaris). Aj dingo býva rôzne klasifikovaný: Canis dingo, Canis lupus dingo, Canis familiaris dingo a Canis lupus familiaris dingo.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ slovenské názvy primárne podľa: (1) LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 61 – 62. ; (2) Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 181 – 186. ; (3) Príloha č. 2 k vyhláške 93/1999 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 18. februára 1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín [1] (detto: [2]); (4) Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984; (5) psovité. In: Pyramída
- ↑ Príloha č. 1 k vyhláške č. 143/2012 Z. z.
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 62.
- ↑ Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 246
- ↑ psovité. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 407
- ↑ fenek. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N, 2006, 2011, 2015 dostupné online
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému  |
|  | |
^1 často považovaný iba za poddruh druhu Canis lupus | |||