2005 TA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
2005 TA
planétka
Objavenie A
ObjaviteľR. H. McNaught
Dátum objavenia1. október 2005
Označenie planétok2005 TA B
Kategória?
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 1. október 2005
Excentricita (e)0,2503
Veľká polos (a)191,604 395 Gm (1,2808 AU)
Perihélium (q)143,643 691 Gm (0,9602 AU)
Afélium (Q)239,565 100 Gm (1,6014 AU)
Obežná doba (P)529,43 d (1,4495 a)
Priemerná obežná rýchlosť? km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
2,7822°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)14,0504°
Argument perihélia (ω)34,3063°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery10 - 20 m
Hmotnosť~2,4×106 kg
Hustota~2,3 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť27,23
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2005 TA je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi potenciálne nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha nie je doposiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba päť dní počas najväčšieho priblíženia sa k Zemi, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a keďže nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý rovnako ako údaje o hmotnosti a strednej hustote, uvedenej v pripojenej tabuľke.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Planétku objavil 1. októbra 2005 okolo 14:15 svetového času (UTC) na Siding Spring Observatory blízko mestečka Coonabarabran v Novom Južnom Walese asi 400 km severozápadne od Sydney v Austrálii v rámci programu Siding Spring Survey polmetrovým ďalekohľadem Uppsala Schmidt s CCD kamerou astronóm R. H. McNaught. Dňa 3. októbra 2005 o 17:31 UTC preletela rýchlosťou 5,04 km/s v minimálnej vzdialenosti 763 tis. km od stredu Zeme.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zo znalosti súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 277 tis. km. Najbližšie veľké priblíženie k Zemi na vzdialenosť 441,3 tis. km sa očakáva 4. októbra 2034. V 21. storočí dôjde ešte k ďalším priblíženiam tohto telesa k Zemi, a to v rokoch 2018, 2041, 2053, 2070 a 2088. Nebezpečnejšie priblíženie k Zemi sa očakáva 5. októbra 2099; ďalšie potom v rokoch 2100 a 2102, ale pravdepodobnosť zrážky so Zemou nie je príliš vysoká a jej kumulatívna hodnota v období do roku 2102 bola vyčíslená na 1,8×10-6 (tj. 1:556 000). Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej -7,30. Ak by však ku kolízii došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 12,14 km/s. Vzhľadom k odhadovaným rozmerom by jej kolízia so Zemou nespôsobila pravdepodobne žiadne škody.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]