2005 BS1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
2005 BS1
planétka
Objavenie A
ObjaviteľLincoln Laboratory ETS
Dátum objavenia16. január 2005
Označenie planétok2005 BS1 B
Kategória?
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 16. január 2005
Excentricita (e)0,5667
Veľká polos (a)294,049 422 Gm (1,9656 AU)
Perihélium (q)127,400 384 Gm (0,8516 AU)
Afélium (Q)460,698 459 Gm (3,0796 AU)
Obežná doba (P)1006,56 d (2,7558 a)
Priemerná obežná rýchlosť? km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
2,6451°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)113,6930°
Argument perihélia (ω)308,3358°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery~ 12 m (<20 m) m
Hmotnosť~ 2,2 × 106 kg
Hustota~ 2,4 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť27,299
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2005 BS1 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže veľmi priblížiť k Zemi, bola zaradená medzi potenciálne nebezpečné telesá (PHA). Jej dráha nie je dosiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť kód]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba krátko počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

História[upraviť | upraviť kód]

Planétku objavili 16. januára 2005 okolo 08:20 svetového času (UTC) na Lincoln Laboratory ETS. Dňa 13. januára 2005 v 10:11 UTC preletela v minimálnej vzdialenosti 269 tis. km od stredu Zeme.

Pretože neboli nájdené žiadne záznamy o jej pozorovaní v minulosti, sú parametre jej dráhy veľmi neisté a preto bude aj ťažké ju nájsť pri budúcich návratoch do blízkosti Zeme.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť kód]

Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 57 tis. km. K najbližšiemu veľkému priblíženiu k Zemi na vzdialenosť 11,0 mil. km má dôjsť 21. januára 2016. V 21. storočí dôjde k podobným priblíženiam ešte v rokoch 2073 a 2096. Kumulatívna pravdepodobnosť zrážky so Zemou do konca 21. storočia nie je príliš vysoká a bola vyčíslená na 8,2×10−5. Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej −4,51. Ak by však ku kolízii došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 16,64 km/s. Vzhľadom na odhadované rozmery by jej kolízia so Zemou nespôsobila pravdepodobne žiadne škody.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]