Preskočiť na obsah

Karlovarský program

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:50, 21. november 2015, ktorú vytvoril Vegetator (diskusia | príspevky) (pridaná Kategória:Politika v Česko-Slovensku pomocou použitia HotCat)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Karlovarský program bol program (požiadavky na česko-slovenskú vládu), ktorý vyhlásil Konrad Henlein na zjazde Sudetonemeckej strany v Karlových Varoch 24. apríla 1938. Tomuto dátumu predchádzal anšlus Rakúska k Ríši (13. marca), ktorý vyvolal opojné nadšenie úplnej väčšiny sudetských Nemcov. 28. marca sa potom Hitler stretol s Henleinom a dohodli sa na ďalšom postupe voči Česko-Slovensku. Bezprostrednou udalosťou, ktorá karlovarskému zjazdu predchádzala, boli Hitlerove narodeniny (20. apríla) a 22. apríla začala nemecká armáda pripravovať plán „Grün“, vojenské zničenie Česko-Slovenska.

Kralovarský program obsahoval 8 bodov a vychádzal z rokovaní Henleina s Adolfom Hitlerom 28. marca v Berlíne.

Znel takto:

  1. Nastolenie úplnej rovnoprávnosti sudetonemeckej národnostnej skupiny s českým národom.
  2. Uznanie sudetonemeckej národnostnej skupiny ako právnej osoby za účelom zachovania tohto rovnoprávneho postavenia v štáte.
  3. Stanovenie a uznanie sudetonemeckého územného osídlenia.
  4. Vytvorenie sudetonemeckej samosprávy na územiach osídlených sudetskými Nemcami vo všetkých oblastiach verejného života, ktoré sa týkajú záujmov a záležitostí sudetonemeckej národnostnej skupiny.
  5. Ustavenie zákonných ochranných opatrení pre tých sudetských Nemcov, ktorí žijú mimo územia súvisle osídlených sudetskými Nemcami.
  6. Odstránenie krívd spáchaných na sudetských Nemcoch od roku 1918 a náhradu škôd, ktoré týmito krivdami vznikli.
  7. Uznánie a realizácia zásady, podľa ktorej v nemeckých oblastiach mali pracovať nemeckí verejní zamestnanci.
  8. Plná sloboda priznania sa k nemeckej národnosti a k nemeckému svetovému názoru.

Tieto požiadavky československá vláda pod tlakom udalostí 5. septembra 1938 v podstate prijala, predložiac „Návrh o postupe jednania ohľadne úpravy národnostných otázok.“ S týmto súhlasil britský vyjednávač lord Runciman o vyjednávači SdP. Cieľom Hitlera ani Henleina však nebolo riešenie sudetonemeckej národnostnej otázky, ale rozbitie Česko-Slovenska a jeho úplné ovládnutie. Preto už za púhe dva dni prišla ostravská provokácia, následne prerušenie rokovania zo strany Henleina a rozhlasový prejav Hitlera, ktorý vyprovokoval ozbrojený puč sudetských Nemcov v Česko-Slovensku.