Preskočiť na obsah

Veľký Lopeník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 03:34, 16. august 2020, ktorú vytvoril Gitanes232 (diskusia | príspevky) (pridaná Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku pomocou použitia HotCat)
Veľký Lopeník
vrch
Rozhľadňa na vrchole Veľkého Lopeníku
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Trenčiansky kraj, Zlínsky kraj
Okresy Nové Mesto nad Váhom[1], Uherské Hradiště
Pohorie Biele Karpaty
Nadmorská výška 911,3 m n. m.
Súradnice 48°55′00″S 17°46′57″V / 48,916667°S 17,7825°V / 48.916667; 17.7825
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Velký Lopeník
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký Lopeník[1] (911,3 m n. m.[2]) je výrazný vrch v Bielych Karpatoch na hranici Slovenska a Česka, najvyšší bod podcelku Lopenícka hornatina a štvrtý najvyšší bod pohoria (po Veľkej Javorine, Jelenci a Chmeľovej). Masív je zalesnený, miestami s lúkami a pasienkami, vrchol odlesnený s turistickou rozhľadňou.

Vrch sa nachádza 17 km severne od Nového Mesta nad Váhom, najbližšie obce sú Lopeník a Březová na českej a Nová Bošáca na slovenskej strane. Na severnom aj južnom úpätí roztrúsené osady – kopanice obcí Lopeník a Nová Bošáca, tvoriace charakteristický kopaničiarky kraj.

Na vrchole sa nachádza pamätník a spoločný hrob 22 vojakov Červenej armády, padlých koncom 2. svetovej vojny pri ťažkých bojoch v okolí.

Turistika

Prístup

Rozhľadne

Na vrchole stáli v minulosti postupne už tri drevené rozhľadne. Prvú postavili v roku 1944, už v roku 1946 však vyhorela. V ten istý rok preto postavili jej repliku, ktorá napriek drsným klimatickým podmienkam na vrchole vydržala až do roku 1972, kedy sa sama rozpadla.

Súčasná rozhľadňa je 22 m vysoká, z dubového dreva s murovanou základňou, postavená podľa návrhu zlínského architekta M.A. Svatopluka Sládečka. Základný kameň bol položený 23.6.2002, stavba začala v septembri 2004, slávnostné otvorenie bolo 16.7.2005. Náklady na výstavbu boli približne 2 milióny Kč.

Na vrchole sa okrem rozhľadne nachádza altánok, odpočívadlo s lavičkami a informačné tabule.

Pozri aj

Referencie

  1. a b ÚGKK SR. Názvy vrchov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 19. október 2021. Dostupné online.
  2. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 52.

Iné projekty

Externé odkazy