Dlouhá hora
Dlouhá hora | |
Prírodná rezervácia | |
Dlouhá hora z Ovčej hory
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Liberecký |
Okres | Liberec |
Lokalita | Bílý Kostel nad Nisou (k. ú. Panenská Hůrka), Chrastava (k. ú. Andělská h.u Chrastavy) |
Nadmorská výška | 475 - 690 m n. m. |
Súradnice | 50°47′25″S 14°55′25″V / 50,79028°S 14,92361°V |
Rozloha | 13,451 ha |
Vznik | 20. marec 1973[1] |
- Vyhlásilo | Ministerstvo kultúry ČSR |
Správa | AOPK ČR |
Kód AOPK ČR | 558 |
Poloha na mape Česka
| |
Webová stránka: BioLib.cz | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dlouhá hora | |
hora | |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Liberecký kraj |
Okres | okres Liberec |
Pohorie | Ještědsko-kozákovský hřbet Ještědský hřbet Kryštofovy hřbety Rozsošský hřbet Dlouhohorský hřbet[2] |
Nadmorská výška | 748 m n. m. |
Geologické zloženie | fylit, kvarcit |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Súradnice 50°47′25″S 14°55′25″V / 50,790278°S 14,923611°V |
Dlouhá hora (nem. Langeberg) je vrchol dosahujúci výšku 748 m n. m. a prírodná rezervácia ev. č.558 neďaleko obce Bílý Kostel nad Nisou v okrese Liberec. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR. Územie je súčasťou Prírodného parku Ještěd.
Popis vrchu
Je to úzka vrcholová časť severného chrbta Kryštofových chrbtov na kambrických chlorit-sericitických fylitoch a kvarcitických fylitoch až kvarcitoch, s vyššími severovýchodnými svahmi (s objektmi bývalého vojenského opevnenia z prvej republiky), stupňovito klesajúcimi k údoliu Lužickej Nisy. Vrch je zalesnený smrečinami, komplexami bučín až sutinových lesov s javorom a brestom a s bohatým podrastom.[3]
Geomorfologické zaradenie
Vrch patrí do celku Ještědsko-kozákovský hřbet, podcelku Ještědský hřbet, okrsku Kryštofovy hřbety, podokrsku Rozsošský hřbet a časti Dlouhohorský hřbet.[2]
Ochrana
Dôvodom ochrany je zachovanie komplexu prirodzených spoločenstiev bučín s výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín. Prírodná rezervácia sa nachádza na východnom svahu rovnomenného vrchu. Samotný vrchol sa na území rezervácie nenachádza.
Prístup
Autom možno najbližšie dôjsť do Panenskej Hůrky, Andělskej Hory alebo Kryštofovho Údolia. Sedlom medzi Dlohou horou a Veľkým Vápenným na západe vedú turistické značky modrá, zelená a žltá. Na Dlouhú horu vedie sieť neznačených lesných ciest.[4]
Referencie
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b BALATKA, Břetislav; KALVODA, Jan. Geomorfologické členění reliéfu Čech. Praha : Kartografie Praha, 2006. ISBN 80-7011-913-6.
- ↑ DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ Mapy.cz [online]. Seznam.cz, [cit. 2014-03-29]. Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
- Výnos Ministerstva kultúry ČSR o zriadení chráneného územia
- Dvojstrana o maloplošných chránených územiach Libereckého kraja
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dlouhá hora na českej Wikipédii.