Černá jezírka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°50′56″S 15°18′12″V / 50,84889°S 15,30333°V / 50.84889; 15.30333
Černá jezírka
Prírodná rezervácia
Krásný potok (01).jpg
Krásný potok
Štát Česko Česko
Kraj Liberecký
Okresy Liberec,
Jablonec nad Nisou
Lokalita Jizerka, Bílý Potok
Nadmorská výška 885 – 913 m n. m.
Súradnice 50°50′56″S 15°18′12″V / 50,84889°S 15,30333°V / 50.84889; 15.30333
Rozloha 67,0222 ha
Vznik 21. jún 1960[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo školstva a kultúry
Správa AOPK ČR Správa CHKO Jizerské Hory
Kód AOPK ČR 2447
Česko: Černá jezírka
Černá jezírka
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Černá jezírka
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Černá jezírka sú súčasťou CHKO Jizerské hory a boli vyhlásené v roku 1960 ako prírodná rezervácia nachádzajúca sa v okrajovej časti Stredného Jizerského hrebeňa, na európskom rozvodí medzi Baltským a Severným morom.[2] Sú veľmi významným vrchovinovým komplexom, ktorý leží v nadmorskej výške 885-912 m n. m.. Rezervácia sa rozkladá na území s veľkosťou 66,6 ha a ďalších 72,4 ha tvorí ochranné pásmo. V roku 2012 bola zapísaná pod názvom Horní Jizera do zoznamu rámsarských, medzinárodne významných mokradí.[3] Dôvodom ochrany okrem výskytu rašelinísk je aj prítomnosť zvyškov klimaxových horských smrečín. V auguste 2013 bola prijatá vyhláška o rozšírení ochranného pásma prírodnej rezervácie.[4]

Černá jezírka sú súčasťou štyroch rašelinísk: Velké Krásné louky, Malé Krásné louky a Tetřeví louky. Oblasť patrí do CHKO predovšetkým vďaka sústave rašelinísk a výskytu klimaxových horských smrečín. Ochranu zabezpečuje Správa CHKO Jizerské hory. Zaujímavosťou môže byť aj to, že tunajšia atmosféra učarovala aj Wenzel Franz Jägerovi, významnému jizerskému maliarovi.[5] Takmer celú oblasť lemujú stromy vo fázach rozkladu, čo dodáva miestu veľmi zvláštnu atmosféru.

Toto územie bolo v 2. polovici 20. storočia postihnuté odumieraním značných plôch smrekových porastov. Vrchol tejto katastrofy nastal v 80. rokoch. Faktorov, ktorý toto spôsobili bolo veľa, avšak z tých najzávažnejších môžeme menovať: vysoké imisie oxidu siričitého (kyslé dažde), degradácia pôdy, škodcami. Riešením tejto situácie bol import nepôvodných druhov stromov-smrek pichľavý (Picea pungens). Zatiaľ to vyzerá, že sa oblasť vzmáha a z tejto krízy sa dostane.

Lokalita[upraviť | upraviť kód]

Oblasť Černých jazierok sa nachádza blízko Rybích louček a spadá pod obec Kořenov, okres Jablonec nad Nisou. Veľmi blízko sa tiež rozkladá osada Jizerka a rezervácie Prales Jizera alebo Klečové louky. Pri tejto oblasti platí, že reliéf je prevažne rovinný, hoci sa nachádza v horách. Reliéf tiež zahŕňa ploché depresie pramenísk Krásného potoka a Příčné vody. Rašelina má v najsilnejších miestach hrúbku až štyroch metrov. Nachádza sa tu rad pseudokrasových javov ako je prepadanie rašeliny a pseudozávrty (pripomínajú klasické závrty, však nie sú na krasovom podloží).

Okolie Černých jazier

Ďalšie blízke prírodné rezervácie CHKO Jizerské hory sú napr .: PR Klečové louky, PR Černá hora alebo PR Ptačí kupy. Väčšia časť oblasti je takmer nedostupná vďaka zlému terénu, vedie tu povalový chodník, no iba na malom území.

Prírodné pomery[upraviť | upraviť kód]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Z geologického hľadiska je to sústava rašelinísk, ktorú obklopujú rozmáčané a rozpadajúce sa smrečiny. Hrúbka rašeliny dosahuje 1,5-2 metre.[2] Geologické podložie tvorí z veľkej časti porfyrický granit (svetlá hornina, zvyčajne tvorená živcom, veľké vyrastlice[6]).[7] Geologickú lokalizáciu môžeme charakterizovať ako oblasť plytkej panvy, ktorá sa rozprestiera medzi Stredným Jizerským a Vlašskými hrebeňom nachádzajúca sa východne od Smědavy.

Flóra a fauna[upraviť | upraviť kód]

Fauna a flóra sa tu nelíši príliš od ostatných horských vrchovísk. Hlavná súčasť vegetácie je tvorená podmáčanými a trstinovými smrečinami. Všeobecne tu platí, že vegetácia je tvorená predovšetkým mladými jedincami, väčšina porastu sa tu totiž nachádza v štádiu rozkladu. Celej oblasti dominuje bezlesná rašelinová lúka.

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Kvetena je tvorená cca 75 druhmi vyšších rastlín. Desať z nich patrí medzi druhy osobitne chránené. Medzi ne patrí blatnica močiarna, andromédka sivolistá, šucha čierna a ostrica barinná. Osem druhov je dokonca zaradených do červeného zoznamu. Patrí medzi ne breza karpatská, rebrovka rôznolistá, páperec trsnatý. Ako jediná oblasť v Jizerských horách tiež hostí ker rojovníka močiarneho. Ďalších zo zástupcov rastlinnej ríše môžeme menovať značné porasty borovice horskej, páperník pošvatý, rosičku okrúhlolistú, plavúň pučivý, zo stromov napríklad smrek. Jedľa sa už na území nevyskytuje. V oblasti bez mokradí sa nachádza v menšom množstve buk.

Zaujímavosťou je aj to, že tu prebiehal experiment s vysadením saracénie. Táto mäsožravá rastlina pochádza zo Severnej Ameriky a v lokalite bola nepôvodná. V roku 2010 bol pokus presunutý pod správu CHKO Jizerské hory.[8]

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Fauna je domovom vzácnych a ohrozených druhov, ktoré sú viazané na oblasti rašelinísk. Ide predovšetkým o bezstavovce, konkrétne pavúky, vážky a chrobáky. Žije tu napr. tetrov hoľniak a stehlík čečetavý, ľabtuška lúčna, ktorá sa vyskytuje na rašelinových lúkach, a krivonos smrekový.[9]

Černá jezírka
Okolie Černých jezer

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Predmetom ochrany sú tu predovšetkým rašeliniská a klimaxové horské smrečiny. Hlavnou úlohou je obnova pôvodnej druhovej drevinnej skladby a stabilizácia lesného krytu. Vzhľadom k štatútu oblasti je tu obmedzený pohyb osôb, pretože PR Černá jezírka patrí do prvej zóny CHKO. Avšak je tu zrejmá snaha o zanechanie samovoľného procesu regenerácie. V oblasti nie sú patrné žiadne zásahy správcov. Vzhľadom k dlhodobému zlepšovaniu stavu v tejto oblasti nie sú zásahy potrebné. Avšak aj tu je výnimka, a tou je rojovník močiarny (Ledum palustre). Pri tomto druhu sa intenzívne študuje životaschopnosť populácie a podľa toho sa vykonávajú potrebné opatrenia na podporu. V histórii v oblasti značne trpela predovšetkým flóra a to kvôli emisiám. Dlhé roky tu bol ťažký priemysel a vypúšťal veľké množstvo splodín do ovzdušia, čo narušilo tunajšiu vegetáciu a väčšie množstvo stromov uhynulo. Po roku 1989 a zlepšení ovzdušia (filtre atď.) sa situácia neustále zlepšuje a smrečiny sa opäť vzmáhajú.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b Mackovčin P., Sedláček M. a Kuncová J. (2002): Chránené územia ČR - Liberecko, Zväzok III. Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR a Ekocentrum Brno, Praha.
  3. Czech Republic adds two Wetlands of International Importance [online]. Ramsar.org, 2012-03-09, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Nařízení o vyhlášení Přírodní rezervace Černá jezírka a jejího ochranného pásma a stanovení bližších ochranných podmínek č.3/2013 [online]. 2013-08-13. Dostupné online. (po česky)
  5. Černá jezírka [online]. Jizerská magistrála.cz, 2007, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online. (po česky)
  6. Granit [online]. Masarykova univerzita v Brně, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online. (po česky)
  7. Lokalizace - Černá jezírka [online]. Česká geologická služba, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online. (po česky)
  8. Černá jezírka [online]. Carniflora.cz, [cit. 2016-04-30]. Dostupné online. (po česky)
  9. Liberecký kraj, Maloplošné chránené územia Libereckého kraja. PDF [online], str. 77, kapitola 69 - Černá jezírka. [Cit 2016-04-30] Dostupné online

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Černá jezírka na českej Wikipédii.