Kyselina 3-aminoizobutyrová
| Kyselina 3-aminozobutyrová | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C4H9NO2 |
| Synonymá | Kyselina 3-amino-2-metylpropánová, kyselina β-aminoizobutyrová, β-aminoizobutyrát, kyselina β-aminoizomaslová[1] |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 103,12 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 144-90-1 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Kyselina 3-aminoizobutyrová je produkt rozkladu tymínu.[2] Jej konjugovanou zásadou je 3-aminoizobutyrát.
Rozklad tymínu[upraviť | upraviť zdroj]
Kyselina 3-aminoizobutyrová vzniká pri rozklade tymínu. 3-Aminoizobutyrát vzniká z β-ureidoizobutyrátu pôsobením enzýmu β-ureidopropionázy. Dochádza k štiepeniu oxidu uhličitého a amoniaku:[2]
- β-ureidoizobutyrát + H2O → 3-aminoizobutyrát + CO2 + NH3
3-Aminoizobutyrát sa následne premieňa na metylmalonátsemialdehyd pomocou aminotransferázy. Aminoskupina sa prenáša na α-ketoglutarát, ktorý sa premieňa na glutamát:[2]
- 3-aminoizobutyrát + α-ketoglutarát → metylmalonátsemialdehyd + glutamát
Úloha v metabolizme[upraviť | upraviť zdroj]
Počas cvičenia má zvýšenie hladiny proteínu PGC-1α za následok vylučovanie 3-aminoizobutyrátu zo svalov do krvi (koncentrácia 2-3 μM v ľudskom krvnom séru). Pri kontakte 3-aminoizobutyrátu s bielym tukovým tkanivom dôjde k aktivácii expresii termogénnych génov pomocou PPARα receptorov, čo má za následok hnednutie bieleho tukového tkaniva.[3] Jeden z dôsledkov aktivity 3-aminoizobutyrátu je zvýšenie metabolizmu buniek, na ktoré 3-aminoizobutyrát pôsobí.
Predpokladá sa, že 3-aminoizobutyrát hrá niekoľko úloh v bunkovom metabolizme, pri spaľovaní tukov a regulácii inzulínov, triglyceridov a celkového cholesterolu.[4][5][6]
3-Aminoizobutyrát sa nachádza v kostrových svaloch ako normálny metabolit. Jeho koncentrácia v plazme sa zvyšuje pri fyzickej aktivite. Jeho produkcia je pravdepodobne spôsobená zvýšenou aktivitou mitochondrií, keďže zvýšenie jeho koncentrácie bolo pozorované i v svaloch myší, ktoré nadprodukovali proteín PGC-1α. Bolo teda navrhnuté, že 3-aminoizobutyrát má obrannú funkciu proti metabolickej poruche, keďže môže spustiť funkcie hnedého tukového tkaniva.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1992. ISBN 80-05-01076-1.
- ↑ a b c VOET, Donald. Biochemistry. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2011. (4th edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-57095-1.
- ↑ a b β-Aminoisobutyric acid induces browning of white fat and hepatic β-oxidation and is inversely correlated with cardiometabolic risk factors. Cell Metabolism, 7 January 2014, s. 96–108. DOI: 10.1016/j.cmet.2013.12.003. PMID 24411942.
- ↑ Effects of β-aminoisobutyric acid on leptin production and lipid homeostasis: mechanisms and possible relevance for the prevention of obesity. Fundamental & Clinical Pharmacology, June 2010, s. 269–82. DOI: 10.1111/j.1472-8206.2009.00765.x. PMID 19735301.
- ↑ Myobolites: muscle-derived metabolites with paracrine and systemic effects. Current Opinion in Pharmacology, June 2017, s. 15–20. DOI: 10.1016/j.coph.2017.03.007. PMID 28441626.
- ↑ Beta-Aminoisobutyric Acid as a Novel Regulator of Carbohydrate and Lipid Metabolism. Nutrients, February 2019, s. 524. DOI: 10.3390/nu11030524. PMID 30823446.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 3-Aminoisobutyric acid na anglickej Wikipédii.