Karol Kuzmány

	Karol Kuzmány
	slovenský spisovateľ, novinár a estetik
Narodenie	16. november 1806; Brezno, Slovensko
Úmrtie	14. august 1866 (59 rokov); Štubnianske Teplice, Slovensko
Odkazy
Commons	Karol Kuzmány
	Biografický portál

Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice) bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 1863 – 1866 podpredseda Matice slovenskej, evanjelický farár a superintendent (biskup).

Rodina

otec: Ján Kuzmány, literárne činný evanjelický farár
matka: Zuzana rod. Prievidzká
syn: Karol Ladislav Kuzmány, Pavol Michal Kuzmány, Peter Ján Kuzmány
dcéra: Ľudmila (1839-63), manželka Jána Jesenského^[1], Hermína^[2], Flóra^[3]^[4]
manželka: Karolína Zuzana rod. Kellnerová

Životopis

Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a v Gemeri (1817 – 1822) si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónay v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.

V roku 1828 odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijal filozofické názory Heglove a odmietal kantovskú filozofiu.

Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia (1829 – 1830) a vedúcim spolku slovenských študentov. V 1830 – 1832 evanjelický farár vo Zvolene. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Ona mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.

V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, 1860 patentálny superintendant, sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine.

Tvorba

Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe neoabsolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal. V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku.

Napísal tiež v nemeckom jazyku odborné práce o cirkevnom práve. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry.

Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Dielo

1834 – Hrání fantazie, cyklus 13 sonetov, ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu
1835 – Modlitby
1835 – Pod okýnkem, baladická báseň
1835 – Píseň prostonárodnjá, báseň
1836 – Běla, epos
1838 – Lučatinská víla, balada
1838 – Evanjelický funebrál
1840 – Život dra Martina Luthera
1842 – Zpěvník, je jedným z tvorcov tejto zbierky náboženských piesní (prispel 94 piesňami)
1845 – Katechyzmus evanjelický
1848/1849 – Kto za pravdu horí
1856/1860 – Praktische Theologie der evangel. Kirche augsb. Und helvet. Conf., trojzväzkové dielo univerzitných prednášok
1863 – O pohanstve a křestu slovenskeho národa

Ocenenie

Zlatá medaila pruského kráľa za vedu a umenie (1856)
čestný mešťan mesta Martin (1863)^[5]

Zaujímavosti

Pozoruhodná je Kuzmányho vlastenecká poézia, z ktorej báseň Sláva šľachetným je známa ako národná hymnická pieseň Kto za pravdu horí.

V rámci cyklu Dejiny kresťanstva vznikol v Slovenskej televízii v roku 2001 dokumentárny film o Karolovi Kuzmánym (scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko).^[6]

Pamiatky

hrob rodiny K. Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine
pamätná tabuľa na rodnom dome v Brezne (od L. Majerského 1926) a na dome, v ktorom žil v Banskej Bystrici (1927)
portrét (olej, 1870) a rukopisná pozostalosť v LAMS
busta od F. Štefunka (1971)

Referencie

Literatúra

Slovenský biografický slovník

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Karol Kuzmány
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Karol Kuzmány
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Kuzmány

Externé odkazy

Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Brezne; záznam číslo 99; pokrstený ako Carolus Kuszmányi
Plné texty diel K. Kuzmányho
Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1] ttps://www.geni.com/people/%C4%BDudmila-Jesensk%C3%A1-Ga%C5%A1par%C3%A9/6000000036290665795

[2] ttps://www.geni.com/people/Herm%C3%ADna-Kuzm%C3%A1nyov%C3%A1/6000000036290520940

[3] ttps://www.geni.com/people/Fl%C3%B3ra-Lang/6000000036290521631

[4] ttps://www.maticaroznava.sk/?p=7373

[5] ttps://zlatyfond.sme.sk/dielo/992/Bujnak_Dr-Karol-Kuzmany-Zivot-a-dielo/22

[6] ttps://www.fdb.cz/film/dejiny-krestanstva-karol-kuzmany/133528

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]