Kyselina močová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyselina močová
Kyselina močová
Kyselina močová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C5H4N4O3
Synonymá 2,6,8-trioxypurín, urát
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 168,112 g/mol
Teplota topenia 400 °C (rozkladá sa)
Ďalšie informácie
Číslo CAS 69-93-2
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina močová alebo 2,6,8-trioxypurín je produkt metabolického rozkladu purínových nukleotidov. Kyselina močová je normálnou zložkou moču, ale jej vysoká koncentrácia v krvi môže viesť k dne a iným problémom, ako je cukrovka alebo tvorba obličkových kameňov. Soli kyseliny močovej sa nazývajú uráty.

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina močová bola prvýkrát izolovaná z obličkových kameňov v roku 1776 švédskym chemikom Carlom Wilhelmom Sheeleom.[1] Ako prvý ju syntetizoval ukrajinský chemik Ivan Horbaczewski v roku 1882 z glycínu a močoviny.[2]

Kyselina močová vykazuje laktám-laktím tautomériu (bežne popisovanú ako keto-enol tautomériu[3]). Aj keď vo forme laktimu by mala byť čiastočne aromatická, kryštalizuje vo forme laktamu.[4] Výpočtová chémia takisto potvrdzuje, že tento tautomér by mal byť najstabilnejší.[5]

Kyselina močová je diprotická kyselina s pKa1 = 5.4 a pKa2 = 10.3,[6] takže pri fyziologickom pH sa nachádza prevažne vo forme jednomocného urátového aniónu (hydrogénurátu).

Tautoméry kyseliny močovej a urátu
Harnsäure Ketoform.svg
Equilibrium2.svg		 Harnsäure Enolform.svg pKa1
Equilibrium2.svg		 Urat.svg
Laktam Laktim Urátový anión

Teplota topenia kyseliny močovej je 400 °C, pri ktorej sa však rozkladá.

Rozpustnosť vo vode[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina močová je bezfarebná kryštalická látka. Je veľmi málo rozpustná vo vode a iných rozpúšťadlách. Všeobecne platí to isté i pre jej soli s alkalickými kovmi a kovmi alkalických zemín. Všetky tieto jej soli vykazujú vyššiu rozpustnosť v teplej vode oproti studenej, čo umožňuje jednoduchú rekryštalizáciu. Nízka rozpustnosť kyseliny močovej je pôvodom dny. V etanole je jej rozpustnosť zanedbateľná, v zmesiach etanol/voda je niekde v rozmedzí rozpustnosti medzi čistou vodou a čistým etanolom.

Rozpustnosť solí kyseliny močovej (gramy vody na gram zlúčeniny)
Zlúčenina Studená voda Vriaca voda
Kyselina močová 15,000 2,000
Hydrogénurát amónny — 1,600
Hydrogénurát lítny 370 39
Hydrogénurát sodný 1,175 124
Hydrogénurát draselný 790 75
Dihydrogéndiurát horečnatý 3,750 160
Dihydrogéndiurát vápenatý 603 276
Urát disodný 77 —
Urát didraselný 44 35
Urát vápenatý 1,500 1,440
Urát stroncnatý 4,300 1,790
Urát bárnatý 7,900 2,700

Hodnoty v tabuľke ukazujú množstvo vody nutné na rozpustenie jednotkovej hmotnosti uvedenej zlúčeniny. Nižšia hodnota naznačuje vyššiu rozpustnosť.[7][8][9]

Biochémia[upraviť | upraviť zdroj]

Xantínoxidáza (XOD) je enzým, ktorý katalyzuje tvorbu kyseliny močovej z xantínu a hypoxantínu, ktoré sa tvoria z iných purínov. XOD je veľký eným, ktorého aktívne miesto obsahuje molybdén viazaný na síru a kyslík.[10] V bunkách môže byť XOD prítomná ako xantíndehydrogenáza a xantínoxidoreduktáza. XOD bola purifikovaná i z hovädzieho mlieka a slezinových extraktov.[11] Kyselina močová sa vylučuje pri hypoxických podmienkach (nízka saturácia kyslíkom).[12]

Genetická a fyziologická diverzita[upraviť | upraviť zdroj]

Primáty[upraviť | upraviť zdroj]

U ľudí a vyšších primátov je kyselina močová (respektíve hydrogénurátový anión) konečným oxidačným produktom purínového metabolizmu a je vylučovaná v moči. U ostatných cicavcov ju ďalej oxiduje enzým urikáza na alantoín.[13] Strata urikázovej aktivity u vyšších primátov je podobná strate schopnosti syntetizovať kyselinu askorbovú, čo naznačuje, že uráty by u týchto druhov mohli do istej miery nahradiť askorbáty.[14] Kyseliny močová i askorbová sú silné redukovadlá (donori elektrónov) a silné antioxidanty. U ľudí pochádza viac než polovica antioxidačnej kapacity krvnej plazmy z hydrogénurátových aniónov.[15]

Ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Bežná koncentrácia kyseliny močovej v krvi je 25 až 80 mg/l pre mužov a 15 až 60 mg/l pre ženy[16] (pozri však i hodnoty uvedené nižšie). Jednotlivci môžu mať sérové hodnoty až 96 mg/l a nemať dnu.[17] Asi 70 % množstva kyseliny močovej sa denne vylučuje obličkami a asi u 5-25 % ľudí vedie nedostatočné vylučovanie obličkami k hyperurikémii.[18] Bežne sa vylúči asi 250 až 750 mg za deň (čo odpovedá koncentrácii 250 až 750 mg/l, ak sa vytvorí jeden liter moču denne - viac, než je rozpustnosť kyseliny močovej, pretože je vo forme rozpustných urátov).

Psy[upraviť | upraviť zdroj]

Dalmatíni majú genetickú poruchu príjmu kyseliny močovej obličkami a pečeňou, čím sa znižuje konverzia na alantoín, takže toto plemeno vylučuje kyselinu močovú namiesto alantoínu.[19]

Vtáky a plazy[upraviť | upraviť zdroj]

U vtákov, plazov a niektorých púštnych cicavcov je kyselina močová takisto konečným produktom purínového metabolizmu, ale vylučuje sa výkalmi v pevnom stave. Na to je nutná náročná metabolická dráha, ktorá je energeticky náročná v porovnaní s vylučovaním iných dusíkatých odpadov, ako sú močovina (z močovinového cyklu) alebo amoniak, ale jej veľkou výhodou je zníženie straty vody, čím sa zabraňuje dehydratácii.[20]

Bezstavovce[upraviť | upraviť zdroj]

Červ Platynereis dumerilii, morský mnohoštetinavec, využíva kyselinu močovú ako sexuálny feromón. Samičky ju vylučujú do vody počas párenia, aby vzbudili samčekov uvoľniť spermie.[21]

Genetika[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď niektoré jedlá, ako mäso a morské plody, môžu zvýšiť hladinu urátov v krvi, genetická rôznorodosť je omnoho väčším prispievateľom k vysokej koncentrácii urátu v krvi.[22][23] Časť ľudí má mutácie v proteínoch zodpovedných za vylučovanie kyseliny močovej obličkami. Už boli identifikované odchýlky v mnohých génov: : SLC2A9; ABCG2; SLC17A1; SLC22A11; SLC22A12; SLC16A9; GCKR; LRRC16A; a PDZK1.[24][25][26] SLC2A9 pomáha transportu kyseliny močovej i fruktózy.[18][27]

Klinický význam a výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Referenčné rozmedzie pre kyselinu močovú v krvi je zvyčajne 3,4–7,2 mg na 100 ml (200–430 μmol/l) u mužov a 2,4–6,1 mg na 100 ml u žien (140–360 μmol/l).[28] Nižšia a vyššia hladina kyseliny močovej v krvi sa nazývajú hypourikémia a hyperurikémia. Obdobne, pre nižšiu a vyššiu hladinu kyseliny močovej v moči oproti referenčným hodnotám sa používajú názvy hypourikosúria a hyperurikosúria. Koncentrácia kyseliny močovej v slinách môže byť spojená s koncentráciou v krvi.[29]

Vysoká koncentrácia kyseliny močovej[upraviť | upraviť zdroj]

Hyperurikémia, ktorá spôsobuje dnu, má niekoľko potenciálnych zdrojov:

  • Strava. Vysoký príjem purínov, kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy a sacharóza môžu zvýšiť hladinu kyseliny močovej[30][31]
  • Znížené vylučovanie obličkami môže mať za následok vyššiu koncentráciu v krvi[32]
  • Postenie alebo rýchla strata váhy môžu dočasne viesť k zvýšenej koncentrácii[33]
  • Niektoré lieky, ako napríklad tiazidové diuretiká, môžu zvýšiť koncentráciu ovplyvnením obličkovej clearance[34]
  • Syndrom nádorového rozpadu, metabolická komplikácia pri niektorých druhoch rakoviny alebo chemoterapii, môže takisto viesť k zvýšenej koncentrácii kvôli uvoľneniu nukleobáz a draslíka do plazmy[35]

Dna[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dna

Prieskum v Spojených štátov v roku 2011 ukázal, že asi 3,9 % populácie malo dnu, zatiaľ čo 21,4 % malo hyperurikémiu bez symptómov.[36]

Zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi môže spôsobiť dnu,[37] chorobu charakterizovanú bolesťami, ktoré sú spôsobené ihličkovitými kryštálmi zrazenín kyseliny močovej v kĺboch, kapilárach, pokožke a inom tkanive.[38] Dna môže vzniknúť už pri hodnotách kyseliny močovej v krvi od 6 mg na 100 ml (357 μmol/l), ale jednotlivci môžu mať hodnoty až 9,6 mg na 100 ml (565 μmol/l) a nemať dnu.[17]

U ľudí sú puríny metabolizované na kyselinu močovú, ktorá sa následne vylučuje do moču. Príjem niektorých jedál bohatých na puríny, ako sú mäso alebo morské plody, zvyšuje riziko rozvinutia dny.[39] Dna sa môže objaviť pri bežnej konzumácii mäsa, ako je pečeň a obličky, sladkého pečiva či niektorých morských plodov (napríklad ančovičiek, sleďov, sardiniek, mušlí, hrebenatiek, pstruhov, tresiek, makrel alebo tuniakov).[40] Primeraný príjem zeleniny bohatej na puríny však nie je spojený so zvýšeným rizikom rozvinutia dny.[39]

Jedným zo spôsobov liečenia dny v 19. storočí bolo podanie lítnych solí,[41] pretože lítne soli sú rozpustnejšie. Aktuálne sa zápaly častejšie liečia nesteroidnými protizápalovými liekmi (NSAID), kolchicínom alebo kortikosteroidmi a hladina kyseliny močovej sa udržiava alopurinolom.[42] Alopurinol, ktorý mierne inhibuje xantínoxidázu, je analógom hypoxantínu, ktorý je hydroxylovaný xantínoxidoreduktázou na pozícii 2 za vzniku oxipurinolu.[43]

Syndróm nádorového rozpadu[upraviť | upraviť zdroj]

Syndróm nádorového rozpadu je stav, ktorý môže nastať pri rakovinách krvi, pri ktorom sa zvyšuje koncentrácia kyseliny močovej v krvi, keď nádorové bunky uvoľnia svoj obsah do krvi, či už spontánne alebo po chemoterapii.[35] Toto môže viesť k akútnemu poškodeniu obličiek, ak sa kryštály kyseliny močovej uložia v obličkách.[35] Liečba zahŕňa hyperhydratáciu, aby sa kyselina močová rozpustila a vylúčila cez moč; rasburikázu, ktorá znižuje množstvo málo rozpustných urátov v krvi; alebo alopurinol, ktorým sa inhibuje purínový katabolizmus, čím sa zamedzí zvyšovaniu množstva kyseliny močovej.[35]

Lesch–Nyhanov syndróm[upraviť | upraviť zdroj]

Lesch–Nyhanov syndróm je vzácna dedičná choroba, ktorá je takisto spojená s vysokými hladinami kyseliny močovej v krvi.[44] Navyše k bežným symptómom dny sú pri tomto syndróme pozorované spazmy (kŕče), mimovoľný pohyb a kognitívna retardácia.[45]

Ochorenie srdca[upraviť | upraviť zdroj]

Hyperurikémia môže zvýšiť rizikové faktory pre ochorenie srdca.[46]

Cukrovka 2. typu[upraviť | upraviť zdroj]

Hyperurikémia môže vzniknúť skôr ako následok inzulínovej rezistencie pri cukrovke než ako jej prekurzor.[47] Jedna štúdia ukázala, že zvýšená kyselina močová v krvi bola spojená s vyšším rizikom cukrovky 2. typu, nezávisle na obezite, dyslipidémii a hypertenzii.[48] Hyperurikémia je takisto asociovaná s komponentami metabolického syndrómu, a to i u detí.[49][50]

Tvorba obličkových kameňov[upraviť | upraviť zdroj]

Z mikrokryštálov urátu sodného môžu vznikať obličkové kamene.[51][52]

Saturácia krvi kyselinou močouv môžu viesť k tvorbe jedného druhu obličkových kameňov, ak uráty kryštalizujú v obličkách. Tieto kamene sú rádiolucentné, takže ich nie je vidieť na bežnom röntgenovom snímku brucha.[53] Takisto môžu viesť k tvorbe kameňov zo šťaveľanu vápenatého.[54]

Nízka koncentrácia kyseliny močovej[upraviť | upraviť zdroj]

Nízka koncentrácia kyseliny močovej (hypourikémia) môže mať niekoľko príčin. Nízky príjem zinku môže viesť k zníženiu hladiny urátov. Tento efekt môže byť ešte výraznejší u žien, ktoré berú antikoncepciu.[55] Sevelamer, liečivo určené pre prevenciu hyperfosfatémie u ľudí s chronickým zlyhaním obličiek, môže výrazne znížiť sérovú kyselinu močovú.[56]

Skleróza multiplex[upraviť | upraviť zdroj]

Meta-analýza 10 štúdií ukázala, že hladina kyseliny močovej v krvi je u pacientov so sklerózou multiplex výrazne nižšia v porovnaní so zdravými pacientmi, čo by mohlo mať využitie ako diagnostický biomarker pre sklerózu multiplex.[57]

Normalizácia nízkej hladiny kyseliny močovej[upraviť | upraviť zdroj]

Úprava nízkej hladiny zinku môže pomôcť zvýšiť hladinu kyseliny močovej v krvnom sére.[58]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ SCHEELE, C. W.. Examen Chemicum Calculi Urinari. Opuscula, 1776, s. 73.
  2. ↑ HORBACZEWSKI, Johann. Synthese der Harnsäure. Monatshefte für Chemie und Verwandte Teile Anderer Wissenschaften, 1882, s. 796–797. Dostupné online. DOI: 10.1007/BF01516847.
  3. ↑ Lieberman; MARKS, Allan D.; SMITH, Colleen M.. Marks' Essential Medical Biochemistry. Philadelphia : Lippincott Williams & Wilkins, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-7817-9340-7. S. 47–.
  4. ↑ The molecular and crystal structure of uric acid. Acta Crystallographica, 1 March 1966, s. 397–403. DOI: 10.1107/S0365110X66000914.
  5. ↑ Theoretical calculations on the tautomerism of uric acid in gas phase and aqueous solution. Journal of Molecular Structure: THEOCHEM, November 2005, s. 209–214. DOI: 10.1016/j.theochem.2005.08.001.
  6. ↑ MCCRUDDEN, Francis H.. Uric Acid: The Chemistry, Physiology and Pathology of Uric Acid and the Physiologically Important Purin Bodies, with a Discussion of the Metabolism in Gout. Charleston, SC : BiblioBazaar, 2008. ISBN 978-0-554-61991-0.
  7. ↑ CRC Handbook of Chemistry and Physics. 62nd. vyd. Boca Raton, FL. : CRC Press, 1981.
  8. ↑ Merck Index. 9th. vyd. [s.l.] : Merck, 1976. ISBN 978-0-911910-26-1.
  9. ↑ MCCRUDDEN, Francis H.. Uric acid. [s.l.] : [s.n.]. S. 58.
  10. ↑ Molybdenum-containing hydroxylases. Archives of Biochemistry and Biophysics, 2005, s. 107–116. DOI: 10.1016/j.abb.2004.08.012. PMID 15581570.
  11. ↑ Enzymatic Synthesis of 5-Methyluridine from Adenosine and Thymine with High Efficiency. Biosci. Biotechnol. Biochem., 1992, s. 580–582. DOI: 10.1271/bbb.56.580. PMID 27280651.
  12. ↑ Endogenous urate production augments plasma antioxidant capacity in healthy lowland subjects exposed to high altitude. Chest, May 2007, s. 1473–1478. DOI: 10.1378/chest.06-2235. PMID 17494796.
  13. ↑ ANGSTADT, Carol N.. Purine and Pyrimidine Metabolism: Purine Catabolism [online]. 4 December 1997. Dostupné online.
  14. ↑ PROCTOR, P.. Similar functions of uric acid and ascorbate in man?. Nature, November 1970, s. 868. Dostupné online. DOI: 10.1038/228868a0. PMID 5477017.
  15. ↑ Antioxidant status in patients with uncomplicated insulin-dependent and non-insulin-dependent diabetes mellitus. European Journal of Clinical Investigation, 1997, s. 484–490. DOI: 10.1046/j.1365-2362.1997.1390687.x. PMID 9229228.
  16. ↑ Harrison's Principles of Internal Medicine. 11th. vyd. New York : McGraw-Hill, 1987. ISBN 978-0-07-079454-2. S. A-3.
  17. ↑ a b Hyperurikämie und Gicht. Der Internist, May 2006, s. 509–521. DOI: 10.1007/s00108-006-1578-y. PMID 16586130. (po nemecky)
  18. ↑ a b SLC2A9 is a newly identified urate transporter influencing serum urate concentration, urate excretion and gout. Nature Genetics, April 2008, s. 437–442. Dostupné online. DOI: 10.1038/ng.106. PMID 18327257.
  19. ↑ Observations concerning the causes of the excess excretion of uric acid in the Dalmatian dog. The Journal of Biological Chemistry, 1 September 1948, s. 727–735. Dostupné online. DOI: 10.1016/S0021-9258(18)57191-X. PMID 18880769.
  20. ↑ HAZARD, Lisa C.. Sodium and Potassium Secretion by Iguana Salt Glands. [s.l.] : University of California Press, 2004. Dostupné online. ISBN 978-0-520-23854-1. S. 84–85.
  21. ↑ Uric acid: the sperm-release pheromone of the marine polychaete Platynereis dumerilii. Journal of Chemical Ecology, 1998, s. 13–22. Dostupné online. DOI: 10.1023/A:1022328610423.
  22. ↑ Evaluation of the diet wide contribution to serum urate levels: meta-analysis of population based cohorts. The BMJ, 2018, s. k3951. DOI: 10.1136/bmj.k3951. PMID 30305269.
  23. ↑ Keenan RT. The biology of urate. Seminars in arthritis and rheumatism, 2020, s. S2–S10. DOI: 10.4103/bc.bc_1_19. PMID 32620198.
  24. ↑ Understanding deficient elimination of uric acid. Lancet, December 2008, s. 1929–1930. Dostupné online. DOI: 10.1016/S0140-6736(08)61344-6. PMID 18834627.
  25. ↑ Meta-analysis of 28,141 individuals identifies common variants within five new loci that influence uric acid concentrations. PLOS Genet., June 2009, s. e1000504. DOI: 10.1371/journal.pgen.1000504. PMID 19503597.
  26. ↑ KÖTTGEN, A.. Genome-wide association analyses identify 18 new loci associated with serum urate concentrations. Nature Genetics, February 2013, s. 145–154. Dostupné online. DOI: 10.1038/ng.2500. PMID 23263486.
  27. ↑ SLC2A9 influences uric acid concentrations with pronounced sex-specific effects. Nature Genetics, April 2008, s. 430–436. Dostupné online. DOI: 10.1038/ng.107. PMID 18327256.
  28. ↑ Harmonisation of Reference Intervals [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-08-02 z originálu.
  29. ↑ Salivary uric acid as a noninvasive biomarker for monitoring the efficacy of urate-lowering therapy in a patient with chronic gouty arthropathy. Clinica Chimica Acta, 2015, s. 115–20. DOI: 10.1016/j.cca.2015.08.005. PMID 26276048.
  30. ↑ Uric acid, the metabolic syndrome, and renal disease. J. Am. Soc. Nephrol., December 2006, s. S165–S168. Dostupné online. DOI: 10.1681/ASN.2006080909. PMID 17130256.
  31. ↑ The Effect of High-Fructose Corn Syrup Consumption on Triglycerides and Uric Acid. J. Nutr., June 2009, s. 1242S–1245S. DOI: 10.3945/jn.108.098194. PMID 19403709.
  32. ↑ Mayo Clinic staff. High uric acid level [online]. 11 September 2010. Dostupné online.
  33. ↑ Howard AN. The historical development, efficacy and safety of very-low-calorie diets. Int J Obes, 1981, s. 195–208. PMID 7024153.
  34. ↑ Diuretic-Related Side Effects: Development and Treatment [online]. Medscape. Dostupné online.
  35. ↑ a b c d The Tumor Lysis Syndrome. The New England Journal of Medicine, 12 May 2011, s. 1844–1854. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMra0904569. PMID 21561350.
  36. ↑ Dietary factors and risk of gout and hyperuricemia: a meta-analysis and systematic review. Asia Pacific Journal of Clinical Nutrition, 2018, s. 1344–1356. DOI: 10.6133/apjcn.201811_27(6).0022. PMID 30485934.
  37. ↑ Role of uric acid in hypertension, renal disease, and metabolic syndrome. Cleveland Clinic Journal of Medicine, December 2006, s. 1059–1064. Dostupné online. DOI: 10.3949/ccjm.73.12.1059. PMID 17190309.
  38. ↑ Gout. Lancet, January 2010, s. 318–328. Dostupné online. DOI: 10.1016/S0140-6736(09)60883-7. PMID 19692116.
  39. ↑ a b Purine-rich foods, dairy and protein intake, and the risk of gout in men. The New England Journal of Medicine, March 2004, s. 1093–1103. DOI: 10.1056/NEJMoa035700. PMID 15014182.
  40. ↑ Gout diet: What's allowed, what's not [online]. July 2, 2020. Dostupné online.
  41. ↑ SCHRAUZER, Gerhard N.. Lithium: Occurrence, Dietary Intakes, Nutritional Essentiality. Journal of the American College of Nutrition, 2002, s. 14–21. DOI: 10.1080/07315724.2002.10719188. PMID 11838882.
  42. ↑ NHS Clinical Knowledge Summaries [online]. UK National Health Service. Dostupné online. Archivované 2012-03-04 z originálu.
  43. ↑ Therapeutic effects of xanthine oxidase inhibitors: Renaissance half a century after the discovery of allopurinol. Pharmacological Reviews, 2006, s. 87–114. DOI: 10.1124/pr.58.1.6. PMID 16507884.
  44. ↑ An amperometric uric acid biosensor based on modified Ir–C electrode. Biosensors & Bioelectronics, October 2006, s. 482–488. DOI: 10.1016/j.bios.2006.07.013. PMID 16908130.
  45. ↑ NYHAN, W. L.. Lesch-Nyhan Disease. Journal of the History of the Neurosciences, March 2005, s. 1–10. DOI: 10.1080/096470490512490. PMID 15804753.
  46. ↑ Hyperuricemia and cardiovascular disease risk. Expert Rev. Cardiovasc. Ther., 2014, s. 1219–1225. DOI: 10.1586/14779072.2014.957675. PMID 25192804.
  47. ↑ Uric acid metabolism and tubular sodium handling. Results from a population-based study. J. Am. Med. Assoc., July 1993, s. 354–359. DOI: 10.1001/jama.270.3.354. PMID 8315780.
  48. ↑ High serum uric acid as a novel risk factor for type 2 diabetes. Diabetes Care, February 2008, s. 361–362. DOI: 10.2337/dc07-1276. PMID 17977935.
  49. ↑ DE OLIVEIRA, E. P.. High plasma uric acid concentration: Causes and consequences. Diabetology & Metabolic Syndrome, 2012, s. 12. DOI: 10.1186/1758-5996-4-12. PMID 22475652.
  50. ↑ WANG, J. Y.. Predictive value of serum uric acid levels for the diagnosis of metabolic syndrome in adolescents. The Journal of Pediatrics, 2012, s. 753–6.e2. DOI: 10.1016/j.jpeds.2012.03.036. PMID 22575243.
  51. ↑ Kinetic Model of Oxidation Catalyzed by Xanthine Oxidase—The Final Enzyme in Degradation of Purine Nucleosides and Nucleotides. Nucleic Acids, 2005, s. 465–469. DOI: 10.1081/ncn-200060006. PMID 16247972.
  52. ↑ What is Gout: What Causes Gout? [online]. MedicalBug, 6 January 2012. Dostupné online.
  53. ↑ Nephrolithiasis. Primary Care: Clinics in Office Practice, 2008, s. 369–391. DOI: 10.1016/j.pop.2008.01.005. PMID 18486720. (po anglicky)
  54. ↑ PAK, C. Y.. Medical stone management: 35 years of advances. The Journal of Urology, September 2008, s. 813–819. DOI: 10.1016/j.juro.2008.05.048. PMID 18635234.
  55. ↑ Effect of low zinc intake and oral contraceptive agents on nitrogen utilization and clinical findings in young women. The Journal of Nutrition, 1 December 1977, s. 2219–2227. DOI: 10.1093/jn/107.12.2219. PMID 925768.
  56. ↑ Effects of sevelamer and calcium-based phosphate binders on uric acid concentrations in patients undergoing hemodialysis: a randomized clinical trial. Arthritis and Rheumatism, January 2005, s. 290–295. DOI: 10.1002/art.20781. PMID 15641045.
  57. ↑ Low serum uric acid levels in patients with multiple sclerosis and neuromyelitis optica: An updated meta-analysis. Multiple Sclerosis and Related Disorders, 2016, s. 17–22. DOI: 10.1016/j.msard.2016.05.008. PMID 27645338.
  58. ↑ Oral zinc therapy normalizes serum uric acid level in Wilson's disease patients. The American Journal of the Medical Sciences, November 1986, s. 289–292. DOI: 10.1097/00000441-198611000-00007. PMID 3777013.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Teakrín - kyselina 1,3,7,9-tetrametylmočová, purínový alkaloid prítomný v niektorých čajoch
  • Uracil - purínová nukleobáza pomenovaná Robertom Behrendom, ktorý sa snažil syntetizovať deriváty kyseliny močovej

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uric acid na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_močová&oldid=7410232“