Stehlík obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Stehlík obyčajný
European Goldfinch on Spear Thistle.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Carduelis carduelis
Linnaeus, 1758
Synonymá
stehlík pestrý
Carduelis carduelis map.png
Mapa rozšírenia poddruhov stehlíka obyčajného

██ C. c. carduelis hniezdiaci

██ C. c. carduelis stály

██ C. c. caniceps hniezdiaci

██ C. c. caniceps stály

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Stehlík obyčajný alebo stehlík pestrý[3] (lat. Carduelis carduelis) je spevavec a patrí do čeľadi pinkovité. Žije v Európe, v severnej Afrike a v západnej Ázii.[4] Hniezdi na celom Slovensku až do 1 000 m n. m. (v období hniezdenia bol najvyššie zistený vo Veľkej Fatre 1 400 m n. m.).[5] V mimohniezdnom období sa potuľujú v kŕdlikoch aj vo vysokých polohách (najvyššie boli zistené vo Veľkej Fatre na Krížnej a Ostredku 1 500 – 1 590 m n. m.)[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Stehlík obyčajný meria 12 – 14 cm[6][7] a váži 11,5 – 20 g[4]. Obe pohlavia majú rovnaké zafarbenie, červenú prednú časť hlavy, biely náhrdelník sa tiahne až na boky hlavy a zadná časť hlavy je čierna. Na čiernom krídle majú zlatožltý pás. Chrbát majú hnedý s beľavou kostrčou. Chvostové perá sú čierne s bielymi škvrnkami.[4][6] Podľa tejto farebnej kombinácie ich ľahko rozoznáme. Mláďatám až do októbra chýba červená farba na hlave, chrbát i hlavu majú žltosivú s hnedým vzorom.[4][7] Dovtedy rozlíšime mláďatá stehlíka obyčajného od iných pinkovitých podľa čiernych chvostových letiek a žltého pásu na krídlach.[6] Okrem obdobia hniezdenia sú v kŕdlikoch. Ich let opisuje vlnovku.[7]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

1 min. 1 s., Anglicko

Stehlíka obyčajného rozoznáme ľahko nielen podľa vzhľadu ale aj podľa hlasu. Jeho typické vábenie znie ako "tig-lic, tige-lic"[7] alebo "štigelitt"[6]. Spev samčeka je melodické švitorenie[7], do ktorého vplieta prvky zo svojho vábenia.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 200 000 - 600 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny.[5] V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Biotopom stehlíka obyčajného sú okraje lesov, lúky a pasienky s roztrúsenou stromovou a krovinnou vegetáciou, skupiny stromov, pásy stromov pri potokoch, kanáloch a vetrolamy. Obľubuje ľuďmi vytvorené prírodné prostredie sadov i záhrad, parkov a cintorínov.[4][5][7]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo si stavia na stromoch na konci konára. Je poľguľovitého tvaru z tráv, machu a korienkov zviazaných pavučinou, starostlivo vystlané srsťou a perím.[4][7] Stavia ho samička. Hniezda môžu byť aj neďaleko od seba, nie sú prísne teritoriálne, od 2 m vyššie. Radi hniezdia na ovocných stromoch v záhradách a sadoch alebo na stromoch pri cestách. Kladú 4 - 5(7) vajíčok s hnedými škvrnami a červenkastými bodkami na modrastobielom podklade do tvaru venca. Zohrieva ich len samička, samec jej nosí potravu. Mláďatká sa vyliahnu za 13 - 15 dní, potom ich rodičia 2 týždne kŕmia na hniezde a 5 - 6 dní aj po vyletení. Keď sa osamostatnia, spájajú sa do kŕdlikov. Hniezdia 2 krát, v máji a v júni/júli.[4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Špecializujú sa na vyberanie semienok sediac na vrcholci rastliny, ako je napríklad bodliak a lopúch.[4][7][6] Mláďatká kŕmia najprv hmyzom, neskôr semienkami.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 24. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h i j FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  5. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Stehlík obyčajný, str. 606 – 608, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
  6. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f g h PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]