Psík medvedíkovitý
Psík medvedíkovitý | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
[1] | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Nyctereutes procyonoides Gray, 1834 | |
Synonymá | |
medvedíkovec hôrny | |
Rozšírenie – červenou farbou introdukcia | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Psík medvedíkovitý[2][3] (iné názvy: psík medviedikovitý [4][5][6], medvedíkovec kuní[7][8], medvedíkovec hôrny[9], pes kunovitý[10]; lat. Nyctereutes procyonoides) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae). Výskyt na Slovensku bol doložený na 30,2 % územia.[3]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne sa vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Pre kožušinový chov ho doviezli na Ukrajinu a odtiaľ sa úspešne rozširuje na západ. Dnes do areálu jeho výskytu v Európe patria pobaltské krajiny, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Slovensko, Česko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.[11]
Rozšírenie na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 130 (30,2 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 105 m n. m. (Senné) až 850 m n. m. (Tatranská Lomnica, Vysokých Tatrách).[3]
Vzhľad
[upraviť | upraviť zdroj]Tento psík je stavbou tela podobný jazvecovi. Dosahuje dĺžku tela do 80 cm, pričom je vysoký len asi 20 až 25 cm. Dlhá strapatá srsť je hnedosivá, s tmavšími nohami a pozdĺžnom pruhom na chrbte. Hlava s mohutnými bokombradami má tmavú masku tiahnúcu sa od očí cez líca až ku krku. Asi 20 cm dlhý chvost nosí voľne spustený.
Spôsob života
[upraviť | upraviť zdroj]Je to nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách. V zime hibernuje. Na jeseň priberie o 50 percent, nasleduje hlboký spánok, zvyčajne v opustenom líščom alebo jazvečom brlohu. Nevie štekať.
Potrava a spôsob obživy
[upraviť | upraviť zdroj]Potravu si psík medvedíkovitý hľadá na brehoch riek, jazier a morských brehoch. Je to všežravec, žerie všetko od plodov po vtáky, myši, kraby a ryby.[12]
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Párenie prebieha skoro na jar, psíky pri ňom prenikavo kňučia. Po deviatich týždňoch samica vrhá 5 – 9 mláďat,[3] ktoré nadobúdajú zrak po 9 – 10[3] a sluch asi po 14-tich dňoch. Mláďatá pohlavne dospievajú po prvom roku života a dožívajú sa v prírode 8 rokov,[3] v zajatí až 10 – 12 rokov.
Početnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnej dobe sa druh nekontrolovane šíri a v mnohých krajinách (vrátane Česka) je vedený ako invázny druh. O jeho nevšednej schopnosti populačnej expanzie hovorí aj poznatok, že keď v Lotyšsku v roku 1948 vypustili 35 jedincov, o 12 rokov už ulovili 4 210 psíkov.[12]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada Bojnice, 2003. ISBN 80-969059-9-6. S. 61.
- ↑ a b c d e f KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Peter Kaštier, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Psík medvedíkovitý - Nyctereutes procyonoides, s. 430 - 433.
- ↑ 230/2001 Z.z. - vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 28. mája 2001, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení vyhlášky č. 231/1997 Z.z.
- ↑ psovité. In: Encyklopédia Slovenska IV. N-Q, S. 584
- ↑ psovité. In: STANĚK, V. J.. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava : Mladé letá, 1965. S. 494.
- ↑ 23/1962 Zb. - zákon z 23. februára 1962 o poľovníctve (platný do roku 2009)
- ↑ psovité. In: Malá encyklopédia biológie. Bratislava : Obzor, 1975. S. 407.
- ↑ Svet živočíšnej ríše. Bratislava : Príroda, 1984. S. 380.
- ↑ SÁSIK, Tibor. Krásy Slovenska 37. [s.l.] : Dajama, 1960. 552 s. S. 199.
- ↑ http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1893/
- ↑ a b "Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides). vyd. 13.01.2012 Dostupné online[nefunkčný odkaz]
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MICHAELLI, Lorenzo. Naše šelmy. Žilina : Knižné centrum, 1999.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Psík medvedíkovitý
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Psík medvedíkovitý